V severotalianskom meste Tagliamento sa Matka Božia "zhmotnila", aby zastavila rúhanie voči jej Synovi. Mesto bolo svedkom dvoch mimoriadnych zázrakov Panny Márie v dvoch rôznych storočiach. Udiali sa skrze obrazu Madonny di Rosa, krásnej zázračnej freske, ktorá je od 19. storočia uložená v mariánskom svätostánku v meste San Vito aj Tagliamento.
Tento obraz však v zmienenom kostole predtým nebol. O jeho premiestnenie, či "presun", požiadala samotná Panna Mária. A to je prvý zázrak, ktorý sa udial v roku 1655.
Obraz kedysi objednal pre dom vo Villa di Rosa otec rodiny, Giovanni Giacomuzzi. Po jeho smrti zdedil dom jeho syn Giacomo, ktorý si však v roku 1648 našiel iné bývanie a dom opustil. O niekoľko mesiacov neskôr bol dom zbúraný.
Giacomo sa vrátil na miesto starého domu, kde prežil detstvo a vtedy našiel medzi ruinami nedotknutý obraz. Rozhodol sa, že ho vezme k sebe domov. Rodina Giacoma Giacomuzzi bola zbožná. Každé ráno i večer sa schádzali, aby sa spoločne modlili pred obrazom Panny Márie. Napriek tomu však neboli dôslední. Hoci sa ráno i večer schádzali k spoločnej modlitbe, počas dňa sa aj tak rúhali Bohu. Mohol za to aj ťažký život na vidieku.
2. februára 1655 išla celá rodina na sviatok Obetovania Ježiša na svätú omšu. Doma zostala len ich osemročná dcéra Mariute, ktorá trpela epilepsiou a bola nehybná v opatere dvoch tiet. Tie v istej chvíli začuli, ako sa dievčatko smeje a s niekým rozpráva v izbe, kde bol umiestnený obraz. Samozrejme, že zvedavosť im nedala, hneď sa tam vybrali, ale aj tak sa rozhodli, že túto nezvyčajnú scénu neprerušia a rozhodli sa vyčkať.
Trvalo dlhšiu chvíľu, kým mohli podísť k Mariute, aby sa jej tisícimi otázkami na všetko povypytovali. Mariute im, po rozhovore s Pannou Máriou, ktorá sa jej zjavila, s pokojom a rozradosteným srdcom povedala všetko, čo od nej počula.
Madonna di Rosa Mariute povedala: "Necítim sa tu, na tomto mieste, kde sa rúhajú môjmu Synovi, dobre. Prosím, povedz svojmu otcovi nech zanesie obraz do kostola, aby si ma tam mohli uctiť. Požiadaj tiež všetkých okolitých obyvateľov, aby sa prestali rúhať. Ich bezbožnosť bola príčinou krupobití, ktoré posledné roky ničili úrodu na poliach. Urob, ako ti vravím a epileptické záchvaty sa ti už nevrátia."
Malá Mariute spravila, o čo ju Panna požiadala a skutočne sa vyliečila z epilepsie. Obraz bol zanesený do františkánskeho kostola, kde Madonnu di Rosa začali uctievať.
O niekoľko storočí neskôr, 31. decembra 1944 preletela nad mestom San Vito al Tagliamento obrovská stíhačka a zhodila na svätyňu silnú bombu. Nasledoval obrovský výbuch, ktorý si našťastie nevyžiadal ľudské obete. Všetci františkáni sa zachránili, ale zo svätyne zostali iba ruiny. Ale obraz Madonna di Rosa prežil bez akéhokoľvek, čo i len najmenšieho porušenia.