%20(1).jpg)
Určite sa nám zdá výsada - vyslobodiť mnoho duší z očistca -, ktorú dal kedysi Pán Ježiš Alžbete, podivuhodná a zvláštna. Alžbeta bola skutočnou dobrodinkou a obrovskou pomocníčkou týmto dušiam, ako sme sa mohli dočítať v predošlých článkoch. Ako k tejto výsade vlastne prišla?
Keď sa Alžbeta v septembri 1819 počas slávneho blahorečenia veľkého reformátora Jána Krstiteľa od Nepoškvrneného Počatia modlila za istú dušu, ktorá bola odporúčaná jej modlitbám, Božský Spasiteľ sa jej prihovoril: "Vezmi kľúče, ktoré ti dávnejšie odovzdalo moje milosrdenstvo a otvor očistcový žalár a na príhovory a pre zásluhy svojho sluhu Jána Krstiteľa oslobodím odtiaľ mnoho duší."
Alžbeta hneď uvidela blahoslavenca so zakladateľmi trinitárov Jánom a Félixom, a dvoma anjelmi, strážcami očistca. Pokorne odovzdala kľúče anjelom, ktorí otvorili očistec a spolu s nimi tam vstúpili obaja svätí zakladatelia s blahoslaveným Jánom Krstiteľom. Vyslobodili vyše 300 duší, medzi nimi aj tú, za ktorú sa Alžbeta práve modlila. Videla, ako sa vznášala k nebu v podobe troch žiarivých gulí, obkľúčená anjelmi, spievajúca hymny chvály a vďaky. Keď to videla, zatúžila, aby smela ísť s nimi. Pretože jej však bolo oznámené, že ešte musí zostať tu, v tomto vyhnanstve, začala veľmi plakať.
Vtedy sa jej zjavila Panna Mária a takto ju potešila: "Milá dcéra, vydrž ešte v tomto slzavom údolí, plň Božiu vôľu, ktorý ťa vyvolil, aby si nasledovala môjho milého syna Jána Krstiteľa (blahoslavenca) a ktorý chce s tebou vyslobodiť ešte mnoho duší z očistca. Budem tvojou ochrankyňou a orodovníčkou vo všetkých strastiach a potrebách. Volaj ma a vždy ti pomôžem." Potom jej prikázala, aby na ňu pozrela. Alžbeta uvidela vznešenú nebeskú Kráľovnú a mnoho svätých anjelov, ktorí boli všetci odetí trinitárskym odevom a počula, ako hovorí: "Ja sama som zakladateľkou a ochrankyňou tohto svätého rádu."
Na sviatok svätého Michala, keď nebeskému Otcovi obetovala skrze tohto nebeského kniežaťa najdrahšiu Ježišovu krv, vyslobodila 33 duší z očistca, ktoré zvlášť uctievali svätého Michala a Pannu Máriu. A 15. novembra, v deň, kedy trinitári slávia pamiatku všetkých svojich zomrelých členov, vyprosila oslobodenie mnohých duší z tohto rádu a veľa iných, ktorí sa počas života zapísali do trinitárskeho bratstva. Videla, ako sa duše vznášali k nebu sprevádzané svojimi anjelmi strážnymi a to v takom počte, že sa zdalo, akoby bol očistec celkom vyprázdnený.
Zvlášť krásne je vyslobodenie dušičiek v oktáve duší z očistca, tri mesiace pred Alžbetinou smrťou. Keď prosila Pána Ježiša o vyslobodenie dušičiek z očistca, vravel jej: "Dávam ti túto milosť, vysloboď z očistca koľko duší chceš!" Pretože vedela, aká je úbohá, úpenlivo prosila Pána Ježiša, aby išiel do očistca s ňou.
Keď tam prišli, s veľkou vrúcnosťou prosila Pána Ježiša za týchto úbohých väzňov. On jej povedal: "Milá dcéra, polož svoju ruku do rany v mojom boku a učiň, aby moja krv hojne tiekla!" Najdrahšia Ježišova krv uhasila očistcové plamene a veľký zástup duší bol toho dňa a aj nasledujúcich osem dní vyvedený svätými anjelmi z očistca a uvedený do neba. Alžbeta sa divila a zdalo sa jej, že je očistec už prázdny.
Smrť nerozviazala zväzky, ktoré spájali Alžbetu s príbuznými a dobrodincami, ako aj s tými, ktorí boli odporúčaní jej modlitbám. Pán ju častejšie uisťoval, že bude veľkomyseľný k tým, ktorí s ňou boli v živote nejako spojení alebo sa odporúčali do jej modlitieb.
Alžbeta využila túto veľkú dobrotu Pána Ježiša a prosila ho za dušičky v očistci. Keď boli vyslobodené a dostali sa do neba, nezabudli na svoju dobrodinku a príhovorkyňu a vyprosili jej veľké milosti. Často sa jej tiež zjavili a tak medzi ňou a tými dušami vzniklo zvláštne spojenie, akési zdokonalenie toho, čo katechizmus nazýva prebývaním svätých.
Masima - Verím a Dôverujem
