%20(1).jpg)
Chcela by som sa podeliť o svoje zážitky spolupráce so svätými. Som lekárka, zaoberajúca sa hlavne liečením problémov spojených s neplodnosťou, s potratmi. Starám sa nielen tak, ako dokážem, ale vo veľmi ťažkých prípadoch, so súhlasom Najvyššieho Šéfa, dostávam neuveriteľnú pomoc z neba, ktorá sa javí ako veľké požehnanie pre pacientov.
Prvým takým neobvyklým zážitkom pre mňa bolo prežitie tehotenstva mojej sestry. V šiestom týždni gravidity sestra dostala informácie, že sa dieťa prestalo vyvíjať, že plodové vajcia je prázdne a že prakticky môže prestať brať lieky a pripraviť sa na očistenie maternice. V deň, keď som sa o tom dozvedela, som počula reláciu o služobnici Božej Stanisławe Leszczyńskej, ženskej sestre, ktorá pracovala v koncentračnom tábore Osvienčim a ktorá vo svojej odbornej praxi veľmi úzko spolupracovala s Pannou Máriou. Poprosila som vtedy služobníčku Božiu Stanisławu, aby to dieťa zachránila.
Zo svojej strany som sa pustila do modlitby ruženca na úmysel, aby sa narodilo zdravé dieťatko. Sľúbila som, že sa vypravím k hrobu Leszczyńskej, keď to všetko dobre skončí. Po dvoch dňoch sa moja sestra dostala do nemocnice. Ukázalo sa, že dieťa je správne uložené v maternici a že jeho srdce bije. V určenej dobe sa narodilo pekné, zdravé dievčatko - Martinka.
To bola prvá udalosť, ktorá mi ukázala, že sa deje niečo nad vedou a lekárskymi skúsenosťami a že sa nemáme vzdávať, pretože keď Pán Boh chce zachrániť život na príhovor svätých, dokáže to urobiť aj nadprirodzeným spôsobom.
Ďalšou zaujímavou situáciou bolo moje stretnutie s bl. Mariannou Biernackou - ženou, ktorá obetovala svoj život za nevestu v čase 2. svetovej vojny. Keď chceli nacisti zabiť jej syna a jeho tehotnú ženu, Marianna vtedy povedala, že sa postaví pred exekučnú čatu namiesto svojej nevesty. A skutočne zahynula. Ten príbeh mi rozprával jeden z kňazov a tvrdil, že našiel svätú, ktorá mi môže pomáhať. Odpovedala som, že s ňou v tom prípade nadviažem kontakt. A kňaz na to: „Laura, predsa ti hovorím, že ona nežije, že zahynula.“ A ja na to: „No práve!“
O týždeň neskôr ku mne prišla pacientka, napriek mojim odporúčaniam neprestala pracovať, hoci jej tehotenstvo bolo ohrozené. U ženy sa objavilo značné krvácanie a na druhý deň sa ukázalo, že jej 12-týždňové dieťa nežije, že sa úplne oddelila placenta. Videla som dokumentáciu toho vyšetrenia. Prosila som vtedy bl. Mariannu o pomoc.
Poslala som pacientku do nemocnice, pretože hovorila, že krvácanie je trochu menšie ako predtým. Dalo sa to v priebehu rozhovoru, počas ktorého som čo chvíľu myslela na bl. Mariannu. Pacientka hovorila, že sa to krvácanie stále zmenšuje. Požiadala som ju vtedy, aby sa ešte raz ohlásila na prehliadku do nemocnice, na príjem. Večer sa ukázalo, že jej dcérka žije. V súčasnej dobe má dievčatko šesť rokov.
Ďalšia takáto situácia nastala v mojej ordinácii, kam sa pacientka dostala po siedmich rokoch liečenia neplodnosti. Jeden rok som jej pomáhala sama, predtým sa liečila v iných strediskách. Odporučila som ju na vyšetrenie, vedela som, že má značne vysokú úroveň beta HCG. Keď mi pani povedala, že je tehotná, myslela som si, že keď jej urobím ultrazvuk, bude už vidieť plodové vajce, alebo dieťa. Vykonala som vyšetrenie a všimla si zmeny vo sfére jedného z vajíčkovodov. Nič v maternici ale vidieť nebolo. To je obraz, ktorý môže jednoznačne poukazovať na mimomaternicové tehotenstvo. Lekár na príjme to podozrenie potvrdil.
Bola som vtedy krátko po rekolekciách tematicky spojených so sv. Michaelom archanjelom, tak práve jeho som poprosila o pomoc. Dvaja lekári potvrdili mimomaternicové tehotenstvo, sv. Michael bol poprosený o pomoc a večer som dostala správu, že tehotenstvo sa regulárne rozvíja v maternici. Dieťa sa narodilo bez komplikácií.
