%20(1).jpg)
V našich končinách málo známa svätá Lutgarde (Lutgardis) sa narodila v roku 1182 v belgickom meste Tongres. Hoci sa do nej zaľúbil pekný mladý muž a Lutgarde jeho priazeň lichotila, neskončila v manželstve, ale v benediktínskom kláštore. Počas jedného rozhovoru so svojím nápadníkom sa jej zjavil Pán Ježiš a odhalil jej svoje prebodnuté srdce: "Už nehľadaj potešenie z náklonnosti mladíka, hľa, tu je to, čo by si mala navždy milovať. V tejto rane ti sľubujem najčistejšie radosti."
Lutgarde bola zasiahnutá hrôzou a zároveň láskou. Oči sa jej upreli na ranu v Srdci Ježiša Krista, prestala vnímať okolie a náhla bledosť jej tváre naznačila jej nápadníkovi, že sa stalo niečo výnimočné. Nemýlil sa, Lutgarde, preniknutá do hlbín svojej duše nadprirodzeným Ježišovým svetlom pocítila, že túžba po jej svetskej náklonnosti sa náhle úplne rozptýlila, a to navždy. Neskôr bola svätica obdarená mnohými milosťami a darmi, medzi ktoré patrila aj jej pomoc dušiam v očistci.
Mníška v cisterciánskom kláštore mala v júli 1216 videnie pápeža Inocenta III., ktorý vládol v rokoch 1198 až 1216 a bol jedným z najvplyvnejších a najvýznamnejších pápežov svojej éry. Jeho telo bolo zahalené do veľkého plameňa. Správa, že pápež zomrel, sa nedostala do Belgicka, takže Lutgarde o tom nevedela, a keby sa to aj dozvedela, nemohla by ho spoznať, pretože ho nikdy nevidela.
"Kto si?" pýtala sa postavy v plameni. "Som pápež Inocent," počula. "Čo?" zvolala prekvapená svätica, "Svätý otec, ako to, že ťa mučia také veľké bolesti?"
Pápež jej povedal tri dôvody, prečo sa stal hodný dokonca pekla, ale zaslúžil si milosť uniknúť tomuto trápeniu pre založenie kláštora, zasväteného Panne Márii. "Bol som poslaný do očistca až do súdneho dňa," povedal a prosil o modlitby. Lutgarde prezradil aj to, že milosť zjaviť sa jej a vyjaviť svoju veľkú potrebu získala preňho Svätá Mária.
Ochotná a súcitiaca Lutgarde vykonala za dušu veľkého kňaza mimoriadne pokánie, ale z čoho pozostávalo, jej životopisec nespomenul, rovnako ani zmienené tri príčiny pápežovho utrpenia. Hoci ich Lutgarde povedala Tomášovi Cantimpré, rozhodol sa z úcty k pamiatke významného pápeža o tom mlčať.
Podobné videnie mal aj blahoslavený Šimon z Aulne, súčasník svätice, známy svojimi charizmatickými darmi, najmä zázračným poznaním tajomstiev duší. Tohto svätého cisterciánskeho laickeho brata dokonca povolal do Ríma práve spomínaný pápež Inocent III. počas Lateránskeho koncilu, teda krátko pred svojou smrťou. Pápež sa s ním radil nielen o otázkach Cirkvi, ale aj o osobných duchovných záležitostiach.
Pápež Inocent III. nebol jediný, kto sa zjavil Lutgarde. Je známy ďalší prípad opáta Šimona, ktorý vďačil za svoje vyslobodenie svätej Lutgarde. Tento učený a talentovaný šľachtic z Nemecka vstúpil do cisteriánskeho rádu a stal sa opátom vo Foigny. Vrúcny milovník Reguly však nedokázal pochopiť veľkú dôležitosť jej 72. kapitoly a odsúdenie svätého Benedikta: "Ako je zlá a zatrpknutá horlivosť, ktorá oddeľuje od Boha a vedie do pekla, tak je dobrá horlivosť, ktorá oddeľuje od chýb a vedie k Bohu a do života večného." Šimon sa totiž snažil toto pravidlo presadzovať v tvrdom, disciplinárnom vojenskom duchu namiesto toho, aby ho uplatňoval s múdrosťou a diskrétnosťou milujúceho otca. Až keď náhle zomrel, zistil, ako málo Ježišovho ducha bolo v jeho spôsobe výchovy ľudí.
