Giovanni Fornasini sa narodil 23. februára 1915 matke Marii Gucci v Pianaccio, malom predmestí Belvedere v provincii Bologna v Taliansku. Jeho otec Angelo bol uhliar, vyrábal drevené uhlie a mal staršieho brata Luigiho.
Angelo bol zranený v prvej svetovej vojne a už nemohol pracovať vo svojom odbore. Rodina sa preto presťahovala do Poretta Terme, asi 50 míľ ďaleko, ale stále v provincii Bologna. Tu sa Angelovi podarilo získať prácu poštára. Maria sa tiež zamestnala a rodina sa usadila. Giovanni navštevoval miestnu školu, ale možno ju nedokončil, lebo či má alebo nemá ukončené základné vzdelanie, nie je známe. Je doložené, že po skončení školy sa mu podarilo zamestnať sa ako lift výťahár v hoteli Grand v Bologni.
Giovanni vedel, že je povolaný ku kňazstvu a vo veku 16 rokov ho prijali do menšieho seminára v Borg Capanne. Táto škola bola zatvorená v roku 1932 a on prešiel do Pápežského seminára v Bologni. 28. júna 1942 bol vysvätený za kňaza.
Svoju službu začal ako pomocný kňaz v Sperticano v provincii Bologna. Farnosť mala asi 400 ľudí a o všetkých sa otec Giovanni mimoriadne zaujímal. Boli to jeho „deti“ a túto zodpovednosť bral vážne. Jeho prvá slávnostná svätá omša bola 12. júla 1942 v kostole svätého Tomáša v Sperticano. Vo svojej homílii povedal ľudu: „Pán si ma vyvolil, aby som bol uličníkom medzi uličníkmi. (Jednoducho ľuďom hovoril, že je ako jeden z nich).
25. júla 1943 mladý kňaz, len rok po vysviacke, rozozvučal kostolné zvony, keď bol Benito Mussolini zosadený z moci. (Mussolini bol popravený 28. apríla 1945.)
Nacisti si boli vedomí zapletenia otca Giovanniho s partizánmi a pozorne ho sledovali. Mladý kňaz bránil bezbranných farníkov pred krutosťou a útlakom nacistov. Zachránil mnoho životov a po úteku z počiatočných nacistických masakrov naďalej riskoval svoj život, aby zachránil ďalších.
12. októbra 1944 sa v škole v Spertcano oslavovali narodeniny nemeckého veliteľa. Návštevníci večierku vo veľkom popíjali a zabávala ich hlasná hudba, keď sa po tanečnom parkete pohybovali prostitútky. V rohu sedel mladý kňaz a zo všetkých síl sa snažil zadržať hnev. Ale prečo by tam bol? Pretože sa snažil zachrániť jednu ovečku zo svojho košiara.
Počas dňa dôstojník SS videl dievča na fare v dave s ostatnými evakuovanými. Rozhodol sa, že chce, aby sa táto nevinná mladá žena stala súčasťou večerných slávností. Don Giovanni zachránil mnoho svojich ľudí pred nacistickými vrahmi. Teraz musel zachrániť ďalšiu, túto mladú ženu z fary, ktorú na „párty“ priviedol nacistický dôstojník.
Otec Giovanni sa teda tiež vybral na večierok. Na zdesenie ostatných, počas celého večierku sa na nich díval. Nacisti nechceli popudzovať miestnych farníkov, a tak veliteľ neuveriteľne nariadil kňazovi, aby sa vrátil do kostola s dievčaťom, po ktoré prišiel. Don Giovanni si vydýchol a spoločne s mladou ženou odišli. Kňaz ju zachránil.
Ale nasledujúce ráno don Giovanni, nesúc si tašku naplnenú potrebnými olejmi a svätenou vodou na pochovávanie mŕtvych, vyliezol po skalami pokrytej ceste, ktorá viedla tam, kde zostali telá popravených alebo zabitých, s úmyslom pochovať čo najviac môže. Keď sa dostal na vrchol kopca, uvidel toho istého dôstojníka SS, ktorý chcel mladé dievča deň predtým. Nemecký vojak vytiahol zbraň, usmial sa na dona Giovanniho a okamžite mu vrazil guľku do hlavy.
Tak sa skončil život 29-ročného dona Giovanniho Fornasiniho. Zomrel v „ oblatio vitae“ (ponúknutí vlastného života). Poznal dôsledky svojich činov a prijal ich z lásky k Bohu a blížnemu. Zomrel 13.10.1944.
Pápež František 21. januára 2021 schválil kauzu dona Giovanniho na blahorečenie. Blahorečený bol 26. septembra 2021.