Ako vznikla pobožnosť k Božskému Srdcu?

Uctenie Najsvätejšieho Srdca Ježišovho má zvláštnu moc roznietiť studené ľudské srdcia novým ohňom božskej lásky.  

Bolo to dňa 27. decembra 1673, kedy Pán Ježiš ukázal svätej Margite svoje Božské Srdce, a zjavil jej zvláštne milosti, ktoré ľuďom pripravila nevýslovná láska jeho božského Srdca. Vtedy jej oznámil, že chce udeľovať tieto milosti svetu jej spolupôsobením a vravel o určitých pobožnostiach k svojmu Božskému Srdcu a o ich bohatom duchovnom úžitku.

Rehoľníčka Margita Mária Alacoque napísala z nariadenia svojich predstavených o tomto zjavení pátrovi Croisetovi z Ježišovho Tovarišstva 3. novembra 1689, teda rok pred svojou smrťou tento list: 

"Prichádzam teraz k tomu, čo si Vaša Dôstojnosť žiada vedieť o Najsvätejšom Srdci. Spomínam si, že prvé zjavenie som mala na deň svätého Jána evanjelistu. Vtedy ma Pán nechal niekoľko hodín spočívať na svojom Najsvätejšom Srdci a dostala som od tohto milovania najhodnejšieho Srdca také veľké milosti, že žasnem čo len jedinou spomienkou na nich. Nepovažujem za potrebné, aby som sa o nich obšírnejšie rozpísala, spomienka na nich a ich dojem mi nikdy nevymizne z pamäti. 

Potom som uvidela Božské Srdce s najctihodnejšou ranou akoby spočívať na horiacom tróne, žiarilo jasnejšie než slnko a bolo priehľadné ako sklo. Bolo ovenčené tŕním, týmto sa vyznamenávali tie body, ktoré mu spôsobujú naše hriechy. Navrchu bol na ňom vztýčený kríž, ten znamenal, že kríž bol zasadený v tomto Srdci od prvého okamihu jeho vtelenia, kedy bolo toto Srdce stvorené, lebo od tejto doby bolo naplnené samými horkosťami, ktoré mu činili urážky, jeho chudoba, bolesti a potupa, a toto muselo jeho sväté človečenstvo zakúšať po celý jeho život a celé jeho utrpenie.

Teraz mi dal poznať, že si túžobne žiada, aby bol ľuďmi milovaný a aby ich z cesty, vedúcej k priepasti, do ktorej ich diabol v húfoch zvrháva, priviedol späť k sebe. Táto túžba ho pohla, aby otvoril ľuďom svoje Srdce so všetkými pokladmi lásky, zmilovania, milostí, posväcovania a spasenia, ktoré uzaviera v sebe. Týmito božskými pokladmi, ktoré majú svoj pôvod v Božskom Srdci, chce prebohato a zvrchovane obohatiť všetkých, ktorí podľa svojich síl vzdajú jeho Srdcu úctu a oslávenie.

Toto Božské Srdce však má byť uctievané v podobe jeho telesného Srdca. Chcel, aby som toto Srdce nosila vyobrazené na svojom srdci, aby doňho vlial svoju lásku a obohatil ho všetkými pokladmi, ktorými je naplnené jeho Srdce a aby zničil všetky nepravé túžby môjho srdca. 

Tiež povedal, že kde bude tento svätý obraz vystavený a bude uctievaný, všade tam bude udeľovať svoje milosti a požehnania. 

Povedal, že táto pobožnosť je takmer posledným namáhaním, ktoré podniká jeho láska, aby ľudia v týchto posledných storočiach zachránila preláskavým spôsobom tým, že ich násilne odníme diablovej moci, ktorý ich chce zahubiť, a privedie ich k sladkej slobode do kráľovstva svojej lásky, ktoré chce zriadiť v srdciach všetkých, konajúcich túto pobožnosť.

Potom mi tento kráľ mojej duše hovoril: "Hľa! To sú tie úmysly, pre ktoré som si ťa vyvolil a tak veľmi vyznamenal. Už v tvojej kolíske som ti venoval zvláštnu starostlivosť, bol som tvojím učiteľom a vodcom, len aby som ťa vyučil k prevedeniu tohto veľkého diela a aby som ti zveril tento veľký poklad, ktorý som ti teraz tak zreteľne ukázal."  

