%20(1).jpg)
Umučenie a smrť Božieho Syna boli vždy súčasťou meditácií Pátra Pia. On sám sa stal živým obrazom Krista na kríži, ako ho nazval pápež Pavol VI. Ale prijal túto voľbu len preto, že pochopil, že utrpenie je tajomnou cestou k vykúpeniu. Jeho skutočnou láskou však boli Vianoce, obdobie, ktoré ho najviac fascinovalo, ročné obdobie, ktoré mimoriadne priťahovalo jeho citlivú povahu. Obraz Dieťaťa Ježiša v ňom vyvolával pocity nekonečnej nehy a často ho dojímal k slzám.
Jeho spiritualita spolu s emóciami, ktoré boli úprimné, jednoduché a silné, jeho empatia, láskavosť, súcit a náklonnosť, to všetko našlo úplnú harmóniu v tajomstve Kristovho narodenia, pretože vtedy mohol naplno vidieť bezhraničnú Božiu lásku k ľudstvu.
Všetci, ktorí poznali Pátra Pia a trávili s ním čas sa zhodli, že Vianoce boli liturgickým sviatkom, ktorý si najviac vážil. Pripravoval sa na tento sviatok starostlivo a oslavoval ho s očarujúcim nadšením. Robil to každý rok, ako mladý muž, aj keď bol starý.
Fr. Ignazio da Ielsi, strážca kláštora v San Giovanni Rotondo v rokoch 1922 až 1925, keď bol Páter Pio ešte mladý a práve dostal stigmy, si do denníka napísal: Je zbytočné hovoriť, s akou vášňou Páter Pio oslavuje Vianoce. Neustále na to myslí. Počíta dni, ktoré zostávajú od jedných do druhých Vianoc. Dieťa Ježiš má pre neho zvláštnu atrakciu. Stačí mu počuť vianočnú koledu alebo uspávanku a jeho duch sa vznesie. Pri pohľade na neho by ste si mysleli, že bol v extáze.
Páter Pio jedného dňa napísal svojmu spovedníkovi: Nech Nebeské Dieťa dá tvojmu srdcu pocítiť všetky tie sväté emócie, ktoré mi dovolil zažiť v tú požehnanú noc, keď bolo uložené v tej malej chatrči. Bože, len ťažko som mohol vyjadriť, čo som v tú najšťastnejšiu noc cítil vo svojom srdci. Moje srdce bolo preplnené svätou láskou k Bohu, ktorý sa stal človekom.
Raffaeline Cerase, jeho duchovnej dcére, napísal: Keď sa svätá novéna začala na počesť Dieťaťa Ježiša, mal som pocit, akoby sa môj duch znovu rodil do nového života. Cítil som, že moje srdce je príliš malé na to, aby prijalo všetky naše nebeské požehnania. Moja duša mala pocit, akoby sa rozpadala v prítomnosti nášho Boha, ktorý sa stal človekom. Ako Ho môžeme nemilovať navždy s vrúcnosťou, ktorá nikdy nevyprchá? Otvorme svoje srdcia Dieťaťu Ježišovi, ktorého duša bola bez poškvrny hriechu, a okúsime, aké sladké a jemné je milovať Ho.
Jeho bratia si pamätajú, že Páter Pio chcel, aby jasličky v ich kostole boli umiestnené oproti spovednici, aby ich mohol vidieť pri vysluhovaní sviatosti pokánia. Každý deň zostával v spovednici hodiny a hodiny s pohľadom upretým na sochu Dieťaťa Ježiša.
Páter Pio praktizoval aj veľkú oddanosť jasličkám, ktoré tak pripomínajú svätého Františka, ešte ako dieťa, keď býval so svojimi rodičmi. Vo svojom dome v Pietrelcine si vždy chcel jasličky pripraviť sám. S prácami na nich začal už v októbri. Zatiaľ čo s priateľmi pásol rodinné stádo oviec, hľadal hlinu, z ktorej by vyrobil malé sošky pastierov, ovečky a iné postavičky, ktoré potom umiestnil do jasličkovej scény. V tejto úlohe sa stal veľmi rýchlym a dokonalým a pripravoval sošky aj pre svojich priateľov.
