%20(1).jpg)
Modrý škapuliar Nepoškvrneného počatia pochádza z Talianska a je spojený so ctihodnou Uršuľou Benincasa, ktorá v roku 1583 založila Kongregáciu oblátok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, a neskôr aj pustovňu kontemplatívnych sestier Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Regulu oboch komunít schválil 7. apríla 1623 pápež Gregor XV.
Uršula Benincasa sa narodila v Neapole a bola najmladšia z ôsmich súrodencov. Dokonca bola príbuzná svätej Kataríny Sienskej. Mladá Uršuľa sa s veľkým náboženským zápalom pokúsila vstúpiť ku kapucínskym klariskám v kláštore Santa Maria di Gerusalemme, ale mladistvý vek ju neprijali. Tak sa okolo roku 1576 utiahla do pustovne pri Castel Sant‘ Elmo vo Vomero.
Uršuľa rýchlo získala povesť svätosti a pridalo sa k nej mnoho nasledovníkov. Opátovi z Francavilly, Gregoriovi Navarrovi povedala o vízii, v ktorej jej najsvätejšia Panna prikázala postaviť kostol na počesť jej najsvätejšieho Počatia. Tento kostol, postavený neďaleko Castel Sant‘ Elmo, bol dokončený v roku 1582.
Zrejme nie každému sa páčilo, že je Uršuľa obdarovaná zjaveniami a extázami, preto na ňu žalovali a v roku 1582 bola zavolaná do Ríma, aby sa podrobila skúškam. V komisii vtedy okrem iných sedeli kardinál a veľký inkvizítor Giulio Antonio Santorio a Filip Neri. Pápež Gregor XIII. ju potom po osobnom rozhovore zveril vedeniu svätého Filipa Neri.
Na sviatok Obetovania Pána v roku 1617 mala Uršuľa po svätom prijímaní v Neapole videnie Presvätej Bohorodičky, odetej v bielom rúchu, cez ktoré mala oblečené ďalšie, azúrovo-modré rúcho. Panna Mária držala v náručí malého Ježiška a bola obklopená mnohými ľuďmi, oblečenými v podobných rúchach.
Presvätá Panna sa prihovorila Uršule: "Uršuľa, prestaň plakať, a premeň svoje vzdychy na srdečnú radosť. Pozorne počúvaj, čo ti povie môj Syn Ježiš, ktorého držím v náručí."
Potom Ježiško prezradil Uršule, že nájde kláštor, kde bude 33 mníšok oblečených v rovnakom odeve ako najblahoslavenejšia Panna Mária z jej videnia. Mníšky budú žiť v samote a odlúčení. Spasiteľ sľúbil zvláštne milosti a mnoho duchovných darov tým, ktorí budú tento spôsob života horlivo nasledovať.
Uršuľa prosila Pána, aby túto priazeň udelil aj tým ľuďom, ktorí žijú vo svete a budú mať osobitnú úctu k tajomstvu Nepoškvrneného počatia, budú zachovávať čistotu podľa svojho postavenia v živote a budú nosiť modrý škapuliar.
Na znak, že jej modlitba bola vypočutá, Pán Ježiš ukázal Uršule vo videní mnoho anjelov, ktorí rozdávali po zemi škapuliare. Táto scéna je umelecky zachytená na freske v kláštore sestier theatíniek v Neapole. Uršuľa potom sama vyhotovila škapuliare podobné tým, ktoré videla vo svojej vízii, dala ich požehnať a rozdávala ich veriacim.
Prax nosenia Modrého škapuliara sa už počas Uršulinho života veľmi rýchlo šírila. Po jej smrti, 20. októbra 1618, sa jej duchovné dcéry ujali podporovania tohto škapuliara ako zvláštneho poslania svojho rádu. Pápež Pius VI. uznal hrdinské cnosti Uršule a 7. augusta 1796 ju vyhlásil za ctihodnú Božiu služobnicu.
Z histórie uvedenia praxi nosenia modrého škapuliara sa ďalej dozvedáme, že v roku 1633 otcovia theatíni uznali na svojej generálnej kapitule oblátov Napoškvrneného počatia a tiež komunitu kontemplatívnych mníšok, ktorých vznik vychádzal z vízie ctihodnej Uršuly, ako vetvy svojho rádu a zároveň začali aj otcovia thetíni presadzovať uctievanie modrého škapuliara, čo im oficiálne 30. januára 1671 určil pápež Klement X., ktorý zároveň na žiadosť otcov theatínov udelil v osobitnom breve tomuto škapuliaru privilégiá a odpustky. Pápež Klement XI. obdaril škapuliar 12. mája 1710 ďalšími odpustkami, ktoré potom ešte v roku 1845 umocnil pápež Gregor XIV. a v roku 1850 aj pápež Pius IX. Títo dvaja pápeži tiež vyhlásili, že odpustky Modrého škapuliara možno uplatniť na duše verných zosnulých.
Svätý Stanislav Papczyński bol zakladateľom mariánskych otcov a šírenie úcty k Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie považoval za jeden z hlavných cieľov jeho rádu. Vrúcne povzbudzoval svojich duchovných synov, aby pri mariánskych kostoloch zakladali bratstvá Nepoškvrneného počatia. Tieto bratstvá mali poskytovať pomoc úbohým dušiam v očistci.
Ctihodný otec Kazimír Wyszyński bol prvý spomedzi mariánskych otcov, ktorý oslovil rímskych theatínov so žiadosťou o povolenie požehnať Modrý škapuliar a udeľovať ho veriacim. Povolenie bolo udelené v roku 1733 s povinnosťou obnovovať ho každý tretí rok. Založenie Bratstva Nepoškvrnenej Panny Márie sa v historických dokumentoch prvý raz spomína v zápise z 26. júna 1734 s textom o oficiálnom založení bratstva v mariánskom kostole v Puszcza Mariańska. Theatíni opakovane obnovovali privilégium, udelené mariánskym otcom, zároveň žiadali povolenie šíriť modrý škapuliar aj v iných krajinách. Tak sa dostal milostiplný škapuliar do Portugalska, Litvy, Spojeného kráľovstva, Poľska, Brazílie, ujal sa aj vo Filipínach, Kamerune a Ukrajine.
Mariánski otcovia podľa svojej stáročnej tradície presadzujú medzi veriacimi Modrý škapuliar, ktorý je vonkajším znakom nábožnosti a oddanosti členov Bratstva k Nepoškvrnenému počatiu, šíria úctu k Nepoškvrnenému počatiu Matky Božej a pomáhajú dušiam trpiacim v očistci, ktorých je Nepoškvrnená Matka Ježiša Krista osobitnou zástankyňou. Škapuliar Nepoškvrneného počatia sa všade vo svete stretol s pozoruhodným ohlasom.
Škapuliar je zhotovený z modrej vlny a keď sa nosí jednotlivo, môže sa jedna časť ozdobiť obrázkom Panny Márie, počatej bez poškvrny dedičného hriechu a druhú časť obrázkom presvätých Sŕdc Pána Ježiša a Panny Márie. Kto prijme tento škapuliar, dáva najavo svoju snahu uctievať tajomstvo Nepoškvrneného počatia, zaľúbiť sa Panne Márii čistotou srdca a zvlášť sa modliť za obrátenie hriešnikov. Po prijatí modrého škapuliara sa stáva účastným všetkých modlitieb a dobrých skutkov, ktoré sa konajú v ráde Theatínov.
