%20(1).jpg)
Michael Possenti, bol mladším bratom svätého Gabriela Possenti. Michael sa narodil ako deviate dieťa Sante Possenti a Agnes Frisciotti a bol o tri roky mladší od Gabriela, ktorý sa narodil ako ôsme dieťa. Michael bol vlastne posledným žijúcim dieťaťom z celkového počtu trinásť a mal jedinečné privilégium byť prítomný pri blahorečení a kanonizácii jeho mladého brata Františka, ktorého poznáme od Gabriela od Bolestnej Matky.
Na pozoruhodnej fotografii, ktorá sa zachovala vidíme Michaela Possentiho z talianskeho mestečka Camerino. V čase fotografovania mal osemdesiatjeden rokov. Na snímke kladie ružu k nohám svätého Gabriela od Bolestnej Matky. Je to veľmi pozoruhodný obrázok, pretože ten, komu sa ruža ponúka a ten, kto ju dáva, sú vlastne bratia. Je to úžasné aj preto, že je táto fotka možno jedinečná v dejinách Cirkvi - brat, ktorý je stále v tele, vzdáva úctu a poctu jednému bratovi vlastnej krvi, ktorý je oslávený v nebi. Telo je spojené s duchom, zem s nebom, smrteľnosť s nesmrteľnosťou v spoločenstve, ktoré ocenia len tí, ktorí sú požehnaní božským darom viery.
Gabriel po vstupe do rádu passionistov udržiaval písomný kontakt s bratom Michaelom: „Milý Michael, spomeň si, že sa nedá slúžiť dvom pánom. Klamu sa tí, ktorí sa domnievajú, že môžu zachrániť dušu, pretože konajú niektoré cvičenia pobožnosti, alebo sem-tam spravia dobrý skutok, pričom svoje srdce zameriava na tvory a svetské rozkoše. Pán Ježiš Kristus povedal: ‚Cesta do neba je úzka a dodáva, že kto chce ísť za ním, musí sa zapierať a denne brať na seba svoj kríž.‘ Slúžiť Bohu a prácou rozširovať Božiu česť bolo jeho prianím a túžbou, ktorá ho pohýnala k stále väčšej horlivosti. Aj preto sám sebe hovoril: „Kňaz Pána musí byť podľa svätého Pavla dobre vyučený v týchto záležitostiach, ktoré sa vzťahujú na jeho svätý úrad, nemôže pracovať s úžitkom na vinici Pána, ako predtým nespraví pokrok ako v zbožnosti, tak rovnako aj vo vzdelaní.“
Gabriel teda nepísal bratovi pre nedostatok lásky, ale preto, že v tom nachádza skôr prirodzené uspokojenie, ako duchovný prospech, pričom pri častom dopisovaní si s bratom Michaelom má iba nadprirodzený cieľ. Chcel ho napomínať, aby verne plnil povinnosti a tiež ho varovať pred nebezpečenstvami, ktoré mu hrozili. Michael totiž študoval medicínu a často pobýval v spoločnosti ľudí, ktorí sa málo starali o spásu duše.
„Michael, ak chceš niekoho milovať, potom miluj Máriu! Kto je krajší, hodnejší lásky a mocnejší než ona! Nemysli, že je nudné milovať Máriu, hovoriť s ňou, ňou sa zaoberať, naopak, útecha a radosť, ktorú udeľuje, je oveľa úprimnejšia, trvalejšia a viac spôsobilá uspokojiť naše srdce, ako sa dá vysloviť. Je láskyhodná, je verná. Nedá sa láskou predstihnúť, ak len nájde srdce, ktoré chce milovať, pribehne, aby ho objala a vzala do ochrany. Buďme kazateľmi pobožnosti k nej a uchvátime jej srdce. V hrozný deň súdu, v ktorom zaslepení milovníci sveta budú oplakávať svoju pochabú lásku, my nájdeme ochranu pod jej plášťom.“
Slávnostné blahorečenie bolo stanovené na 31. mája. Priestranný dóm svätého Petra sa začal napĺňať už niekoľko hodín pred slávnosťou. Prítomní mohli vidieť v prvej rade medzi členmi kongregácie passionistov ctihodného, takmer osemdesiatročného starca, Gabrielovho spovedníka, od jeho vstupu do rádu, až po svätú smrť. Na tribúne oproti bol pán Michael Possenti v kruhu príbuzných, veľmi dojatý oslávením vlastného brata.