Štvrtý prípad je spojený so samotnou Matkou Božou, Šéfkou môjho oddelenia. Robila som jednej pacientke vyšetrenie ultrazvukom. Dieťa už bolo značne vyvinuté, pretože malo 16 týždňov. Zbadala som na monitore, že malé neukazuje žiadnu srdcovú činnosť. Vznášalo sa v maternici, tj. ako by plávalo, bez žiadneho vlastného pohybu. Pre lekára, ktorý sprevádza tehotenstvo, lieči neplodnosť, je pohľad na mŕtve dieťa v lone pacientky veľmi dramatickým zážitkom. Poprosila som tú ženu, aby išla na toaletu, pretože som chcela nabrať trochu síl, aby som jej mohla oznámiť, že situácia je tragická.
Keď bola pacientka v kúpeľni, vrúcne som prosila Pannu Máriu, aby bolo všetko dobré, aby to dieťa, ak chce Boh, prežilo. Keď sa žena vrátila do vyšetrovacej a ľahla si, uvidela som búšiace srdce a dieťa mi mávalo rukou. Bol to pre mňa veľmi, veľmi silný zážitok. Keby to bolo mladšie tehotenstvo, mohla by som si to nevšimnúť, zmýliť sa, ale pri tak pokročilom tehotenstve nie sme schopní prehliadnuť vnútromaternicové znamenie smrti.
Nedávnym prípadom je pacientka so sedem rokov starou lekárskou anamnézou neplodnosti a s tromi samovoľnými potratmi. Po vykonaní všetkých možných bádaní mala žena spracovaný plán liečby, ktorý
bol pre ňu finančne veľmi náročný. Povedala, že musí pripraviť peniaze, aby sa mohla toho programu zúčastniť. Venovali sme sa tiež jej mužovi, ktorý k tomu nemal patričné výsledky a dostal potrebné lieky ako prípravu na onen intenzívny program. Pacientka mala veľkú úctu k svätej Filoméne a spoločne s mužom išli na miesto jej svätyne. Čoskoro po ich návrate som dostala správu, že žena otehotnela a výsledky má také dobré ako ešte nikdy. To tehotenstvo sa teraz pekne vyvíja a nevyskytujú sa žiadne komplikácie.
Ďalšou osobou je otec Franciszek Blachnicki. Tu je taký dôkaz, že mi Pán Boh skrze svätých umožňuje prirodzenou cestou nachádzať riešenie. Mala som pacienta so zdravotným problémom, ktorý som nedokázala vyriešiť. Neexistovali procedúry, ktoré by umožnili vyliečenie onoho pacienta. Skúšala som rôzne nefarmakologické metódy. Hľadala som v poľských i zahraničných publikáciách akékoľvek možnosti liečenia, avšak nič z toho, čo som u tohto muža používala, nezaberalo.
Bola som v Krościenku, modlila sa pri hrobe otca Franciszka a prosila ho, aby mi v tej záležitosti pomohol. Keď som sa vrátila do strediská, otvorila som internet a hneď som našla článok, kde bol popísaný priebeh vykonania takého zásahu, aký pacient potreboval. Po chvíli som tiež našla zariadenia, kde ten výkon vykonali, takže pacient je naďalej v priebehu liečenie.
Ďalšia osoba, ktorá sa stala matkou vďaka Matke Božej, je jedna z mojich najbližších priateliek. Po dvoch stratách detí za veľmi dramatických okolností sa pacientka rozhodla, že sa teraz o dieťa snažiť nebude, že chce vykonať diagnostiku a oddýchnuť si. V tom čase som odišla do Medžugoria. Vedela som, že moja priateľka svoje straty prežila veľmi silno. Bolo mi tiež veľa ťažko vzhľadom na to, že tá druhá strata prišla v priebehu nášho liečenia.
2. augusta, kedy bolo zjavenie Matky Božej, som sa k Márii veľmi modlila o milosť viery, za prijatie celej situácie a za to, aby sme našli východisko, ako priateľke pomôcť. Vrátila som sa z Medžugoria. Minuli dva alebo tri týždne, a moja priateľka prišla za mnou a povedala mi, že je tehotná. Jej cyklus sa rozbúril tak ako ešte nikdy – a otehotnela. Bola hrozne rozčúlená a hovorila: „To je všetko kvôli tebe! Prečo si sa za mňa modlila? Teraz si zodpovedná za to, aby sa to decko zachránilo!“ Tehotenstvo bolo veľmi ťažké, komplikované mnohými ťažkosťami, ale zakončené narodením pekného dievčatka.
To sú zážitky, ktoré mi hovoria, že akonáhle len poprosíme, a taká je vôľa Božia, tak sa môžu diať v našom živote nadprirodzené veci. Navyše som ešte mala také situácie, že keď som napríklad potrebovala vymeniť v ordinácii nábytok, pretože sa rozpadol pracovný stôl, tak po modlitbe k svätici som dostala presne toľko peňazí, koľko stál ten nábytok.
