%20(1).jpg)
Svätý Dominik Savio opustil tento svet mladý, no svojou pomocou je veľký. Dominik zomrel 9. marca 1857 v Mondonio a odpočinok pre svoje telo našiel pod oltárom cintorínskej kaplnky. Ľudia z dediny, ktorí sa pri jeho hrobe modlili, veľmi skoro spozorovali, že ich modlitby boli vzápätí vypočuté.
Aj v turínskom chlapčenskom domove sa všetkým zdalo, že je Dominik medzi nimi stále prítomný, i keď neviditeľným spôsobom. Viditeľne však pomáhal svojim kamarátom práve tak ochotne, ako počas svojho života.
Dominik urobil svoj zázrak ešte pred smrťou, keď svojej mame, trpiacej veľkými bolesťami, nenápadne navliekol okolo krku zvláštnu stužku, ktorá ju okamžite zbavila bolestí a ktorú potom na Dominikove prianie požičiavala každej žene, ktorá sa ocitla v podobných ťažkostiach.
Úcta k pätnásťročnému svätcovi sa šírila nielen medzi Dominikovými krajanmi, ale aj inde, lebo don Bosco ešte počas svojho života zriadil mnoho chlapčenských a neskôr i dievčenských domovov v rôznych mestách a krajinách.
V roku 1906 bolo zahájené konanie, aby Cirkev verejne uznala Dominika Savio za svätca. Aby bol niekto prehlásený za blahoslaveného, musia sa na jeho príhovor stať najmenej dva vedecky overené zázraky. Ďalšie dva zázraky sa žiadajú pre prehlásenie za svätého. Dôkazy všetkých podivuhodných vypočutí na jeho príhovor sa dlho zhromažďovali. Je ich skutočne veľa, spomeniem aspoň štyri z nich.
Sedemročný Sabatino Albano zo Siano v Taliansku, v marci 1927 ťažko ochorel. Lekár diagnostikoval zápal pobrušnice a komplikáciu na obličkách. Na siedmy deň od vypuknutia choroby nastala u chlapca otrava krvi s obojstranným zápalom pľúc a prudkým krvácajúcim zápalom ľadvín. Prípad bol celkom beznádejný, dokonca do takej miery, že lekár vyplnil večer list o jeho smrti s tým, že na druhý deň doplní chýbajúce záznamy! Smrť mala nastať v noci...
Na hodinách odbila jedenásta nočná hodina. Matka sa v zúfalstve chytala len viery ako poslednej možnosti. Na radu zbožných ľudí z okolia vzývala ctihodného Dominika Savia. Na chlapcov nočný stolík postavila Dominikov obraz a pod vankúš mu dala Dominikove ostatky. Vo viere takto prebdela pri synčekovi noc.
Ráno sa chlapček cítil celkom dobre. Privolaný lekár konštatoval, že všetky jeho choroby celkom zmizli a nezanechali na chlapcovi žiadne stopy.
Šestnásťročná chovanka sestier Panny Márie Pomocnice v španielskej Barcelone, Consuela Morages, spadla pri hre s loptou 1. marca 1936 na ľavý bok a keď vstala, pre prudkú bolesť nemohla pohnúť ramenom. Jeden jej príbuzný si myslel, že má vykĺbenú ruku a tri dni ju liečil svojským, celkom nevhodným spôsobom. Bolesti sa u Consuely vystupňovali do neznesiteľnosti a až vtedy ju odviedol k lekárovi. Po RTG sa zistilo, že má dvojnásobnú zlomeninu v lakti, pričom úlomky kostí boli mimo vlastnej polohy. Ruku jej ošetrili a dali do sadry.
Sestry vtedy vyzvali Consuelu, aby sa obrátila o pomoc k Dominikovi Saviovi a poslali jej jeho ostatky. Lenže dievčinka bola vychovaná v neveriacom prostredí a neverila v príhovor svätých. V noci 22. marca mala zvláštny sen. Zdalo sa jej, že vidí kardinála Caliera (Dominikovho spolužiaka, ktorý bol už 10 rokov mŕtvy), ktorého obraz visel u sestier v hovorni. Caliero jej v sne povedal: "Urob si deväťdňovú pobožnosť k Dominikovi Saviovi a uvidíš. Uisťujem ťa, že budúci piatok budeš zdravá a bezbolestne budeš môcť hrať na klavíri. Zostane ti len malá jazva na pamiatku." A tak sa Consuela napriek výsmechu príbuzenstva začala horlivo modliť. Spolu s ňou sa modlili aj sestry a tiež spolužiačky.
