%20(1).jpg)
Ikona francúzskej hudobnej scény Édith Piaf bola veľkou ctiteľkou svätej Terézie z Lisieux. Édith sa totiž vo veku šesť rokov na príhovor tejto svätice zázračne uzdravila.
Svätá Terézia z Lisieux patrí medzi veľmi obľúbených svätých. Narodila sa 2.januára 1873 v Alencone vo Francúzsku. Pochádzala z deviatich detí, ona bola najmladšia. Celá rodina žila veľmi zbožným životom. Hoci mala iba štrnásť a pol roka, chcela nasledovať svoje sestry Paulínu a Máriu do karmelitánskeho kláštora a preto o povolenie žiadala aj pápeža Leva XIII., ktorý jej to dovolil.
Život v kláštore nebol ľahký. Večné sľuby zložila 8. septembra 1890. Túžila ísť do misií do Vietnamu, no chatrné zdravie jej to nedovolilo. Mnoho si vytrpela kvôli chudobnej strave, mala veľké žalúdočné bolesti. Nikdy sa však nesťažovala. Ani vtedy, keď dostala tuberkulózu a vykašliavala krv. Svätá Terézia zomrela 30. septembra 1897 vo veku 24 rokov.
29. apríla 1923 ju pápež Pius XI. vyhlásil za blahoslavenú a o dva roky neskôr za svätú. Štrnásteho decembra 1927 ju spolu so svätým Františkom Xaverským vyhlásil za hlavnú patrónku misií, hoci na nich nikdy nebola a ani v nich nepracovala. Krátko pred oslobodením – 3. mája 1944, ju pápež Pius XII. vyhlásil za "druhú patrónku Francúzka, spolu so svätou Janou z Arku" a 19. októbra 1997 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za učiteľku Cirkvi, hoci okrem vlastného životopisu a niekoľkých úvah a básní nenapísala žiadnu teologickú prácu či spis.
Édith Giovanna Gassion sa narodila 19. decembra 1915 v Paríži a môže sa povedať, že do vienka jej bola daná unikátna budúcnosť. Edith po celom svete známa ako Piaf sa dodnes považuje za najlepšiu francúzsku speváčku. Ale jej úspešný, hoci krátky život nezačal vôbec optimisticky.
Malá Edith sa narodila pouličnej speváčke Annette Giovanne Maillardovej a cirkusovému akrobatovi Louisovi Gastonovi. Malú Édith veľmi skoro opustila matka, odišla si zarábať na živobytie a dcéru zverila do výchovy starej matky, ktorá sa o ňu veľmi nestaral. Édith bývala v jej biednom byte rok a pol, kým sa nevrátil jej otec z frontu prvej svetovej vojny. On odniesol dcérku k tete Zephore do Normandie. Zephora viedla verejný dom a tak bola Édith vychovávaná prostitútkami, ale až od nich dostala prvýkrát v živote poriadne najesť, pekné šaty a čerstvé mlieko.
Édith ako trojročná oslepla kvôli zápalu rohovky a nevidela až do svojich siedmich rokov. Keďže početné liečby nepriniesli výsledky, Zephora, ako aj „dámy“ z nevestinca a samotná Édith sa zmierili s tým, že bude navždy slepá. Všetko sa zmenilo, keď sa Zephora išla za jej zdravie spolu so svojimi dievčatami pomodliť na hrob Thérèse Martinovej v Lisieux (sv. Terézia z Lisieux).
Spravila tak na podnet mnohých rozprávaní o nečakaných uzdraveniach, ktoré zažívali ľudia, prichádzajúci k hrobu svätej Terezky. Ženy sa pred očami zvedavých obyvateľov ponorili do modlitby. Pre ostatných to bol čudný obraz, vidieť tieto ležérne oblečené „dámy“, sprevádzané dievčaťom s čiernym obväzom na očiach. Ale zároveň očarujúce. Pred hrobom svätej Terézie potreli čelo malej Édith zemou a potom sväticu v modlitbách prosili, aby pomohla ich malému zverencovi.
O niekoľko dní neskôr sa Édith začal vracať zrak, na veľkú radosť žien z nevestinca a jej tety. Lekári ale zostali skeptickí. Teraz však už vieme, že sa dievčaťu skutočne vrátil zrak. Samotná Édith počas svojho života pripisovala tento zázrak mnohým modlitbám adresovaným svätej Terézii z Lisieux a uctievala ju. Napríklad aj tým, že si počas celého života nosila na krku medailón s obrázkom svätice, ktorý tam dostala na pamiatku.
Neskôr sa Édith vrátila k otcovi a začala spievať na ulici, aby si aspoň čo-to zarobila. Takto si ju o niekoľko rokov neskôr všimol majiteľ predvádzacej haly na Champs Elysées Louis Leplée. Pre jej nízky vzrast jej dal prezývku „La Môme Piaf“, „malý vrabček“ a odštartoval jej kariéru.
Celý život Édith Piaf bol poznačený šnúrou ťažkostí. Vďaka jej početným milencom a milostným príbehom, ktoré sa skončili škandálmi, nebola núdza o ľudí, ktorí si mysleli, že jej život je zhýralý. Niektoré pohrebné ústavy ju dokonca odmietli pochovať pre množstvo manželstiev, ktoré uzavrela.
A predsa vernosť, ktorú zachovala svätej Terézii z Lisieux po zázraku, o ktorom tvrdila, že zažila ako dieťa, je dôležitejšia ako obvinenia proti nej. Édith sa každý rok na výročie Teréziinej smrti (30. september 1897) chodila modliť na Karmel v Lisieux.
Na svoju dobrodinku nezabúdala ani na pódiu, pred každým predstavením sa prežehnala a zakaždým vyslovila rovnaké slová: Tereza, teraz ti spievam! Édith ju považovala za duchovnú sestru a ako sa neskôr ukázalo, boli naozaj sesternice zo štrnásteho stupňa zo strany Édithinho otca...
Napriek ťažkostiam, ktoré Édith v živote zažila, jej viera neotriasla. Prežila smrť svojej dvojročnej dcérky Marcelle na meningitídu a stratu mnohých priateľov, milencov, vrátane smrti svojej životnej lásky, boxera Marcela Cerdana... Aj napriek tomu si vieru udržala až do konca .
Niekoľko dní pred smrťou povedala svojej sestre: Je nemožné, že keď zomrieme, nebudeme nič viac ako prach... Je tu niečo, čo nám uniká, čo nevieme... Verím v Boha. Nebolo by spravodlivé, aby tí, ktorí na zemi len trpeli, teraz pocítili mier ako zmenšený na prach... Raj príde... po poslednom súde.
Masima - Verím a Dôverujem
