Ó Ježišu, pripomínam ti so súcitným srdcom a zarmútenou mysľou tú priveľkú lásku, ktorý ťa stiahla dolu z neba do väčšej biedy a naplnila všetkou horkosťou a bolesťou. Pripomínam ti tú veľkú úzkosť, ktorou bola obkľúčená tvoja najsvätejšia duša, keď si na Olivovej hore pre veľkú silu úzkosti a lásky, ležiac v smrteľných úzkostiach, zmočil zem tvojím krvavým potom. Pre všetky kvapky toho krvavého potu ťa prosím, aby si mi ráčil odpustiť moje hriechy a oslobodil ma od všetkých úzkostí.
Pripomínam ti tvoje ukrutné chytanie, tuhé zviazanie, mnohé bitky a postrkovania s veľkým hanením a vysmievaním, ktoré si cez celú noc ráčil vytrpieť. Pripomínam ti tie veľké muky a trápenie, ktoré si vystál priviazaný k stĺpu pri svojom bičovaní. Tiež ti obetujem všetky tie rany, ktoré si vtedy prijal a všetky kropaje krvi, ktoré si vylial za všetky moje hriechy.
Pripomínam ti, ó najsladší Ježišu tie nevýslovné bolesti, ktoré si vytrpel pri tvojom korunovaní, keď dlhé a špicaté tŕnie preniklo tvoju svätú hlavu až do mozgu, až tvoju celú tvár zaliala svätá krv. Pripomína, ti tiež ten smutný východ, keď si so zviazanými rukami, v šarlátovom plášti, pod tŕňovou korunou, hanblivý a plný bolesti bol vedený od Piláta k ľudu a bol od neho kvôli nevinnosti odsúdený na najohavnejšiu smrť kríža. Ó najmilší Ježišu, čo si si vtedy pomyslel, keď si počul, že niet žiadnej nádeje na život a ešte toho dňa musíš zomrieť takou horkou smrťou? Ach, môj najmilší Ježišu, pre ten falošný ortieľ, buď pri mojej smrti milostivým sudcom.
Pripomínam ti tiež tú smutnú chôdzu na horu Kalvária, a ten ťažký kríž, ktorý si musel niesť na svojom strýznenom pleci. Spomeň si, ó tichý Ježišu, na tie srdečné vzdychy a stony, na tých sedem pádov a omdlení, na krvavé šľapaje a preliatie tvojej krvi, ktoré si na tej dlhej ceste vykonal a pre toto všetko ťa prosím, odpusť mi hriešne kroky, ktoré som kedy k zlému vykonal.
Ach najmilší Ježišu, teraz ti pripomínam tvoju veľkú bolesť, ktorou si trpel, keď ťa na hore Kalvária vyzliekli zo šiat a obnovili ti všetky tvoje rany, potom ťa tak neľútostne a ohavne pribili na kríž, až všetky žily tvojho tela nad tým ustrnuli, tvoje sväté Srdce sa triaslo, a ty potom, pre bolesti a trápenie si takmer o sebe nevedel. Ó úbohý Ježišu, ako ti bolo vtedy v mysli, kam si potom sklonil svoju svätú hlavu? Alebo ako ti bolo, keď si musel vytrpieť tie neslýchané muky? Ach, je mi ťa z celého srdca ľúto a ľutujem, že som ťa kedy rozhneval.
Napokon ti pripomínam to neľútostivé vyzdvihnutie ťa s krížom, tú veľkú bolesť, ktorú si znášal v rukách a nohách; sedem slov, ktoré si prehovoril, potupu, rúhanie od Židov; spoluutrpenie tvojej milej Matky a iných priateľov; žalosť a plač tvojho Srdca; rany a bolesti tvojho tela; zimu a smäd, ktoré si znášal; okúsenie žlči a octu a napokon žalostné a horké rozlúčenie tvojej najsvätejšej duše s tvojím požehnaným telom. A pokorne ťa prosím, skrze moc tvojej horkej smrti, ráč mi dopriať spasiteľné skonanie a nedopusť, aby tvoje horké umučenie bolo zmarené. Pošli jedinú iskričku svojej lásky do môjho srdca, aby som vždy mal spoluúčasť s Tebou a tvojou najmilšou Matkou a potom mohol s vami večne prebývať. Amen.
Masima - Verím a Dôverujem