%20(1).jpg)
Jeden kolega raz Moscatimu povedal: "Sotva navštíviš chorého, hneď mu radíš, aby sa vyspovedal a prijímal. To sa predsa nepatrí, veď ty si v odbornom svete medicíny uznávaná kapacita!" Moscati mu pokojne odvetil: "Nad nami stojí Pán Boh. Všetko, čo robíme, musí sa vzťahovať na Neho."
Už ani neviem, kedy ma životný príbeh Giuseppeho (Jozefa) Moscati fascinoval. Každopádne si tento svätý lekár svojou zbožnosťou, skĺbenou s medicínou, zaslúži úctu a obdiv všetkých ľudí a stojí za zmienku. A možno mnohí doposiaľ netušia, že jeho spovedníkom bol svätý Páter Pio.
Talianmi vrelo uctievaný svätý Giuseppe Moscati sa narodil 25. júla 1880 v Benevente v Taliansku ako siedme z deviatich detí oddaných katolíckych rodičov. Rodina sa presťahovala do Neapola, keď mal Giuseppe štyri roky, a tam prežil zvyšok svojho života. V roku 1903 vyštudoval medicínu na Neapolskej univerzite v odbore medicína a chirurgia. Niekoľko mesiacov po promócii začal pracovať ako pomocný lekár v Ospedale degli Incurabili (Nemocnica pre nevyliečiteľných) v Neapole.
Neskôr sa stal profesorom na lekárskej fakulte nemocnice a správcom, pričom pokračoval vo svojej práci lekára. Navštevoval aj pacientov v ich domovoch a videl ich vo svojej ordinácii vo svojom byte. Počas 1. svetovej vojny bol vymenovaný za riaditeľa vojenských nemocníc, staral sa o ranených vojakov. Brilantný vedec viedol výskum v oblasti biochémie a fyziológie a zastával funkcie vo vedeckých inštitúciách a laboratóriách. Bol považovaný za natoľko nadaného v diagnostike pacientov, že si niektorí kolegovia mysleli, že ho mohol osvietiť Boh.
Uzdravenému pacientovi, ktorý mu ďakoval za prinavrátené zdravie, povedal: "Ďakujme Pánu Bohu, Jedine On je schopný robiť dokonalé veci."
Dr. Moscati chápal svoju prácu lekára ako povolanie, nie kariéru, a odmietol prestížne miesto vedúceho katedry fyziologickej chémie na univerzite, aby sa mohol naďalej venovať svojim pacientom a študentom. Napísal: „Šťastní sme my lekári, ktorí tak často nedokážeme uľaviť od chorôb, šťastní, ak si pamätáme, že okrem tela máme pred sebou aj nesmrteľnú dušu, o ktorej je nevyhnutné pamätať na evanjeliové prikázanie milovať ich ako seba samých. Chorí pre nás predstavujú Krista.“
Dokázal milovať svojich pacientov cnosťou lásky a prinášať pre nich obete, pretože bol svätým mužom úplne oddaným Bohu. Mal veľkú lásku k Ježišovi v Eucharistii, každý deň prijímal sväté prijímanie a trávil čas v adorácii. Jeho duchovný vodca, otec Giovanni Aromatisi, SJ, povedal, že oddanosť Dr. Moscatiho k Eucharistii „bola stredobodom celého jeho života“. Bol tiež veľmi oddaný Najsvätejšej Matke, denne sa modlil ruženec, chodil na púte do svätyne Panny Márie z Pompejí a často o nej hovoril svojim študentom a pacientom.
Dr. Moscati, ktorý sa cítil inšpirovaný Bohom, aby zostal v celibáte, zložil súkromný sľub čistoty vo veku 34 rokov. Jeden z jeho bývalých študentov povedal, že to urobil kvôli „láske k cnosti cudnosti a preto, aby venoval svoju prácu úplne Bohu, vede a blížnemu...“
Žil veľmi jednoducho a praktizoval dobrovoľnú chudobu, aby zarobené peniaze použil na pomoc chudobným. Chudobným pacientom nikdy neúčtoval poplatok za ich liečbu a často im dával peniaze na lieky a iné potreby. Ani od kňazov a rehoľníkov nevyberal "honorár", pretože rešpektoval ich povolanie.
Vždy ochotný urobiť akúkoľvek obetu, aby pomohol chorým, dokonca 8. apríla 1906 riskoval svoj život, aby zachránil obyvateľov nemocnice pre seniorov počas erupcie Vezuvu. Strecha budovy sa zrútila okamžite po tom, čo pomohol ujsť poslednému obyvateľovi.
Venoval sa starostlivosti o duchovné aj fyzické zdravie svojich pacientov, modlil sa za svojich pacientov a s nimi. Povzbudzoval ich, aby išli na spoveď a prijali sväté prijímanie. Pomohol pacientom, ktorí už nepraktizovali vieru, vrátiť sa do Cirkvi a dokonca prispel k obráteniu niektorých ateistov. Prv než začal chorého vyšetrovať, dal mu túto dôležitú radu: "Usilujte sa opäť dosiahnuť milosť Božiu, prijmite sviatosti."
Doktor Moscati ako duchovný otec a mentor svojich študentov ich učil nielen o medicíne, ale aj o Bohu a o tom, ako poskytovať pacientom pastoračnú aj duchovnú starostlivosť. V liste bývalému študentovi, Dr. Cosimovi Zacchinovi, napísal: "Pamätajte, že sa musíte starať nielen o telo, ale aj o stonavé duše, ktoré sa na vás obracajú o pomoc. Koľko bolestí ľahšie zmierniš radou a apelovaním na ducha, a nie chladnými predpismi, ktoré treba poslať lekárnikovi!"
