Boh je vždy pripravený prijať márnotratného syna. Božie milosrdenstvo je nekonečné, pretože spočíva v samej prirodzenosti Boha, ktorý nás miluje nekonečnou láskou.
Je Boh len milosrdenstvo? Keby sme si to mysleli, mýlili by sme sa, pokiaľ ide o Božiu prirodzenosť. Ten, kto odmieta Božie milosrdenstvo, bude počuť ako päť nerozumných panien: "Veru hovorím vám: Nepoznám vás." (Mt 25, 12) alebo ako bude povedané egoistom pri poslednom súde: "Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom." (Mt 25, 41)
Aby sme pochopili zvláštnu Božiu lásku ku každému hriešnikovi, ktorý hľadá lásku a odpustenie, zjavuje Boh mystikom v priebehu celej histórie, čo je milosrdenstvo a akým spôsobom pôsobí na srdce hriešnikov. Tak Pán Ježiš pripomenul Magdaléne Pazzi, že "moje milosrdenstvo spolu s láskou sú podstatou mojej bytosti."
Svätej Kataríne Sienskej adresoval nebeský Otec slová: "Vedz, že moje milosrdenstvo k vám je nezrovnateľne väčšie, než vidíš, pretože tvoje videnie je nedokonalé a obmedzené, moje milosrdenstvo je dokonalé a nekonečné. Nie je teda možné robiť prirovnanie, iba tak, ako sa porovnáva konečná vec s nekonečnou."
Boh nám zjavuje svoje milosrdenstvo, keď nám daruje svojho Syna, ktorý nás prišiel vyslobodiť z otroctva hriechu, očistiť nás z urážky, akej sme sa dopustili na nekonečnom Božom majestáte. Večný Otec takto vysvetľuje Kataríne Sienskej zmysel vtelenia a vykúpenia: "Dal som vám Slovo, svojho jednorodeného Syna, keď tá hlina, z ktorej vznikol ľudský rod, sa skazila hriechom prvého človeka a vy všetci ste sa stali neschopnými večného života. Preto som spojil svoju vysokosť s nízkosťou vášho človečenstva, aby som zabránil záhube a smrti ľudského rodu a vrátil ho do milosti, ktorú stratil hriechom. Sám som nemohol zakúsiť utrpenie, a predsa božská spravodlivosť vyžadovala, aby za hriech nastúpil trest.
Na druhej strane, človek sám by nebol schopný vykonať zadosťučinenie, pretože hriech bol spáchaný proti mne, ktorý som nekonečné dobro. Preto som poslal Slovo, svojho Syna, odetého do rovnakej prirodzenosti, aby prijal trest v tej prirodzenosti, v akej človek zhrešil, a aby tým, že vytrpí hanebnú smrť na kríži, utíšil môj hnev.
Tak zadosťučinil mojej spravodlivosti a nasýtil božské milosrdenstvo, ktoré chcelo zmazať vinu človeka a prispôsobiť ho k najvyššiemu šťastiu, pre aké som ho stvoril. Ľudská prirodzenosť, zjednotená s božskou, vykúpila ľudský rod nielen utrpením, ktoré zniesla v prirodzenosti Adama, ale tiež skrze božskú moc, ktorej sila je nekonečná. Takto bol zničený jed prvotného hriechu, ale zostala stopa, náklonnosť k hriechu a ku každej telesnej slabosti, ako zostáva po vyliečení jazva."
Božie milosrdenstvo je liek, daný človekovi pre jeho boj s vlastným zúfalstvom, pýchou a zatvrdnutosťou srdca. Pán Ježiš hovorí Kataríne o zúfalstve: "V zúfalstve spočíva pohŕdanie mojím milosrdenstvom, keď si hriešnik myslí, že jeho vina je väčšia než moje milosrdenstvo a dobrota.
Po páde do hriechu necíti ľútosť, neľutuje, že ma urazil, tak, ako by mal ľutovať. Oplakáva iba vlastné nešťastie, a vôbec nie urážku, ktorú sa proti mne dopustil. A tak ide do večnej záhuby. Toto previnenie ho privádza do pekla, kde ho stihne trest za tento hriech i všetky ostatné, ktorých sa dopustil.
Keby cítil bolesť nad urážkou, ktorú sa na mne dopustil, keby skladal nádej do môjho milosrdenstva, dosiahol by odpustenie, pretože moje milosrdenstvo je nezrovnateľne väčšie než všetky hriechy, aké môžu spáchať naraz všetci tvorovia. Tou najväčšou urážkou, akú je možné sa voči mne dopustiť, je tvrdenie, že poklesok stvorenia je väčšie než moja dobrota. Tento hriech nemá odpustenie ani v tomto, ani v onom živote."