Lutgarde ho poznala ešte pred jeho vstupom do rádu a správa o jeho smrti ju zabolela. Ale hneď sa začala modliť za jeho dušu, konala pokánie, postila sa a vrúcne prosila Boha o jeho prepustenie. Netrvalo dlho a dostala odpoveď od nebeského Hlasu, že jej modlitby boli vypočuté. Lutgarde však nestačilo vedieť, že sa možno čoskoro dostane von z očistca, chcela počuť, že je definitívne v nebi. Zdvojnásobila svoje modlitby a odriekanie, a keď dostala od Boha uistenie, že zosnulá duša bude čoskoro vyslobodená, milosrdná svätica odpovedala: "Neprestanem plakať, neprestanem naliehať na tvoje milosrdenstvo, kým ho neuvidím oslobodeného od jeho bolesti." Lutgarde "zaútočila" na Najsvätejšie Srdce s prosbou, aby jej vzalo všetky útechy, ktoré jej určil a udelil ich úbohej trpiacej duši opáta Šimona z Foigny.
Pán Ježiš už nechcel viac držať Lutgardu pre jej horlivú dobročinnosť v napätí. Rozhodol sa jej hneď zjaviť a priniesol so sebou aj dušu, za ktorú sa s takou láskou prihovárala. "Osuš si slzy, moja milovaná, tu je," povedal Lutgarde náš Pán. Svätica hneď padla na kolená, aby sa klaňala Božiemu milosrdenstvu a žehnala Ho za jeho štedrosť. Duša opáta Šimona jasajúca a velebiaca Boha sa poďakovala svojej dobrodinke a Lutgarda videla, ako odchádza do neba.
Svätici bola nadprirodzene oznámená aj smrť jej sestry. Jeden deň počula nad hlavou veľký výkrik, hlas ženy vo veľkej úzkosti, ktorá sa jej prihovárala: "Najdrahšia sestra, zmiluj sa nado mnou! Zmiluj sa nado mnou a modli sa za mňa a získaj pre mňa milosrdenstvo, ako si to urobila pre ostatné duše!" Zanedlho sa k Lutgarde dostala správa o smrti jej smrti, ktorá len potvrdila, čo už počula.
Lutgarde vstúpila do Aywières na radu kňaza Jeana de Lierre, a tieto dve sväté duše uzavreli medzi sebou zmluvu, v ktorej si navzájom sľúbili, že ten, kto prvý zomrie, zjaví sa druhému a oznámi mu to.
Jean de Lierre odišiel do Ríma na misiu v mene niektorých kláštorov pod jeho vedením v Dolnej zemi a počas prechodu cez Alpy zomrel. Podľa dohody sa zjavil Lutgarde v kláštore v Aywières. Tá, netešená, že ho vidí mu dala pokyn, aby prešiel do miestnosti, kde mali mníšky dovolené hovoriť s návštevami, ale kňaz jej povedal: "Zomrel som. Opustil som tento svet. Prišiel som, aby som dodržal našu zmluvu a oznámil ti svoju smrť, ako som sľúbil pred Bohom."
Lutgarde ho vtom uvidela v nádherných šatách, žiariacich bielou, červenou a modrou farbou. Pýtala sa ho na význam tých farieb a dozvedela sa, že biela znamená nepoškvrnenú nevinnosť panenstva, ktoré si kňaz uchovával po celý svoj život, červená značí námahu a utrpenie vo veci spravodlivosti, ktorá pohltila čas a silu jeho života a ktorá nakoniec viedla k jeho smrti. Modrá farba zasa poukázala na dokonalosť jeho duchovného života, čiže život modlitby a spojenie s Bohom. Po tomto vysvetlení opustil Lutgardu.
