%20(1).jpg)
Svätá Mária Krescencia Höss, mystička tretieho rádu svätého Františka, bola jednou z najväčších dobrodincov duší v očistci. Narodila sa 20. októbra 1682 v bavorskom meste Kaufbeuren ako posledné z ôsmich detí chudobného tkáča Mattea, ktoré mu povila Lucia Hörmann.
Od malička bola poctená nebeskými víziami. Keď nemohla ísť do kostola, schovala sa v kúte domu, aby sa mohla slobodnejšie rozprávať s Bohom a s anjelom strážnym, ktorý sa jej občas zjavoval a radil jej, ako pomáhať chudobným. Bol to on, kto jej ako 14-ročnej prezradil, že jedného dňa bude nosiť františkánsky habit.
V jej meste bol františkánsky kláštor a jedného dňa, keď sa dievča modlilo pred krížom kláštora, do ktorého mala povolený vstup, začula hlas, ktorý jej povedal: "Tu bude tvoj domov." Mária nemohla hneď vstúpiť do františkánskeho kláštora, pretože jej rodina bola chudobná. Pracovala ako tkáčka, kým jej protestantský primátor mesta finančne nepomohol získať veno a tak mohla napokon vstúpiť k rehoľným sestrám. Svätica bola prijatá medzi františkánskych terciárov v roku 1703 a okamžite sa s mimoriadnou vrúcnosťou oddala životu modlitby a pokánia, a to natoľko, že na sebe pritiahla nezmieriteľnú nenávisť diabla.
Keď ju diabol pokúšal svojimi zvodmi, povedala mu s opovrhnutím: "Nie kvôli tebe som vstúpila do kláštora a kvôli tebe z neho ani neodídem!" Napriek mnohým prekážkam v jej komunite bola blahoslavená v roku 1704 pripustená k rehoľným sľubom a prijala meno sestra Mária Krescencia. Diabol ju neprestal sužovať tisícorakými spôsobmi, strašil ju zvláštnymi zvukmi, kruto ju bil, zhadzoval ju zo schodov, raz ju zatvoril do stodoly a inokedy do pivnice. Bolo to také hrozné, že ju komunita ostatných mníšok začala považovať za posadnutú a čarodejnicu.
Dvaja mladí bratia ju skúmali, no pretože mali málo mystických skúseností, usúdili, že "sestra Krescencia uzavrela zmluvu s diablom a navyše je hlúpa a nerozumná". Predstavená, spokojná s odpoveďou, ju na istý čas zavrela do temného väzenia a dala príkaz, aby vypratala svoju celu, a uvoľnila tak miesto mladej dievčine, ktorá priniesla do kláštora bohaté veno. Máriu Krescenciu videli po dobu troch rokov každý večer, ako chodí s pokojnou tvárou od dverí k dverám a prosí o pohostinnosť u svojich sestier. Ale toto svojvoľné konanie predstavenej nahnevalo niekoľko spravodlivých duší kláštora. Predstavená bola zosadená a namiesto nej nastúpila sestra, ktorá poznala svätosť Márie Krescencie. Tá bola zasa vymenovaná za vrátničku kláštora, ale vykonávala aj iné služby a stala sa osvietenou poradkyňou.
Máriina duchovná čistota veľmi zapôsobila na kolínskeho arcibiskupa Augusta Clemensa, ktorý hneď po jej smrti požiadal pápeža o jej kanonizáciu. Sestra Krescencia sa zapísala do pamäti aj mierovou snahou v spore o nástupníctvo v opátstve Kempten, keď poradila bavorskej korunnej princeznej a cisárovnej Márii Amálii, ako vyriešiť spor medzi jej manželom Karolom VII. a Máriou Teréziou Rakúskou.
Zlý duch ale vo svojich mukách neprestával, až ju Pán napokon oslobodil od tejto hroznej skúšky a dovolil dušiam v očistci, aby neskoro v noci prišli do jej cely a požiadali ju o pomoc, aby sa modlila a konala pokánie v ich mene. Raz jej matka predstavená Giovanna Altwoegger nariadila, aby v mene poslušnosti k nej poslala duše v očistci, keď k nej prídu. Predstavená zrejme Krescenciiným víziám neverila. Sestra splnila jej príkaz. Keď sa v jej cele objavilo niekoľko duší z očistca, požiadala ich, aby išli k matke predstavenej. Tá sa však tak veľmi vydesila, že okamžite poslala tieto duše späť ku Krescencii.
Po extáze, ktorá trvala niekoľko hodín, Krescencia povedala, že ju jej anjel strážny previedol peklom, očistcom i rajom, aby jej ukázal božskú spravodlivosť v trestaní i odmeňovaní. Mária Krescencia odvtedy ešte viac prilipla hlbokým súcitom k dušiam v očistci.
19. októbra 1716 zomrel v Regensburgu jezutiský páter Ignazio Vagener, ktorý sväticu kedysi skúmal a dva roky bol jej duchovným vodcom. Správa o smrti rehoľníka sa do františkánskeho kláštora Kaufbeuren dostala až 21. októbra. Ale v deň, kedy tento páter zomrel (19. 10.) Krescencia cestou na chór počas zvolávania na modlitbu Anjel Pána uvidela pred sebou bieleho ducha. Pretože bola zvyknutá na podobné stretnutia, nespravila nič mimoriadne, len sa za túto dušu vrúcne modlila.
Zjavenia sa 21. októbra zopakovalo, no Krescencia už teraz spoznala dušu svojho vodcu. Povedal jej, že potrebuje jej modlitby, aby hneď videl Božiu tvár. Blažené nazeranie mu bolo preto oddialené, pretože po ňom počas života dostatočne netúžil. A toto bolo jeho nevýslovné trápenie. Svätica ponúkla Bohu veľa modlitieb za zosnulých.
23. októbra sa Krescencia vrátila z omše za zosnulého a vtedy sa jeho duša k nej vrátila obklopená nádherou, aby sa jej poďakoval a oznámil, že teraz je už oslobodený z očistca. Tvrdé pokánie, ktoré svätica podstúpila, poslúžilo na oslobodenie mnohých duší z očistca a ich vstup do raja.
23. októbra, po účasti na omši za zosnulého, sa jeho duša vrátila obklopená nádherou, aby poďakovala a oznámila svätcovi, že je teraz oslobodený z očistca. Tvrdé pokánie, ktorému svätý podstúpil, slúžilo na oslobodenie mnohých duší z očistca a na ich vstup do raja.
Masima - Verím a Dôverujem