Aký účinok má modlitba na človeka, dosvedčujú jeho slová z jedného listu:
Milý páter Antonio!
Ukážte tomuto mladému študentovi z Kalábrie krásy Santa Chiara, oživte v ňom vieru a priveďte ho znovu k modlitbám. Pomôže to aj jeho nervovej sústave.
Váš oddaný Giuseppe Moscati
5. apríla 1927 navštívil profesor Moscati passionistu, pátra Casimira del Addolorata, ktorý bol už štyri mesiace chorý a Giuseppe Moscati sa ho opýtal: "Páter, ako dlho neslúžite svätú omšu?"
"Už asi dva mesiace," smutne vzdychol páter Casimira.
"Buďte pokojný," odpovedal mu Moscati, "o krátky čas vstanete a budete celebrovať svätú omšu. Prvú odslúžite za mňa."
V utorok, 12. apríla 1927, začal Giuseppe Moscati svoj denný program podľa zvyčajného plánu. Pravdepodobne si prečítal niekoľko strán z asketickej knihy, lebo ju našli otvorenú na nočnom stolíku. Skoro ráno išiel do chrámu San Giacomo, posluhoval pri svätej omši a prijímal. Po návrate domov si pripravil veci, ktoré potreboval do nemocnice, z ktorej potom išiel do súkromnej ordinácie, kde ho už čakali netrpezliví pacienti.
Keď niekoľkých vyšetril, o 15, 00 sa utiahol do vedľajšej izby so slovami, že sa necíti dobre. Posadil sa do kresla, naklonil hlavu, skrížil ruky a bez jedinkého slovka potichu vydýchol. Pán Boh povolal svojho verného služobníka v utorok Veľkého týždňa.
Páter Casimiro del Addolorata išiel druhý deň ráno do sakristie, aby po svojom uzdravení odslúžil svätú omšu. A tam ho zastihla krutá správa, že profesor Moscati včera o 15. hodine zomrel. Svätú omšu celebroval páter za spásu duše svojho dobrodincu.
Na pohrebe Dr. Moscatiho sa zúčastnilo veľa ľudí a čoskoro nato sa ľudia začali modliť za jeho príhovor pri jeho hrobe. Tri roky po jeho smrti bolo jeho telo prevezené do kostola Gesù Nuovo, kde často chodil na sväté omše. Proces vyšetrovania jeho kanonizácie sa začal v roku 1931.
Cirkev uznala tri zázraky pripisované jeho príhovoru. Za blahoslaveného bol vyhlásený pápežom Pavlom VI. 16. novembra 1975 a za svätého 25. októbra 1987 svätým Jánom Pavlom II. Sviatok svätého Giuseppe Moscatiho je 12. apríla.
V liste priateľovi dal radu, ktorou sa dnes môžeme riadiť. "Pracujme v charite každý deň. Boh je láska: kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh v ňom. Nezabúdajme, že každý deň a dokonca každú chvíľu obetujeme Bohu svoje skutky a robíme všetko z lásky k Nemu."
Doktor Moscati mal Boha na zreteli vždy a všade a rovnako aj lásku k blížnemu: "Za obrátenie hriešnikov sa musíme modliť. Ľudia neprestávajú urážať Pána Boha, mali by ho radšej prosiť a milovať. Čo by sa asi stalo, keby sa nenašli zbožné duše, ktoré sa modlia za obrátenie hriešnikov?! Ak to nespravíme my, ktorí sa nazývame deťmi Božími, potom, kto to má urobiť?! Je predsa našou povinnosťou Boha odprosovať a utešovať!"
Ďalšou zaujímavosťou je to, že jeho spovedníkom bol páter Pio Forgione z Pietrelciny, známy ako svätý Páter Pio zo San Giovanni Rotondo, ako svedčia jeho slová z listu, ktorý napísal:
Môj najdrahší priateľ,
zaslúžite si úctu za úprimnosť Vašej viery a za Vaše charitatívne pôsobenie. Uznanie, ktorého sa mi dostáva, ma znepokojuje, lebo viem, že nie som ho hoden. Obdivujem Váš zámer poradiť sa s jedným učeným duchovným otcom. Rád by som Vám chcel predstaviť môjho spovedníka pátra Pia. Nateraz je v konvente Santa Chiara v Neapole. Je z Toskánska a pochádza zo serafinskej provincie La Verna, z tých hôr, odkiaľ otec František prijal poslednú pečať. Každú noc, aj keď sneží, kráčajú pátri tohto konventu v procesii, pričom spievajú žalmy, k tomuto miestu, kde František dostal sväté jazvy. Už celé stáročia možno pozorovať, že ľudia, ktorí navštívia toto miesto, sa stanú nábožnejšími. Odtiaľto pochádza aj páter Pio. V komunite Santa Chiara v Neapole, ktorá je podriadená priamo Svätej stolici, sa nachádzajú vynikajúci pátri. S pátrom Piom sme hovorili aj o Vás. Verte, že som hrdý na Vašu dôveru, neľutujte ma, najmä v týchto najťažších chvíľach.
Srdečne Vás zdravím,
Váš Giuseppe Moscati
Svätý Giuseppe Moscati, ktorý v tichosti pred Velebnosťou Božou za nás oroduješ, vypros nám tvoju silnú vieru, aby sme Boha milovali z celého srdca a z celej mysle tak, ako si ty Boha miloval a svojim blížnym obetavo slúžil.
Masima - Verím a Dôverujem
zdroj: Autorka Silvia
