%20(1).jpg)
Alžbeta Canori Mora sa okrem iných cností vyznamenala aj ako veľká pomocníčka dušiam v očistci. Mala s nimi obrovský súcit a páčilo sa to aj Pánovi Ježišovi, ktorý jej dal kľúč od očistca, ako sme sa mohli dozvedieť z predošlých článkov.
Ďaleko od svojho domova zomrel 21-ročný mládenec, ktorý bol síce dobre vychovaný, predsa však viedol ľahkomyseľný život. Keď sa jeho matka dozvedela o synovej smrti, bola jeho náhlym skonom veľmi zarmútená a to najmä preto, že nebol zaopatrený svätými sviatosťami. Jej zármutok Alžbetu veľmi dojal. Hneď sa začala modliť a počas modlitieb videla dušu Anny Márie Berardiovej, ktorá jej priniesla dušu úbohého mládenca.
Jeho duša bola ako zázrakom zachránená na prosby práve zmienenej Márie Berardiovej, ktorá bola prítomná pri jeho smrteľnom zápase a pripravovala ho na večnosť. Božia služobnica Alžbeta uvidela dušu tohto mládenca v hrozných plameňoch, a úpenlivo prosila o Božie milosrdenstvo. Videnie potom zmizlo.
Spomínaná Mária Berardiová bola v združení Maestre pie, bola horlivou terciárkou z rádu trinitárov, mala dar modlitby a mnoho nadprirodzených darov a bola Alžbetinou veľkou priateľkou. Keď zomierala, odkázala Alžbete svoj maličký majetok. Zomrela 1. januára 1814. Hneď po svojej smrti sa zjavila Alžbete a odporúčala sa do jej modlitieb, pretože ešte bola v očistci. Alžbeta jej veľmi skoro vyprosila vyslobodenie a už 5. januára ju videla vchádzať do neba, kde ju sprevádzali svätí zakladatelia trinitárov. Odvtedy sa Alžbete častejšie zjavovala a raz jej oznámila, aby sa pripravila na zvláštnu milosť, ktorú dostane.
11. apríla prišla Anna Berardiová znovu a odporúčala mladíkovu dušu Alžbetinám modlitbám a 15. apríla poradila Alžbete, aby sa trikrát postila a bičovala, aby naklonila Boha k milosrdenstvu. Vzala so sebou jej dušu a ukázala jej očistcové muky. Alžbeta to takto opísala:
"Videla som veľké jazero, rozdelené na tri oddelenia. V prvom oddelení som nevidela oheň, len som ta spozorovala niečo ako zore, ktoré v dušiach, čo sa tam nachádzali, roznecovali túžbu po večnom Slnku, Božej spravodlivosti. V druhom oddelení som videla plameň, ktorý bol však zmiešaný so vzácnou rosou, mierniacou jeho pálenie. V treťom som potom videla temný oheň, plný síry a smoly: zdal sa mi temným a hmlistým, bez akéhokoľvek svetla. Duše v poslednom oddelení sú zbavené príhovorov veriacich na zemi. Tam bol práve zmienený mládenec." Keď Alžbeta vykonala zmierňujúce skutky, ktoré Anna Berardiová žiadala, bol mládenec veľmi skoro presunutý z tretieho oddelenia do druhého.
Možno sa vám slová: Duše v poslednom oddelení sú zbavené príhovorov veriacich na zemi, budú zdať čudné, akoby odporovali učeniu Svätej cirkvi, ale nie je to tak. Treba im len dobre porozumieť: sú zbavení príhovorov veriacich, pokiaľ sa však Božej prozreteľnosti a jeho nekonečnému milosrdenstvu nezaľúbi, aby ich z očistca vyslobodil na príhovor niektorej svätej duše žijúcej na zemi.
Alžbete bolo potom častejšie ukázané, že v očistci je rozdiel medzi trestami, ktoré tam duše trpia. 14. októbra 1816 sa Alžbeta počas noci modlila vo svojej domácej kaplnke. "Zrazu som uvidela pred sebou dušu z očistca, zahalenú v hrozných plameňoch. Moja duša pri tomto zjavení pocítila strach, lebo som nevedela, či to nie je duša niektorého zatratenca, tak desivo vyzerala. S hrôzou a so strachom som sa jej pýtala: ‚Prikazujem ti v Božom mene, aby si mi povedala kto si, si zavrhnutá na veky alebo zachránená? Čo si odo mňa praješ?‘ Vtedy som počula: ‚Nie som zatratená na veky, lebo Božie milosrdenstvo ma zachránilo. Na tvoje prosby som dostala od Boha milosť, ale nevýslovne trpím. Uprostred očistcového ohňa som zbavená všetkých milostí a úžitku príhovorov veriacich. Prosím ťa, vypros mi od Boha milosť, aby som sa dostala medzi duše v očistci, ktorým prospievajú príhovory veriacich na zemi, ako si mi už svojimi prosbami vyprosila milosť pravej ľútosti.‘"
Bola to duša diakona, ktorému Alžbeta pred popravou vyprosila milosť pravej ľútosti a zachránila ho tak pred večným peklom. Hneď, ako Alžbeta dostala povolenie od svojho spovedníka, začala konať za túto kajúcu dušu skutky a vrúcne sa modlila. Na sviatok najsvätejšieho Vykupiteľa, 23. októbra, videla túto dušu a tiež iné, za ktoré sa modlila, vchádzať do večných radostí.
Masima - Verím a Dôverujem
