Svätá Barbora je po celom svete uctievaná ako jedna zo štrnástich pomocníkov. Kresťania ju vzývajú v nebezpečenstvách búrky, ohňa, je patrónkou zomierajúcich, ktorí prosia o príhovor, aby boli zaopatrení Najsvätejšou sviatosťou, je patrónkou baníkov, delostrelcov aj hasičov. Vyobrazuje sa ako vznešená panna s palmovou ratolesťou a mečom v pravej ruke a kalichom s hostiou v ľavej, vedľa nej je veža s tromi oknami.
Zo života svätej Barbory sa môžeme poučiť, ako máme znášať každú krivdu. Vlastný otec ju ukrutne prenasledoval, ale Barbora znášala všetko príkorie bez reptania, kráčala príkladom Ježiša Krista a radšej volila otcovu nenávisť než nenávisť Boha. Svätý Ján Klimakus hovorí: "Lepšie je zarmútiť rodičov, než Ježiša. Svätú Barboru zabil vlastný otec preto, že verila v Najsvätejšiu Trojicu, a spravodlivý Boh za to potrestal, keď ho usmrtil a ona sa modlila za zaslepeného pohana. Ukrutní rodičia, učte sa poznať spravodlivý Boží hnev, keď bránite deťom v Božej službe! Svätá Barbora sa prv než zomrela, modlila, aby Boh vyslyšal tých, ktorí sa jej odporúčajú. Hlas z neba jej oznámil, že Boh vyslyšal jej prosbu a jej príhovor bol u Boha vždy mocný."
Okolo roku 1448 žil v Holandsku Henrik Kock, ktorý bol od mladosti veľkým ctiteľom svätej Barbory, patrónky zomierajúcich. Keď mal sedemdesiat rokov, vracal sa z poľa a doma si po ťažkej práci unavene ľahol na posteľ, no nechal horieť sviecu a zaspal.
Slama sa zapálila, začala horieť posteľ a postupne sa oheň rozšíril na celý dom. Henrikovi so synom sa pri úteku zapálili košele a hneď začali horieť, no telá oboch zostali neporušené. Až keď boli mimo nebezpečenstva, otcovi napadlo, že v izbe zabudol peniaze.
Nerozvážne sa vrátil do horiaceho domu, prežehnal sa, vbehol do izby a vzal peniaze. Práve vtedy ho opustili sily a sklátil sa na zem. V tomto bezútešnom stave si spomenul na svätú Barboru a prosil ju o mocný príhovor: "Ó svätá Barbora, prispej mi k pomoci a pros Boha, aby nedopustil, že by som zomrel vo svojich hriechoch! Nech mi Boh dopraje to, čo prisľúbil tebe pri smrti pre Pána Ježiša Krista, tvojho Ženícha. Nech tvoj nebeský Ženích pamätá na krv, ktorú si vyliala z lásky k nemu, nech nezomriem prv, než budem oslobodený od svojich hriechov a posilnený Najsvätejšou oltárnou sviatosťou."
Sotva sa domodlil, stála pred ním svätá Barbora v nebeskej žiare, chránila ho pred plameňmi, chytila ho za ruku a vyviedla von z horiaceho domu. Potom mu povedala: "Pretože si vždy uctieval moju pamiatku a teraz si žiadal odo mňa príhovor, máš vedieť, že Boh predĺžil tvoj život o jeden deň, aby si mohol prijať sviatosť pokánia, Najsvätejšiu sviatosť a posledné pomazanie." Svätica po týchto slovách zmizla.
Požiar sa medzitým rozšíril. Hoci Henrik ležal ďalej od ohňa, telo mal popálené. Dal preto zavolať kňaza a pokorne prijal sviatosti zomierajúcich. Potom povedal spovedníkovi: "Velebný otče, aj vy priatelia, ktorí ste tu, blíži sa hodina, aby som sa odobral na večnosť, preto ma neopúšťajte, kým nezomriem a modlite sa za mňa."
Sám vzýval preblahoslavenú Pannu Máriu a svätú Barboru o pomoc, až napokon zvolal: "Ó Pane Ježišu, najmilosrdnejší Bože, ktorý si ma na dreve kríža vykúpil svojou predrahou krvou a prehorkým umučením, zmiluj sa nado mnou! Do tvojich rúk porúčam svojho ducha!" A vypustil dušu.
Očitý svedok Theodor Paul neskôr rozprával: "Bol som pri zomierajúcom, vypočul som jeho spoveď, poslúžil mu svätými sviatosťami, obviazal mu rany, postaral som sa o opatrovníkov chorého a on napokon zomrel v mojom náručí."
Takto vyslyšal milostivý Boh na príhovor svätej Barbory nešťastného Henrika. Doprial mu čas pred smrťou, aby mohol prijať sviatosti zomierajúcich. Vzývajme svätú Barboru o príhovor najmä o to, aby sme sa dobre vyspovedali a boli zaopatrení sviatosťami zomierajúcich. A kedykoľvek sa pozrieme na sväticin obraz, spomeňme si na trojjediného Boha. Ďakujme mu za stvorenie, vykúpenie a posvätenie a často sa modlime - Sláva Otcu, i Synu, i Duchu Svätému!
Modlitba
Ó, Pane, Bože, prosíme ťa, dopraj nám milostivo, aby nám bol príhovor tvojej svätej panny a mučenice Barbory na pomoci, aby sme pred odchodom z tohto sveta boli skrze skutočné pokánie a dôstojnú spoveď pripravení k hodnému prijatiu Najsvätejšej oltárnej sviatosti. O to ťa prosíme skrze Ježiša Krista, nášho Pána a Spasiteľa. Amen.