%20(1).jpg)
Niekoľko rokov po revolúcii sa v roku 1368 dostala sienská republika pod panstvo ctižiadostivých plebejcov, ktorí svojim špionážnym systémom kládli pasce všetkým, o ktorých sa domnievali, že by sa mohli stať nebezpečnými ich nenávidenej vláde. Takto bol napríklad popravený Agnolo d‘ Andrea len preto, že nepozval vladára na slávnosť na svojom vidieckom sídle. Katarína mu poskytovala útechu na popravisku.
Dozvedela sa aj, že senátorovi Muglianovi hrozí perzekúcia pre jeho správanie pri poprave. Ľud sa búril, Katarína však upokojila davy a vybrala sa za senátorom do jeho úkrytu, aby ho posilňovala. Tiež mladý rytier z Perugie, Nicola Tuldo bol obžalovaný z vlastizrady a odsúdený k smrti. Roztrpčený ukrutným a nespravodlivým rozsudkom, zúril vo svojej cele ako divoké zviera. V zúfalstve si spomenul na Katarínu, azda mu pomôže. Žalárnik po ňu poslal.
Ako si Katarína počínala, je obsiahnuté v liste Raymundovi: "Išla som k nemu a to ho zrejme upokojilo. Hovoril tiež s bratom Tomášom a skrúšene sa mu vyspovedal. Potom ma poprosil pre lásku Božiu, aby som bola prítomná pri jeho poprave. Samozrejme, že som tak spravila. Skoro ráno som sa k nemu odobrala a úbohého priateľa to potešilo. Išla som s ním aj k svätému prijímaniu, prijímal prvý raz v živote! Svoju vôľu podriadil celkom Božej vôli a jediný mrak, ktorý ležal na jeho duši, bol strach, že nezostane pevným do posledného okamihu. Ale Spasiteľ ho tak podivuhodne posilňoval túžbou po Jeho prítomnosti, že neustále prosil: ‚Pane, buď mi blízko, neopúšťaj ma. Ak budeš Ty, Pane, so mnou, nebudem sa báť!‘ Pri tom si kládol svoju mladú hlavu na moju hruď a cítila som horúcu túžbu, aby som smela preliať svoju krv s jeho krvou pre milého Spasiteľa. Túžila som však, aby si počínal trochu radostnejšie a videla som, že je mu predsa len úzko. Preto som na neho volala: ‚Odvahu, môj milovaný brat, veď pôjdeme k svadobnej nebeskej hostine! Obmytí v krvi Božieho Syna a s drahým Ježišovým menom na perách sa pred ním skoro ukážeš!‘ Keď to počul, zrazu zmizol z jeho srdca všetok strach a zdalo sa, že je naplnený veľkým svetlom.
On, ktorého celá bytosť sa vzpierala proti svojmu nespravodlivému nešťastiu, nazýval popravisko posvätným miestom a jeho srdce prekypovalo chválospevmi a velebením - Prečo mne táto milosť? Katarína, ak pôjdete so mnou, potom rád vykonám túto cestu, lebo viem, že mi neodopriete útešné Božie slovo. - Nemohla som sa dosť vynačudovať zmene, ktorá sa s ním stala. Keď sa už potom musel pripravovať na ťažkú cestu, ponáhľala som sa pred ním na popravisko, položila som hlavu na klát a modlila sa, aby bola Nicolova duša obklopená svetlom a pokojom, ktorými ho naplní Božia prítomnosť. Tiež som prosila Boha o tú priazeň, aby som smela uvidieť jeho dušu, až dôjde k Nemu.
Potom prišiel sprievod. Nicola išiel ako baránok medzi buričmi a tvár mu žiarila. Obrátil sa ku mne a prosil ma, aby som mu urobila krížik. Keď som tak urobila, pošepkala som mu: ‚Choď, brat, na svadbu. Skoro vojdeš do večnej radosti.‘ Pokojne pokľakol a hlavu položil na klát, ja som pokľakla vedľa neho a šepkala mu slová o Božom Baránkovi. Jeho pery šepkali - Ježišu! - a - Katarína! Potom dopadla sekera a ja som chytila jeho hlavu do svojich rúk. Zavrela som oči a videla som Božieho Syna, ako s otvorenou náručou prijíma vykúpenú dušu môjho priateľa. Zostúpil na mňa hlboký a blažený pokoj. Šaty, ktoré boli celkom postriekané jeho krvou sú mi také drahé, že ich nikdy nebudem prať.
Skoro som Nicolovi závidela, že smel odísť predo mnou na večnosť. Opustil nás, majúc srdce naplnené radosťou a láskou ako nevesta, ktorá došla k ženíchovej bráne a ešte raz sa obracia, aby pozdravila tých, ktorí ju sprevádzajú až k dverám, než prekročí prah svojho miláčika."
Toto všetko konala Katarína až do svojich 26. rokov a medzi hradbami svojho rodného mesta. Neskôr konala menšie misijné cesty do okolia. Zvlášť často chodila do kláštora svätej Agnesy na Monte Pulciano, kam vstúpili dve dcéry jej sestry. Aj im písala veľa listov. V tej dobe ochorela jej matka. Katarína sa modlila, aby odišla zo sveta až vtedy, keď sa zmieri s myšlienkou na smrť. Jej matka sa potom uzdravila a dožila sa 91 rokov.
- pokračovanie v ďalšej časti
Masima - Verím a Dôverujem
