%20(1).jpg)
Hrob pátra Dolinda v bočnej lodi neapolského kostola s čiernym náhrobkom nikdy nie je osamelý, každú chvíľu k nemu ktosi prichádza a klope. Zvuk z mramorovej platne sa odráža od stien svätyne a od neustáleho klopania sa už dosť hýbe. Je na nej zlatými písmenami vyryté: Quando vieni alla mia tomba, tu buss. Anche dalla tomba di rispondero: Confida in Dio - Keď prídeš k môjmu hrobu, zaklop. Aj spoza hrobu ti odpoviem: Dôveruj Bohu.
Niektorí návštevníci tu hodiny zotrvávajú v plači, poniektorí sem zaskočia cestou do práce, niektorí bozkávajú pripevnenú fotku na náhrobnom kameni. Pri hrobe stále horia sviečky a prikrývajú ho hrubé knihy so správami, hŕbami listov, fotografií a ružových i modrých mašlí na poďakovanie, že sa narodil syn alebo dcéra, hoci lekári nedávali žiadnu nádej. Podaktorí tu zanechávajú aj votum napríklad za uzdravenie z ťažkej choroby, či vyriešenie problematickej situácie.
Nad hrobom pátra Dolinda v kostole San Giuseppe dei Vecchi a dell'Immacolata v neapolskom okrese Arenella je zavesený obraz s Ježišovou tvárou. Tento obraz dal namaľovať Don Dolindo niekoľko rokov pred svojou smrťou. Anna Laporta vydala svedectvo, že v roku 1960 sa jej otec, ktorý vtedy pracoval v Neapole, stretol s kňazom Dolindom, ktorý už vtedy mal v meste povesť svätosti a hneď sa medzi nimi zrodilo veľké priateľstvo a vznikla čulá korešpondencia.
Kňazova láskavosť a múdrosť si podmanili celú rodinu, zvlášť však jej mamu Luciu, ktorá sa amatérsky venovala maľovaniu a rozhodla sa portrétovať skromného neapolského farára. Keď potom Don Dolindo uvidel svoj portrét, poprosil Luciu, aby namaľovala Ježišovu Tvár a ako model jej ukázal fotografiu kópie Turínskeho plátna.
Lucia sa toho chopila, ale prvé tri náčrty kňaz Dolindo zamietol, pretože nemali tú správnu podobu. Nebol s výsledkom stále spokojný. Lucia mu povedala, že možno nie je správnou osobou pre takúto prácu a požiadala ho, aby pohľadal iného maliara. Don Dolindo jej však neoblomne povedal, že to musí urobiť! "Teraz ti požehnám ruky, štetce a farby a pusti sa do toho! Namaľuj Ježiša!" A tak sa Lucia vrátila k práci, ku ktorej ju povzbudzovala celá rodina.
Lucia ako zázrakom namaľovala Ježiša takmer v momente a spod jej štetca vyšiel v roku 1963 nádherný obraz Spasiteľa na plátne s rozmermi 50x70cm. Keď ho uvidel don Dolindo, zvolal: "To je on!", sadol si k stolu, pri ktorom zvyčajne jedával a na jeden z obrázkov napísal: Ježiš tvojej duši: keď si maľovala moju tvár a tvoj štetec ponorený v tvojej láske kreslil obrysy mojich očí, hľadel som na teba a tvoju rodinu. Teraz všade, kde sa nachádzajú fotografie tvojej maľby, z každej z nich vychádza na teba, dcérka moja, i na tvoju rodinu požehnanie, ktoré na teba zosielam, keď sa modlíš, spíš alebo keď prednášaš prosby o milosrdenstvo pre iných. Namaľovala si ma v majestáte mojej tváre. Každá kópia tohto obrazu je ako volanie, modlitba k môjmu kráľovstvu lásky a milosrdenstva nad svetom. Žehnám ti a nech sa nad tvojím domom bohato rozlieva požehnanie. Ježiš, tvoj život a tvoja láska. Amen. A na spodok ešte dopísal: Žehnám. Biedny kňaz Dolindo Ruotolo.
Ježiš na spomínanom obraze má krásne modré oči, vlasy orechovej farby mu padajú na plecia, jeho pohľad je hlboký a dojímavý a jemne sa usmieva. Lucia si želala, aby bol obraz zavesený nad náhrobkom otca Dolinda v pravej bočnej lodi v kostole San Giuseppe dei Vecchi e Immacolata di Lourdes.
Dvanásťročná Luciina dcéra Anna vtedy všade nosila so sebou fotoaparát a podarilo sa jej urobiť fotografiu tohto obrazu. Krátko pred smrťou ju mama Lucia poprosila, aby ešte raz zašla do Neapola a obraz znovu odfotila. Bola však veľmi prekvapená, keď sa v telefonickom rozhovore od sestry Nepoškvrnenej dozvedela, že mamin obraz, ktorý Anna videla naposledy v roku 1972, ukradli a tak dnes visí nad hrobom dona Dolinda kópia, ktorú dala Anna vyvolať pred niekoľkými rokmi.
Maliarka obrazu Lucia krátko po namaľovaní obrazu vážne ochorela. Stratila zrak a uzatvorila do seba. Život v nej vyhasínal, tak ju v jeden deň priviezli za pátrom Dolindom. Lucia mu ukázala odporúčania lekárov aj lieky, no svätý kňaz jej povedal, aby to všetko vyhodila. "Vezmi ampulku vody z Lúrd a pretieraj si ňou každý deň oči." Lucia ho poslúchla a vysadila lieky. Páter sa nad ňou pomodlil a Lucia si potom každý deň pretierala oči lurdskou vodou. Zanedlho sa jej zrak celkom vrátil a prekvapení lekári iba konštatovali, že je to ich z pohľadu nevysvetliteľná vec.
Lucia sa po uzdravení hneď vrátila do Neapola a páter Dolindo ju privítal slovami: "Lucia, anjeliček, oči, ktoré maľovali Ježiša, nemôžu zostať v temnote!"
Modlitba za blahorečenie Božieho služobníka pátra Dolinda Ruotola, ktorá sa modlí vo farnosti San Giuseppe dei Vecchi e Immacolata di Lourdes v Neapole, kde je pochovaný:
Všemohúci Bože, prameň všetkej svätosti, ďakujeme ti za dary a milosti, ktoré si udelil svojmu služobníkovi pátrovi Dolindovi Ruotolovi. Vo svojom dlhom a ťažkom živote priniesol veľkú obetu, aby zostal verný tvojmu poslaniu a aby si si ho použil pre spásu ľudských duší. Teraz ťa prosíme, aby si ho povýšil do slávy aj tu na zemi. Pokorne ťa prosíme, aby si nám na príhovor pátra Dolinda udelil milosti, ktoré nosíme v srdci.
3x Sláva Otcu...
Páter Dolindo, oroduj za nás.
Masima - Verím a Dôverujem