Písal sa rok 1674. Rehoľníčka Margita Mária Alacoque práve kľačala pred Najsvätejšou sviatosťou, keď sa jej Pán Ježiš opäť zjavil vo veľkom svetle. Presne v takej žiare, ako sa kedysi zjavil trom svätým apoštolom na hore Tábor. Jeho sväté rany svietili ako päť sĺnk, celý bol obklopený plameňmi, vychádzajúcimi z jeho hrude. Zrazu sa otvoril jeho bok a Margite bol ponúknutý pohľad na Božské Srdce Pána.

Pán Ježiš vravel Margite, ako svoju plamennú lásku dosiaľ dokazoval ľuďom skutkami, čo všetko pre nich vykonal, trpel a obetoval a ľudia sa mu odplácajú nevďakom, nevšímavosťou a urážkami. "Toto ma viac bolí a zarmucuje než celé moje utrpenie a prebolestná smrť na kríži," povedal. "Aspoň ty zadosťučiň za tento ľudský nevďak a za všetky urážky." Potom od Margity žiadal, aby častejšie a zvlášť v prvý piatok v mesiaci prijímala a každú noc zo štvrtka na piatok od jedenástej hodiny do pol dvanástej odprosovala urazenú lásku Pána Ježiša modlitbami a takto ho uzmierovala. Svätica potom s dovolením svojej predstavenej konala o čo ju Spasiteľ žiadal. 

V oktáve Božieho Tela v roku 1675 sa jej Pán Ježiš opäť ukázal a zreteľne jej vysvetlil, akým spôsobom sa má v celej Cirkvi konať úcta k Božskému Srdcu.

"Ničím som k spáse ľudí nešetril a takmer všetko čo mám som obetoval, aby som vám preukázal svoju božskú lásku," znovu jej zopakoval, akú lásku dosiaľ preukázal ľuďom.

 

"Ľudia však moju plamennú lásku odmeňujú nevďakom," sťažoval sa. Veľké množstvo duší ho v tajomstve jeho lásky, v Najsvätejšej oltárnej sviatosti urážajú a zarmucujú svätokrádežným prijímaním, zneuctievaním a pohŕdaním. "A tieto urážky sa mi dostávajú aj od mne zasvätených osôb, od kňazov a rehoľníkov," hovoril Pán Ježiš a žiadal, aby mu za tieto urážky bolo zadosťučinené tým, že sa vo svätej Cirkvi bude konať každý rok zvláštna slávnosť k ucteniu jeho Božského Srdca svätou omšou a tiež cirkevnými hodinkami ako spomienku na jeho nevýslovnú lásku k nám a takto konať kajúcne odprosenie a zadosťučinenie za hriechy celého sveta.

Napokon Pán Ježiš prisľúbil, že ctiteľom svojho Božského Srdca udelí nasledujúce milosti: 

1. Dám im všetky milosti potrebné ich stavu.

2. Vnesiem pokoj do ich rodín.

3. Poteším ich v trápeniach.

4. Stanem sa im bezpečným útočišťom v živote a najmä v hodine smrti.

5. Vylejem hojnosť požehnania na všetky ich podujatia.

6. Hriešnici nájdu v mojom Srdci zdroj milosti a nekonečné more milosrdenstva.

7. Ľahostajné duše sa stanú horlivými.

8. Horlivé duše dosiahnu veľkú dokonalosť.

9. Požehnám tiež domy, kde bude vystavený a uctievaný obraz môjho Najsvätejšieho Srdca.

10. Kňazom dám dar, že obrátia aj najzaťatejšie Srdcia.

11. Mená tých, čo budú šíriť túto úctu, budú zapísané v mojom Srdci a nebudú z neho nikdy vytreté.

12. Všetkým, ktorí pristúpia k svätému prijímaniu na prvý piatok počas deviatich mesiacov nepretržite po sebe, sľubujem milosť pokánia pri zomieraní – nezomrú v nemilosti, ani bez sviatostí. Moje Srdce im bude bezpečným útočišťom v posledných chvíľach života.

Táto pobožnosť k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu bola v roku 1726 schválená pápežom Inocentom XII. a slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho pre celú Cirkev ustanovil v roku 1856 pápež Pius IX., ktorý 8. septembra 1864 vyhlásil sestru Margitu Máriu Alacoque za blahoslavenú.   

Masima - Verím a Dôverujem