%20(1).jpg)
Jeden z najstarších eucharistických zázrakov sa stal v období, kedy niektoré heretické hnutia popierali reálnu prítomnosť Ježiša Krista v Eucharistii, vo Ferrara. Stal sa v chráme Santa Maria in Vado, pochádzajúcom z 5. storočia, kde sa uctieva obraz Panny Márie od svätého Lukáša.
Pod týmto obrazom a materským pohľadom Márie slávil prevor portugalských kanonikov 28.marca 1171 veľkonočnú svätú omšu. Kostol bol zaplnený veriacimi do posledného miestečka. V okamihu, keď rozlomil Hostiu, vytryskol z nej taký prúd krvi, že zasiahol klenbu nad oltárom.
Niektorí dokonca tvrdili, že videli Hostiu v podobe tela, iní ju zasa videli ako postavu Dieťaťa. Biskupi Amato z Ferrara a Gerard z Ravenny, ktorí tam prišli, konštatovali: "Stal sa zázrak." Čo iné aj mohli povedať, keď mali pred sebou jasný dôkaz - krvou sfarbený oblúk nad oltárom.
O zázraku existuje mnoho svedectiev, ku ktorým sa pripája aj bula pápeža Eugena IV. z 30.marca 1442, ktorá potvrdzuje, že chrám Panny Márie vo Vado je treba uctievať, pretože sa tu "počas svätej omše manifestačne zjavila Najdrahšia krv Ježiša Krista a ako duchovní, tak aj laici videli Hostiu, ktorá sa zmenila v pravé Telo a Krv. Túto úctu šírili riadni lateránski kanonici, ktorí sa stali správcami malého chrámu.
V roku 1494 sa začala stavba veľkej baziliky. Práca išla robotníkom od ruky a už 18.apríla 1518 vysvätil biskup Desiderius chrám, ktorý zasvätil Zvestovaniu Panny Márie. Úcta k zázračnej Krvi zostala aj v ďalších rokov veľmi živá. O baziliku sa teraz starajú misionári Najdrahocennejšej Krvi, ktorú založil svätý Gašpar Bufalo, ktorého pápež svätý Ján XXIII. nazval veľkým apoštolom Najdrahšej Krvi a túto baziliku navštívil 20. septembra 1990 aj pápež svätý Ján Pavol II.
Masima - Verím a Dôverujem
