%20(1).jpg)
Deň ustanovenia tejto Najsvätejšej sviatosti je Zelený štvrtok. Keďže Cirkev chce toto tajomstvo osláviť v plnej slávnosti a radosti, čo na Zelený štvrtok nie je možné, slávi ho vo štvrtok po nedeli Najsvätejšej Trojice. Sviatok pre celú Cirkev ustanovil pápež Urban IV. v roku 1264 pohnutý eucharistickým zázrakom v Bolsene. Ale už predtým, v roku 1246 biskup v Lutichu Róbert, nariadil v svojej diecéze sláviť tento sviatok na základe zjavenia, ktoré mala roku 1209 blahoslavená Juliana; Ježiš žiadal od nej práve zavedenie tohto sviatku.
Všetko sa začalo odohrávať v roku 1263. Nemecký kňaz, cestujúci z Prahy, ktorý sa volal Peter, sa vybral na púť do Ríma. Chcel posilniť svoju vieru a rozptýliť pochybnosti, ktoré už nejaký čas trápili jeho kňazské srdce, totiž či je Kristus skutočne prítomný v Najsvätejšej sviatosti .
Putoval po Via Francigena, teda po tzv. Francúzskej ceste, čo je hlavná pútnická cesta k hrobom svätého Petra a svätého Pavla. Na tejto trase sa nachádzali dôležité miesta pre katolíkov, ako aj odpočívadlá pre pútnikov, preto sa kňaz z Prahy na ceste do Ríma zastavil v Bolsene, nachádzajúcej sa v diecéze Orvieto. Chcel si tam oddýchnuť a sláviť svätú omšu pri hrobe svätej Kristíny, na mieste zvanom "miesto nôh".
Informáciu o jeho prítomnosti v stredovekej Bolsene potvrdzuje mramorový epigraf z roku 1573, pripisovaný Hipolitovi Scalzovi, v ktorom sa dočítame: "Bol tam nemecký kňaz mimoriadnej rozvážnosti a vynikajúcich dobrých mravov, ktorý bol vo všetkom verný Bohu, len vo viere vo Sviatosť mal veľké pochybnosti, teda: ako sa môže stať, že po slovách „toto je moje telo“ sa chlieb premení na pravé a najsvätejšie telo Kristovo a po slovách „toto je moja krv“ víno sa mení na krv Pána.
Každý deň však prosil Boha vo svojich modlitbách, aby mu ukázal nejaké znamenie, ktoré by odstránilo všetky pochybnosti z jeho duše. Keď prišiel čas, aby sa tento kňaz odvrátil od svojho omylu a mal väčšiu dôveru vo svoju vieru, všemohúci a milosrdný Boh, ktorý nechce smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil, a ktorý neopúšťa nikoho, kto v neho dúfa, spôsobil, aby kňaz, prosiaci o odpustenie svojich hriechov, rozhodol sa navštíviť hrob apoštolov Petra a Pavla a iné zbožné miesta. Preto sa vydal na cestu do Ríma a keď došiel na hrad Bolsena, rozhodol sa celebrovať omšu v kostole svätej Kristíny."
Pri oltári v Bolsene sa rozptýlili všetky pochybnosti, ktoré putujúci kňaz nosil v srdci dlhšiu dobu. Keď celebroval omšu a nad kalichom držal v rukách hostiu, zrazu si uvedomil, že nedrží bielu oblátku, ale skutočné ľudské telo zafarbené Krvou.
Nielenže vedel, on nielen veril, ale na vlastné oči videl, ako sa chlieb premieňa na mäso. Len úlomok, ktorého sa dotkol prstami, bol stále oblátkou. Užasnutý si uvedomil, že korporál, používaný na čistenie kalicha bol tiež pokrytý Krvou. Pokúsil sa ukryť hostiu v korporáli, ale čím viac úsilia do toho vložil, tým viac to zafarbilo látku.
Každá kvapka krvi, ktorá špinila korporál, bola v tvare človeka. Kňaz túto situáciu nezvládol, napokon prerušil slávenie omše a skrúšený, chvejúci rukami ukryl Sviatosť vo svätostánku.
Na mramorovom epigrafe sa ďalej píše: "Ponáhľal sa k pápežovi Urbanovi IV., pokľakol pred ním, povedal mu o všetkom, čo sa stalo, aj o svojej tvrdosti srdca a požiadal o odpustenie za jeho chybu a milosrdenstvo."
Koniec 13. storočia bolo dobou, keď sa Bolsena aj Orvieto nachádzali v oblasti pápežského štátu a pápeži sa často zdržiavali mimo Ríma. Pápež Urban IV žil v tom čase v Orviete, v jednom z pápežských palácov. Hneď bol informovaný o tom, čo sa stalo v kostole svätej Kristíny.
Najprv si vypočul správu o kňazovi-pútnikovi, ktorý bol svedkom zázraku, a potom tam poslal svojich dôveryhodných teológov Tomáša Akvinského a Bonaventúru z Bagnoregia, ktorí prišli na miesto, vypočuli svedkov a s plným presvedčením potvrdili, že v Bolsene sa stal najpravdivejší eucharistický zázrak – Pán Ježiš zanechal stopy svojej krvi.
Ako dôkaz svojho presvedčenia Tomáš a Bonaventúra priniesli pápežovi aj zázračnú hostiu a korporál poznačený stopami Kristovej krvi.
Na moste, dnes známom ako Most slnka, ich čakal Urban IV. Na kolenách prijal relikvie a potom ich vo veľmi slávnostnom sprievode niesol do katedrály v Orviete. Niektorí bádatelia tvrdia, že práve vtedy sa konala prvá procesia Božieho tela v histórii .
O rok neskôr, 11. augusta 1264, pápež Urban IV. bulou zaviedol sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, dnes nazývaný Corpus Christi, a slávnostnú liturgiu svätej omše.
Zaujímavé je aj to, že zázrak v Bolsene, uznaný pápežom, sa nezvyčajným spôsobom zhodoval s víziami a úsilím blahoslavenej Juliány, ktorá v roku 1230 zjavila Ježišovu túžbu, aby Cirkev ustanovila osobitný sviatok na oslavu živej Božej prítomnosti v Najsvätejšej sviatosti.