Dostali sme čas a dar života, aby sme sa napravili, a tak osvedčili kajúcnosť a vôľu dokonalejšie milovať Boha. Beda však tomu, kto zneužíva Božie milosrdenstvo, hreší a nezaujíma sa o svoju spásu, ani o to, že uráža Boha. K takýmto ľuďom sa Boh obracia slovami, ako ich povedal Kataríne: "Ten, kto ma uráža tým, že sa spolieha na moje milosrdenstvo, nemôže povedať, že skladá nádej do môjho milosrdenstva. Spolieha sa na svoju opovážlivosť, i keď sa mu zdá, že počíta s milosrdenstvom."
Tomu, kto verí v milosrdenstvo, ale odkladá zmierenie s Bohom na poslednú chvíľu, hrozí záhuba, pretože nikto nevie dňa ani hodiny. Boh nás vo svojej múdrosti a láske skrze Katarínu varuje: "Nebude zavrhnutý nikto, kto dôveruje v krv môjho Syna a moje milosrdenstvo; ale nikto nesmie byť taký slepý a šialený, aby čakal na poslednú chvíľu."
Milosrdná Božia prozreteľnosť neustále túži po tom, aby priviedla hriešnika na správnu cestu. Pán Ježiš hovorí Kataríne Sienskej o tejto túžbe: "U tých, ktorí zotrvávajú v smrti hriechu, prebúdzam ich svedomie a bolesť v hĺbke srdca myšlienkami, ktoré počujú vo svojej duši a iným, takým rozličným spôsobom, že ľudské slovo by ich nikdy nedokázala vysloviť.
Výčitky svedomia a tresty, aké na nich zosielam, ich často odklonia od zlého. Niekedy, keď vidím človeka, ktorý sa prikláňa k smrteľnému hriechu a k nezriadenej láske k tvorovi, odoberám mu príležitosť a chvíľu, kedy by mohol podľahnúť pokušeniu. Potom smútok, ktorý prežíva, mu vracia zdravý úsudok, prebúdza hlas svedomia a uzdravuje ho zo šialenstva, akému prepadol.
Čo spôsobuje, že takto koná? Nespôsobuje to hriešnik, ktorý ma nehľadá a prosí o pomoc len preto, aby využíval bohatstvo, rozkoše a potešenie sveta. Spôsobuje to moja láska, akou som vás miloval ešte predtým, než ste sa narodili."
Boh preukazuje milosrdenstvo, pretože ho k tomu vedie jeho nekonečná láska k človekovi, ale i svätí, ktorí žijú na zemi a prosia o spásu hriešnikov. Preto modlitba za hriešnikov zaisťuje vďaka Božiemu milosrdenstvu dvojitú spásu - vlastnú a spásu zablúdenej ovce, ako vysvetľuje Kataríne: "Som nútený privádzať hriešnikov k ľútosti pre modlitby svojich verných služobníkov, ktorí z milosti Ducha Svätého a pre moju slávu a spásu hriešnikov sa horlivo modlia za ich obrátenie a snažia sa utíšiť môj hnev a zviazať ruky mojej spravodlivosti, pod ktorými údermi by hriešnik mohol klesnúť. Svojou mocou ma zadržiavajú aj slzy a prosby. Ale kto im prikazuje, aby sa dovolávali milosrdenstva? To moja Prozreteľnosť bdie nad tými, ktorých zabíja hriech."
O svojej všemohúcnosti povedal Boh svätej Kataríne, že nikto z ľudí sa mu nemôže vymknúť, skôr či neskôr sa každý postaví tvárou v tvár Božiemu milosrdenstvu, alebo Božej spravodlivosti: "Tvorovia tiahnu k hriechu, milujú hriech, ktorý nesmú milovať, a nenávidia mňa, ktorého majú veľmi milovať, pretože som najvyššie Dobro a z nesmiernej lásky som im dal život. Nemôžu sa mi však vymknúť, pretože buď budú potrestaní mojou spravodlivosťou, alebo spasení mojím milosrdenstvom."
Boh miluje všetkých ľudí a objíma svojím milosrdenstvom neveriacich i kresťanov, ako povedal svätej Brigite Švédskej: "Prejavujem svoje milosrdenstvo aj pohanom a židom. Niet tvora, ktorého by som nezahŕňal svojím milosrdenstvom. Ktokoľvek si myslí, že to, v čo verí, je pravda, pretože nikdy nepočul nič lepšie, a zo všetkých síl sa snaží konať dobro, bude súdený milosrdne."
Ale pamätajme i na slová Pána Ježiša svätej Faustíne - Ľudstvo nenájde pokoj, pokým sa nevráti k prameňu môjho milosrdenstva.
Masima - Verím a Dôverujem