%20(1).jpg)
Dobrý priateľ je na nezaplatenie, prečítajte si príbehy krásnych priateľstiev, ktoré pestovali svätí.
Svätý František a svätá Klára z Assisi. Priateľstvo týchto dvoch talianskych svätcov je jedným z najznámejších, ktoré v Katolíckej cirkvi poznáme. Keď sa svätý František z Assisi stretol so svätou Klárou, rozhodol sa „odstrániť túto vzácnu korisť zo zlého sveta, aby ňou obohatil svojho božského Majstra“. V roku 1212 mladá žena utiekla z domu, aby sa zasvätila Bohu v kostole San Damiano, a sľúbila, že bude Františka vo všetkom poslúchať. Potom svätica založila rehoľu klarisiek a venovala sa starostlivosti o chorých, ktorých jej František poslal. V roku 1225 sa svätá Klára postarala o svojho priateľa svätého Františka, ktorý trpel stigmami a mal podlomené zdravie. Svätý František pred smrťou v roku 1226 poslal svätej Kláre posolstvo povzbudenia, aby sa nenechala odradiť odchodom do Otcovho domu.
Svätý Ján Pavol II. a svätá Terézia z Kalkaty. Priateľstvo medzi svätým Jánom Pavlom II., poľským pápežom, a svätou Teréziou z Kalkaty, albánskou mníškou a zakladateľkou Misionárok lásky, je pre veriacich jedným z najdojímavejších za posledné roky. Jeho blízkosť a náklonnosť boli také veľké, že svätý Ján Pavol II. nazval rehoľníčku „moja matka“. Svätá Terézia z Kalkaty niekoľkokrát navštívila svojho priateľa pápeža vo Vatikáne a v roku 1986 Svätý Otec odišiel do Indie, kde navštívil hospic „Nirmal Hriday“. Mníška povedala, že to bol "najšťastnejší deň" jej života.
Svätý Vincent de Paul a svätá Lujza de Marillac. Títo dvaja francúzski svätci si za svoj stred života zvolili charitu. Svätý Vincent de Paul pocítil volanie slúžiť chudobným vo veku 36 rokov. Rozhodol sa založiť Misijnú kongregáciu, známu ako vincentíni. Po rokoch sa svätý Vincent stretol so svätou Lujzou de Marillac, odvážnou a odhodlanou vdovou, ktorá sa zasvätila Bohu a ktorej svätý Vincent dal duchovnú formáciu. Svätá Lujza podporovala svojho priateľa 30 rokov koordináciou modlitieb žien a charitatívnych skupín, ktoré svätica založila. V roku 1633 spoločne založili Spoločnosť dcér lásky, známu ako vincentky.
Svätá Terézia od Dieťaťa Ježiša a svätá Alžbeta od Najsvätejšej Trojice. Svätá Terézia z Lisieux a svätá Alžbeta od Najsvätejšej Trojice boli dve francúzske karmelitánky, ktorých priateľstvo bolo založené na ich hlbokom duchovnom živote. Svätá Alžbeta, nazývaná „duchovná sestra“ svätej Terézie, napísala niekoľko kníh o Najsvätejšej Trojici. Dve malé svätice túžili po tom, aby sa mohli dostať do neba a byť so svojím milovaným Ježišom. Zomreli skôr, ako dovŕšili tridsiatku.
Svätá Ružena z Limy a svätý Martín de Porres. Toto sú dvaja najvýznamnejší svätci v Peru a vyznačujú sa svedectvom pokory a oddanosti tým, ktorí to najviac potrebujú. Tradícia hovorí, že obaja boli pokrstení v kostole svätého Sebastiána s rozdielom dvoch rokov. Obaja patrili do dominikánskej rehole. Svätá Ružena bola terciárka, zatiaľ čo svätý Martin de Porres bol laický brat. V kostole Panny Márie Ružencovej si prehĺbili priateľstvo pri starostlivosti o chorých chudobných a otrokov.
Svätý Ignác z Loyoly a svätý František Xaverský. Títo dvaja španielski svätci sa stretli na parížskej univerzite Sorbonna. Svätý František na začiatku považoval svätého Ignáca za nepriateľa, pretože mu stále opakoval Kristovu vetu: „Načo je človeku, aby premohol celý svet, ak stratí sám seba?“ Mladík postupne odložil svoju márnivosť a urobil si duchovné cvičenia, ktoré vytvoril svätý Ignác.
Svätá Terézia z Avily a svätý Ján z Kríža. Terézia bola zasnená a odhodlaná mladá žena, keď ako 21-ročná v roku 1536 zložila sľuby. Tam si uvedomila, že karmelitánky v Španielsku a inde padli a stali sa akýmsi spoločenským centrom pre všetkých, ktorí túžili po uvoľnenom živote. Keď svätica začala zakladať nové karmelitánske kláštory, stretla sa so svätým Jánom z Kríža, mladým rehoľníkom a po stretnutí s ním ho pozvala, aby sa zapojil do karmelitánskej reformy na oživenie pôvodnej charizmy chudoby a modlitby. Títo priatelia napísali aj krásne básne, jednou z nich je „Nič ťa neruší“.
Svätý Ján Bosco a svätý Dominik Savio. Po vysvätení za kňaza v roku 1841 si svätý Ján Bosco otvoril oratórium, kde zhromaždil stovky mladých ľudí, aby ich vzdelával. V tom čase sa kňaz zoznámil s chlapcom Dominikom. Na svätca zapôsobil chlapcov duchovný život a radosť. Preto sa rozhodol privítať ho a stal sa jeho duchovným sprievodcom. Raz v noci našiel don Bosco Dominika, ako sa triasol od zimy v posteli a prikrytý len plachtou. Ustarostenú tvár svätého Jána Bosca vzal jeho malý priateľ s humorom a žartovne povedal: „Náš Pán nechytil v betlehemskej stajni žiadny zápal pľúc“. Malý svätý Dominik zomrel v roku 1857. O dva roky neskôr svätý Ján Bosco založil saleziánov spolu so skupinou mladých ľudí.
Svätý Kornélius a svätý Cyprián. Pápež svätý Kornélius a svätý Cyprián, vtedajší biskup z Kartága, svedčili o svojej viere ako mučeníci tvárou v tvár prenasledovaniu Rímskej ríše. Svätý Kornélius bol dvadsiatym prvým pápežom a tvrdo sa postavil novaciánskemu kňazovi, ktorý hlásal herézu, že katolícka cirkev nemá moc odpúšťať hriechy. Svätý veľkňaz mu čelil a v tejto rozprave ho podporil jeho priateľ Cyprián.
Svätá Felicita a svätá Perpetua. Perpetua bola 22-ročná mladá matka z bohatej rodiny a Felicita bola jej otrokyňou. Obe boli zatknuté a uväznené za to, že boli kresťanky. Kresťania vo väzení pomáhali svätej Perpetue byť so svojím dieťaťom počas posledných dní jej života. Svätáa Felicita porodila dievča vo väzení. Obe mučenice zomreli. Po ich smrti mali kresťania na starosti výchovu dcéry svätej Felicity a príbuzní svätej Perpetua zasa výchovu jej dieťa.
