Vianoce svätého Alfonza de Liguori

Veľký taliansky svätec Alfonz de Liguori zasvätil celý svoj život jednej myšlienke - učiť milovať Ježiša. Alfonz, vďačný za túto milosť povolania, využil všetky prostriedky na to, aby priviedol srdcia ľudí k ich Vykupiteľovi v jasliach. Zakladateľ redemptoristov a budúci biskup dokonca zložil vianočnú koledu, ktorá je aj dnes v Taliansku taká populárna, ako v nemecky hovoriacich krajinách "Stille Nacht."

Alfonzova mama naučila svojho syna milovať Pannu Máriu, o ktorej blažene kontemploval v tajomstve Vianoc. Svätec veľmi dobre pochopil, že všetko, čo Panna Mária urobila pre Dieťa Ježiša, teraz robí aj pre nás. Mama mu však neodovzdala len silnú vieru, ale aj sošku Dieťaťa zavinutého do plienok a Alfonz nosil toto Jezuliatko, ktoré sa momentálne nachádza v múzeu kláštora redemptoristov v Pagani, kde svätec zomrel 1. augusta 1787 vo veku 90 rokov, vždy so sebou.

Bol jedným z najpopulárnejších misionárov a tiež úspešným spisovateľom. Tento prorocký pastier, bol blahoslavený Piom IX. a Pius XII. ho vyhlásil za patróna spovedníkov a morálnych teológov.

Alfonz, nadaný veľkým talentom, bol potomok šľachtického rodu de Liguori v Neapole, v tom čase treťom najväčšom meste na svete. Hlboko veriaci mladík vyštudoval v 16-tich rokoch občianske a cirkevné právo, bol uznávaným právnikom, ktorý až do leta roku 1723 neprehral žiadny spor. No potom utrpel 27-ročný právnik trpkú porážku v špinavých machináciách v procese medzi dvoma vojvodami v hodnote niekoľkých miliónov. Sklamaný a šokovaný Alfonz sa rozhodol spraviť hrubú čiaru a zo súdnej siene odchádzal so slovami: "Svet, stretol som ťa... zbohom súdy!" A rozhodol sa navštevovať chorých v nemocnici pre nevyliečiteľné choroby. 

Vtedy počul Božie volanie, aby Ho nasledoval: "Odíď zo sveta a všetko mi odovzdaj." Odvetil s plačom: "Tu som, urob so mnou čo chceš," a hneď sa pobral do kostola Madonna della Mercede, kde na znak úplného odpútania sa od sveta položil svoj meč na oltár pri nohách sochy Madony a sľúbil, že sa stane kňazom. Stále viac dojatý náruživosťou lásky k Ježišovi Vykupiteľovi, začal sa ako seminarista zo všetkých síl venovať núdznym, aby sa potom ako kňaz stal skutočným priateľom 30.000 chudobných a núdznych Neapolčanov. Nebolo to stále ružové, čím bol Alfonz svojimi ľudovými misiami vzdialenejší od mesta, tým prežíval väčší šok z materiálnej chudoby a náboženskej nevedomosti vidiečanov. Bo doslova ranený pohľadom na duše, o ktoré sa nikto nestaral.    

Chcel im zvestovať najmä lásku Vykupiteľa a dať im do služieb svoje srdce plné súcitu a schopnosti ako zručný kazateľ a spovedník, ale i umelec. Prejavovalo sa to napríklad tak, že odišiel do hôr Scala nad amalfi, aby sa spolu s chudobnými pastiermi kôz modlil a spieval a vysvetľoval im Božie slovo spôsobom, ktorému rozumeli. A práve tu, na tomto mieste, založil v roku 1732 redemptoristov - Kongregáciu Najsvätejšieho Vykupiteľa. Vo svojich homíliách, modlitbách a meditáciách, ktoré si sám zostavil, nikdy nezabudol dojemne hovoriť, čo preňho urobil Vykupiteľ v jasliach a na kríži. A vďaka tejto dojímavým slovám mnohí zmenili svoj život. 

"Ukazuje sa nám ako dieťa v maštali, ako chudobný, ale aj ako zločinec na dreve i ako chlieb na oltári. Povedz mi, čo ešte vymyslieť, aby si sa zamiloval? Nech žije naša duša, aby sme ho milovali a už len počutie zmienky o jasličkách, kríži a sviatosti je zapálené túžbou urobiť pre teba veľké veci, ó môj Ježiš, ktorý si vykonal a vytrpel príliš veľa veľkých vecí pre mňa."  

Láska a vykúpenie boli kľúčové slová, ktoré svietili v jasličkách pre Alfonza, ktorý sa rovnako ako svätý František len ťažko od nich odlúčil. Tam sa naučil cnostiam božského Dieťaťa - ktorý, nekonečne veľký, sa stal maličkým a prístupným všetkým, ktorý patriaci len sebe ako Bohu, sa natoľko chcel stať "naším", že od tej chvíle bude každý môcť povedať - "Ježiš je celý môj: jeho telo a krv sú moje, môj je jeho život, jeho bolesti, jeho smrť, moje sú jeho zásluhy. Áno, pretože tento muž sa narodil zámerne, aby trpel. Preto prijal telo úplne vhodné na utrpenie."  

Alfonz mal jednoduchú dušu ako dieťa a aj hudobný talent. Počas ľudovej misie v Nole, v decembri 1755 zložil slávnu pieseň "Tu scendi dalle stelle", ktorá je aj dnes v Taliansku veľmi populárna. Keď miestny farár don Michele Zambadelli počul túto skladbu, smelo Alfonza požiadal, aby ju mohol skopírovať, lenže nesúhlasil, no nechal partitúru na stole vo svojej izbe a odišiel sa modliť do kostola. Don Michele nedokázal odolať a tajne ju skopíroval.

Počas slávnostných vešpier nadišiel čas, aby Alfonz zaspieval vianočnú koledu. Ľudia ho nadšene sprevádzali, no Alfonz zrazu prerušil pieseň. Vyzeralo to, akoby zabudol text a vtedy povedal miništrantovi: "Choď a požiadaj Dona Michele o kópiu piesne, má ju vo vrecku!" Farár, odhalený a červený od hanby, potom stretol Alfonza na fare po vešperách. Bývalý právnik naňho žmurkol a dobromyseľne sa mu vyhrážal: "Don Michele, budem ťa žalovať za krádež!"

Masima - Verím a Dôverujem