Keď som zase potrebovala zaistiť vízum do Kazachstanu a zaručovali mi, že ho nezoženiem, tak po modlitbe ku sv. Spyridonovi som dostala vízum prakticky z ruky do ruky, a to ešte zadarmo. Nie sú to teda len záležitosti života a smrti, obrovské zážitky uzdravenia, ale tiež také prízemné, v bežných každodenných situáciách.
Myslím, že preto, že stojím akoby v prvej frontovej línii, bojujem za život, pomáham pacientom, spaľujem sa v tom, čo robím, a že posväcujem ako svoj život, tak aj aj členov svojej rodiny (oni tiež obetujú niečo zo seba tým, že dávajú mamu alebo ženu pre druhých), Pánovi Bohu to nie je ľahostajné a aj On posiela anjelov a svätých, aby som nebojovala sama.
Ku mne najčastejšie prichádzajú pacienti, ktorí prešli veľmi mnohými liečebnými centrami. Z ich úst počujem: „Ak nám nepomôžete vy, tak už nám nepomôže nikto.“ Z jednej strany sa cítim veľmi zodpovedne, pretože hovoria, že som ich poslednou nádejou, a je to ťažké, byť niekoho poslednou nádejou. Ale na druhej strane sa nemusím ničoho báť, pretože za mnou stojí Niekto mocnejší, kto má moc a kto je skutočným Vládcom.
Viem, že môžem byť spokojná s dobrou štatistikou, pretože sa mi podarilo toľkým párom pomôcť, ale predsa sú ľudia, ktorí odchádzajú bez účinkov. Spočiatku som cítila preveľký smútok, žiaľ a bezmocnosť, že nemôžem pomôcť všetkým. Teraz pociťujem pokoj, pretože zo svojej strany robím všetko, čo je v mojej moci, aby som vyriešila ich problém.
Mám rada ľudí, ktorí ku mne prichádzajú, snažím sa im pomáhať vo všetkých rovinách: liečiť ich telá, pozdvihnúť psychiku, hľadať spôsob, ako splniť ich veľké očakávania, ktorým je byť rodičom – nech je to rodičovstvo adoptívne, alebo je to nejaká služba druhým v inom rozmere, v ktorom sa môžu cítiť šťastní. Celú dobu sa učím, čítam odbornú literatúru, jazdím na konferencie. Prakticky každú voľnú chvíľu, pokiaľ nemám domáce povinnosti, venujem prehlbovaniu svojich vedomostí, kontaktu s pacientmi.
Robím všetko, čo môžem, a zvyšok nechávam Pána Boha a nemusím sa starať. Mám dojem, že som akýmsi spôsobom slúžkou tomu, čo sa dá urobiť, a nado mnou je Niekto, komu sa dá tú záležitosť zveriť. Myslím, že ľudia cítia, že to, čo robím, nevychádza z toho, že pracujem pre peniaze, pre slávu, ale že pomoc pacientom získať dieťa, liečenie ťažkej bolesti, ktorú pôsobí neplodnosť, je moje poslanie.
Ak v mojej pracovni budú ľudia môcť vidieť aj Boha, bude ma to veľmi tešiť. Avšak ak niekto v Božie pôsobenie neverí, mám nádej, že Boh časom dôjde do srdca takého človeka a ukáže mu, že On je, klope, stojí a čaká. V mojom živote Boh je a pôsobí.
Uvediem príklad. Nemám absolútne talent pre zemepis a cudzie jazyky, a dostávam výsledky výskumov vo všetkých svetových jazykoch a konzultujem s pacientmi z každej oblasti sveta. A keď to potrebujem, tak rozumiem danému jazyku. Mnohokrát to bolo tak, že keď som vychádzala za hranice, prežívala som veľký stres, že si neporadím s jazykom. Lenže som si s danou osobou vždy porozumela. Bol to konkrétny dar pre daný moment, len pre tú etapu, pre ktorú bol potrebný.
Ak niekto bude mať otvorené oči, postrehne tu Božie pôsobenie, a ak na to nechce týmto spôsobom hľadieť, nebudem ho násilím do ničoho nútiť.
Keď sa blíži nejaká dôležitá konferencia či debata, alebo keď mám pripraviť nejaké vystúpenie, deje sa veľa zlých vecí, či sa to týka môjho zdravia, alebo aj mojej rodiny. To je duchovný boj. Nedávno som na to vymyslela spôsob: zaspávam s ružencom. Mala som ambície modliť sa ho podľa schémy Pompejskej novény, ale žiaľ – čas... Ale myslím, že to, že sa snažím spájať sa v každej chvíli s Matkou Božou, mi dáva ochranu.
Nedávno som čítala knižku jedného exorcistu, ktorý písal o zlorečení, o preklínaní druhých. Uvedomujem si, že moja práca môže byť tŕňom v oku pre iných a že sú ľudia, ktorí mi môžu priať zlé. Ak som však v stave posväcujúcej milosti, tak som v bezpečí. Ak sa napríklad deje niečo zlé, ja sa aj tak nebudem poddávať. Som bojovníčka, budem bojovať, kým budem žiť!
