Dve storočia pred svätým Pátrom Piom, ktorý žil v dôvernom kontakte so svojím anjelom, spôsobil jeden mladý svätec v južnom Taliansku neskutočné zázraky, zažil tie najmystickejšie javy, prinútil celú Európu hovoriť o ňom a hral sa s anjelmi, s ktorými žil od detstva v tej najužšej dôvernosti. Tento mladý svätec sa volá Gerard Majella a okrem "kontaktu" s anjelmi, v neskoršom veku využil každú príležitosť, aby čas mohol stráviť v prítomnosti Najsvätejšej sviatosti.
Gerard bol vôbec obdarovaný veľkými milosťami, veď ako dieťa sa chodil hrávať do kostola s malým Ježiškom a nikdy sa domov nevrátil naprázdno. A rovnako ako svätý Páter Pio, ani Gerard nebol nikdy sám, pretože mu spoločnosť často robil práve jeho strážny anjel. Netreba sa preto čudovať, že dieťa veľmi skoro pocítilo túžbu po Eucharistii.
Ako sedemročný nabral odvahu a zveril sa so svojím prianím farárovi, lenže ten ho prísne pokarhal. Deti v tej dobe nemohli sväto prijímať v takom mladom veku a pre Gerarda to bolo bolestivé. Ale farára poslúchol a nereptal.
Nasledujúcu noc sa však zobudil na oslepujúce svetlo, ktoré zalialo jeho izbu. V strede žiary bol archanjel Michael, ktorý Gerardovi ponúkal sväté prijímanie. A hoci bol ‚dieťa neba‘, život na zemi sa s ním rozhodne nemaznal.
Keď mu zomrel otec, Gerard ešte ani nebol vo veku tínedžera, napriek tomu si musel zarábať na živobytie. Pretože bol jeho otec krajčír, dali ho do učenia k inému krajčírovi, aby sa od neho naučil základy. Muž bol však surovec, Gerarda často vybuchnátoval a tak len čo sa mu naskytla príležitosť, utiekol ku kapucínom, ako to o niekoľko rokov neskôr spravil aj Páter Pio a pretože mal rovnako ako Páter Pio krehké zdravie, poslali ho z kláštora preč.
Gerardom to neotriaslo. Vedel, že Boh ho povolal do služby. Keď nemôže byť s deťmi svätého Františka, bude s inými, pomyslel si a vo veku 23 rokov požiadal o vstup k redemptoristom, kde ho prijali aj s jeho chatrným zdravím. Pred vstupom do rehole mal sen... Pred vstupom do noviciátu sa chcel vydať na púť a uctiť si svätého Michaela vo svätyni Monte Gargano v Apúlii.
Nadšený týmto snom presvedčil skupinu chlapcov jeho veku, aby ho na tejto púti sprevádzali. Nemali však dostatočnú vedomosť o vzdialenosti medzi Murom a Gargano a na cestu sa vydali s minimom jedla a peňazí. Archanjelská hora bola oveľa ďalej než si mysleli a zásoby sa im minuli veľmi rýchlo.
Nemali čo jesť, ale na to, aby sa vrátili, boli už dosť ďaleko od domova. Gerard im okrem toho povedal, že keď prídu na horu Gargano, určite pre každého nájde nocľah aj čosi do žalúdka. "Bez peňazí?" smiali sa chlapci. Gerard im odpovedal iba úsmevom. Vo vnútri veľmi dúfal v pomoc a ochranu svätého Michala a svätých anjelov. Jeho spoločníci však boli oveľa menej optimistickí...
Príchod do Gargana im náladu veľmi nepozdvihol. Tovar v obchodoch a poživeň v hostincoch boli veľmi drahé. Myšlienka, že sa majú vracať domov so škvŕkaním v žalúdku ich desila. Zatiaľ čo sa jeho spoločníci s kňučaním posadili na schodoch baziliky, Gerard vošiel dnu a kráčal rovno k soche archanjela. Kľakol si pred ňu a ponoril sa do dlhej modlitby.
Keď sa po čase postavil, pristúpil k nemu neznámy šarmantný mladík a bez slova mu vložil do ruky taštičku s peniazmi. Bolo ich viac než dosť na zaplatenie cesty a kúpy potravy. Anjeli Gerarda nesklamali...
Neskôr svätý Gerard Majella využil každú príležitosť stráviť hodiny pred Najsvätejšou sviatosťou v tichej adorácii.
Otec Margotta slúžil omšu každý deň v kostole otcov oratoriánov. Po omši Gerard trávil celé dopoludnie ukrytý v kúte, zvyčajne natiahnutý na chodníku ako bez života. S veľkou vytrvalosťou navštívil aj každý kostol , v ktorom bola vystavená Najsvätejšia sviatosť na štyridsaťhodinovú adoráciu.
Urobil to pre svoju veľkú lásku k Ježišovi, pretože vedel, že je skutočne prítomný v Najsvätejšej sviatosti.
Z tohto dôvodu je svätý Gerard veľkým patrónom eucharistickej adorácie a my sa môžeme modliť o jeho príhovor a prosiť Boha, aby v nás rozmnožil podobnú lásku a oddanosť.
Svätý Gerard, pravý milovník Ježiša v Najsvätejšej sviatosti Oltárnej, ktorý si dlhé hodiny kľačal pred svätostánkom a okúsil si tam radosti raja, prosíme, vypros nám ducha modlitby a nehynúcu lásku pre túto Najsvätejšiu sviatosť, aby sme často prijímali Ježišovo Telo a Krv, a každý deň rástli v jeho svätej láske a zaslúžili si neoceniteľnú milosť milovať Ho až do konca.
Masima - Verím a Dôverujem