V noci na piatok sa okolo druhej hodiny ráno pokúsila pohnúť rukou, ale márne. Ruka bola veľmi opuchnutá až k lopatke. Asi o 4,00 znovu úpenlivo prosila Dominika, aby ju uzdravil a v tom okamihu mala pocit, že ju ruka prestáva bolieť. Začala ňou hýbať a bez ťažkostí ňou mohla pohnúť do všetkých smerov. Ihneď zapálila lampu a uvidela, že opuchlina spľasla a zmizli tiež všetky odreniny.
Ráno išla na svätú omšu a keď sa vrátila, skutočne mohla hrať na klavíri. Ruka bola celkom zdravá. Nový snímok RTG ukázal, že zlomeniny boli celkom zahojené.
Pani Maria Porcelli z Gianfreda v talianskej Maglii v provincii Lecce trpela veľkou chudokrvnosťou, ktorá sa večer 23. marca 1950 vystupňovala do vnútorného krvácania. Ocitla sa takmer na pokraji hrobu. Lekár navrhol operáciu ako posledný pokus, ale rodina ju nechcela podrobovať zbytočnému zákroku. Mariine končatiny už boli totiž studené, dych namáhavý a pulz neznateľný.
Napokon, aj samotný lekár si uvedomil, že medicína je v tomto prípade bezmocná. Rozpamätal sa, že videl obraz nového blahoslavenca Dominika Savia, dokonca aj čítal o jeho živote a preto vyzval prítomných, aby sa začali modliť k Dominikovi o uzdravenie. Všetkých jej šesť detí sa horlivo modlili a 24. marca 1950 bola pani Maria náhle uzdravená.
Modlitba skutočne priniesla zázrak. Pacientka bola vyšetrená a konštatovalo sa, že je mimo nebezpečenstva. Jej zdravie potom zostalo trvalé.
Pani Antonietta Micelli z Lecce bola v roku 1949 postihnutá veľkými bolesťami na pravej strane čeľuste. Bolesti neznesiteľne vystreľovali do celej hlavy. Desať dní sa liečila penicilínom a bolesti ustúpili. Lenže v decembri 1949 sa bolesti nanovo objavili a zistilo sa, že Antoniette má rozsiahly zápal čeľustnej i čelnej dutiny.
Bolesti, stúpajúca teplota, úplné zapchatie nosného priechodu, kvôli čomu mohla dýchať len ústami, viedlo k rozhodnutiu podstúpiť operáciu. Prípravy na zákrok začali 8. marca a vo vzduchu visela otázka - ako to dopadne?
Antoniettin manžel odišiel do mesta a domov sa vrátil s časopisom, kde bol článok o prehlásení Dominika Savia za blahoslaveného. Pre rodinu to bol signál k modlitbe k nemu. Modlila sa matka, otec a ich štyri deti. Antonietta dvadsať dní nemohla spať, ale teraz upadla do hlbokého spánku, z ktorého sa na svitaní náhle prebudila. Mala pocit, že sa dusí... Pocítila čosi medzi nosom a hltanom. To ‚niečo‘ sa jej dostalo do úst a mohla to vypľuť na prestieradlo. Bol to kus tvrdej hmoty farby hliny a všetky ťažkosti zmizli.
Časopis ešte ležal na stole. Článok začínal slovami: "Bolo to ráno 9. marca 1857. Deň Dominikovej smrti." Pozreli sa na kalendár na stene. Bol presne 9. marec 1950.
Lekárske komisie o všetkých štyroch uzdraveniach prehlásili, že sú vedecky nevysvetliteľné. V žiadnom z nich nešlo o postupné uzdravovanie, ale o okamžité uzdravenie, úplné a trvalé.
Bože, vo svätom Dominikovi Saviovi si nám dal vzor zbožnosti a čistoty, dopraj nám, aby sme ti na jeho príhovor a podľa jeho príkladu boli schopní slúžiť s čistým srdcom a telom. O to ťa prosíme skrze Ježiša Krista, nášho Pána. Amen.