Luigi Orlando, jeden z jeho kamarátov spomína: "Pri vytváraní modelu Dieťaťa Ježiša bol obzvlášť opatrný. Neustále vytváral a prerábal Dieťa Ježiša. Keď skončil, položil si sochu na dlaň a povedal; ‚Nie je to tak, ako som chcel.‘ Potom sochu znova zmodeloval do hlinenej gule a vyrobil ďalšiu sochu podľa svojich predstáv."
Mladý Francesco, budúci páter Pio, chcel, aby jeho scéna v jasličkách bola čo najkrajšia. Prial si ho tiež nasvietiť, aby bola scéna čo najevokatívnejšia. V tom čase v Pietrelcine nebola elektrina a bolo potrebné používať olejové svetlá. Museli byť veľmi malé, aby ich Francesco mohol vložiť do machu, vedľa malých domčekov a stád oviec.
Vynaliezavosť mladého chlapca bola na tie časy pozoruhodná. Francesco a jeho priatelia sa naučili vyrábať svetlá vyrobené zo slimačích ulít. Na poliach hľadali prázdne škrupiny, dobre ich očistili, naplnili olejom, pridali knôt a mali tak nádherný lampášik.
Pre Pátra Pia boli každé Vianoce príležitosťou na duchovnú obnovu. Pomohlo mu to a povzbudilo ho, aby v sebe pestoval tú bezpodmienečnú lásku k ľudstvu, ktorú táto príležitosť symbolizovala, predovšetkým lásku k tým najskromnejším, chudobným a trpiacim.
Čokoľvek robíte týmto maličkým, mne robíte, hovorí evanjelium. Páter Pio formoval svoje srdce na tomto učení. Málokedy o sebe hovoril. Ale raz to urobil, na konkrétnu žiadosť svojho duchovného vodcu, a ukázal, ako je jeho srdce plné štedrosti a oddanosti voči druhým. Keďže to bola chúlostivá téma, písal v tretej osobe, akoby odkazoval na niekoho iného, hoci bolo jasné, že píše o sebe: Zdá sa mi, že Boh vlial do tejto duše veľa milostí týkajúcich sa súcitu s utrpením iných, najmä v prípade chudobných a núdznych. Veľký súcit, ktorý jeho duša pociťuje, keď vidí chudobných ľudí, v ňom vyvoláva túžbu utekať im na pomoc. Keby som sa pozrel na svoju vlastnú vôľu, prinútilo by ma to vyzliecť si vlastné šaty a obliecť si ich. Ak viem, že človek trpí duševne aj fyzicky, čo by som nepožiadal od nášho Pána, aby ho oslobodil od jeho neduhov. Celkom šťastne by som prijal všetky jeho trápenia, aby som ho zachránil a priniesol ovocie týchto utrpení v jeho prospech, ak by mi to Náš Pán dovolil.
Vianočná modlitba Pátra Pia
Ó najsvätejší Duch, pohni moje srdce, aby mohlo chváliť i milovať. Obdar svetlom môj rozum, aby mohol rozjímať o jemnostiach veľkého tajomstva lásky Boha, ktorý sa stal dieťaťom, rozpáľ oheň mojej vôle, aby som ním mohol zahriať toho, ktorý sa trasie zimou na sene.
Mária, Matka moja, uveď ma do betlehemskej jaskyne a daj, aby som sa ponoril do rozjímania nad veľkou a vznešenou udalosťou, ktorá sa stala v mlčaní tej najdlhšej a najkrajšej noci, akú kedy svet uvidel.
Koľkokrát som Toho, ktorý klopal na moje dvere, aby sa v ňom mohol ujať vlády ako kráľ lásky, odhodil a podľahol najnižším slabostiam! Ó, ako veľmi sa za to hanbím!
Ježišu, vždy bohatý na milosrdenstvo! Odpusť mi! Príď, aby si sa znovu narodil v mojej duši a zostal v nej navždy. Naplň najvrúcnejšou láskou moje vychladnuté srdce. Zapáľ vo mne ten oheň, ktorý si priniesol na zem, keď si na ňu prišiel, aby som ním spálený obetoval seba na oltári Tvojej lásky ako obeť lásky, aby si mohol kraľovať v mojom srdci a v srdciach všetkých, aby vo všetkom a cez všetko mohla znieť jediná pieseň chvály, požehnaní a vďaky Tebe pre lásku, ktorú si zjavil v tajomstve svojej dobrotivosti.
