%20(1).jpg)
Keď sa Egídia, oblečeného vo svetskom rúchu dotkol Duch Svätý, začal premýšľať, čo by mal robiť, aby sa zapáčil Bohu. Svätý František z Assisi bol v tom čase dva roky obrátený a hlásajúc evanjelium chudoby, kajúcnosti a pokory, priviedol niekoľkých veľmi bohatých ľudí k zachovávaniu chudoby. Rozdali pre Božiu lásku všetky svoje majetky chudobným a obliekli si rúcho Malých bratov so sľubom zachovávať po celý život evanjelium trpezlivosti a chudoby.
O osem dní neskôr ich stretol Egídius a vidiac, ako títo assiskí svetáci pohrdli svetom a žaslo nad nimi celé mesto, zapálený Božou láskou, išiel na druhý deň, vo sviatok svätého Juraja roku 1209 skoro ráno do kostola svätého Juraja, kde bol kláštor svätej Kláry, aby sa pomodlil svoju modlitbu. Potom sa mu zažiadalo vidieť svätého Františka, zašil k nemocnici malomocných, kde sa nachádzal František s bratmi Bernardom a Petrom Cattanim. Bývali tam v malej chyžke s preveľkou pokorou. Egídius prišiel na rozcestie a nevediac kam má ísť, pomodlil sa k Ježišovi Kristovi, vzácnemu vodcovi. On ho potom doviedol k zmienenej chyžke, postavenou mimo ostatných obydlí.
Keď zbadal Františka, vychádzajúceho z lesa, kde sa bol pomodliť, padol pred ním na kolená a pokorne ho žiadal, aby ho pre Božiu lásku prijal do svojej družiny. František mu odvetil: "Predrahý brat, Boh ti preukázal preveľkú milosť. Keby prišiel cisár do Assisi a chcel niektorého mešťana pasovať za svojho rytiera či tajného komorníka, či by sa ten človek nemal veľmi radovať? O čo väčšiu radosť máš mať, že si ťa Boh vyvolil za svojho rytiera a milého služobníka, aby si zachovával evanjelickú dokonalosť? Preto buď pevný a vytrvalý v povolaní, ku ktorému ťa Boh povolal." Potom ho zaviedol do biednej chyžky, zoznámil ich s bratmi a spoločne si zajedli.
Po jedle odišli František s Egídiom do Assisi, aby mu zaobstarali súkno na odev. Cestou stretli žobráčku, ktorá ich prosila o almužnu. Nemali jej čo dať, preto sa František obrátil k Egídiovi a s anjelskou tvárou povedal: "Drahý brat, daj tento plášť chudobnej." Egídius si veľmi prial, aby mu František práve toto povedal a s ochotným srdcom ho poslúchol, až sa mu zdalo, že vidí túto almužnu hneď letieť do neba. Z Egídia sa potom stal jeden z najslávnejších rehoľníkov rádu.
Keď brat Egídius ochorel, pričom za niekoľko dní potom zomrel, jeden brat svätého Dominika, kazateľ, tiež smrteľne ochorel. Tento brat mal dôverného priateľa, brata, ktorý keď videl, že sa blíži jeho smrť, hovoril chorému: "Brat môj, ak to Boh dovolí, chcem, aby si sa po smrti vrátil ku mne a povedal mi, v akom si stave. Chorý mu sľúbil, že ak to bude možné, vráti sa.
Potom Egídius zomrel a ešte v ten deň sa zjavil brat kazateľ svojmu priateľovi hovoriac: "Božia vôľa bola, aby som ti splnil sľub."
"Ako ti je?" pýtal sa živý brat zosnulého kazateľa.
"Dobre, pretože som zomrel v rovnaký deň, kedy sa rozlúčil so životom jeden znamenitý svätý Menší brat Egídius, ktorému pre jeho veľkú svätosť Ježiš Kristus dovolil, aby všetky duše, ktoré boli v očistci, medzi ktorými som bol aj ja vo veľkých mukách, vyviedol odtiaľ do svätého raja, a tak som bol pre zásluhy svätého brata Egídia vyslobodený." Keď to dopovedal, hneď zmizol, ale brat si toto videnie ponechal pre seba.
Keď neskôr tento brat ochorel, hneď sa začal báť, aby ho Boh nepotrestal za to, že nevyjavil cnosti a slávu brata Egídia, preto poslal po Menších bratov. Potom privolal aj bratov kazateľov a všetkým s veľkým dojatím povedal o videní. Vtedy sa potvrdilo, že obaja skutočne zomreli v rovnaký deň.
K bratovi Egídiovi sa viaže ďalšia udalosť - Boh mu udelil milosť dozvedieť sa o roku jeho smrti.
Bonaventura z Bagnoreggia hovoril o bratovi Egídiovi, že Boh mu udelil veľmi zvláštnu milosť pre všetkých, ktorí sa mu so zbožným úmyslom odporúčali vo veciach, týkajúcich sa duše. Egídius vykonal počas svojho života mnoho zázrakov, a ako hovorí legenda, do nebeskej slávy odišiel na sviatok svätého Juraja 1252 v Perugii, v konvente Menších bratov.
