%20(1).jpg)
Túto mocnú modlitbu dostal od Božej Matky 13. januára 1864 vo videní blahoslavený otec Luis Cestac, diecézny kňaz a zakladateľ Inštitútu Máriiných služobníc. Je účinným prostriedkom proti mocnostiam temna, nenávisti a úzkosti.
Louis-Edouard Cestac sa narodil 6. januára 1801 vo francúzskom mestečku Bayonne do kresťanskej rodiny. Jeho otec Dominique Cestac bol chirurg a matka Jeanne Amitessarobe pochádzala zo Španielska. Mal dve sestry - Marianne a Élisu, ktorá sa neskôr stala jeho spolupracovníčkou. V detstve ochorel na neurologické ochorenie, ktoré sa vyznačovalo krátkymi a intenzívnymi bolesťami tváre. Jeho mama ho zasvätila Panne Márii a Louis sa uzdravil, aj preto sa jeho uzdravenie pripisovalo Panne Márii.
Ako 15-ročný sa rozhodol stať kňazom a zapísal sa na Petit Séminaire d‘Aire sur Adour a o štyri roky neskôr pokračoval v štúdiu na Séminaire Saint Sulpice v Paríži. V roku 1822 prekonal ťažkú chorobu a štúdiu sa potom venoval v Larressore. Za kňaza bol vysvätený 17. decembra 1825, čím sa celkom zasvätil Svätej Panne.
V rokoch 1826 až 1831 pôsobil v Larressore ako učiteľ a 27. augusta 1931 bol menovaný za vikára katedrály Panny Márie v Bayonne. Odvtedy sa vážený učiteľ stal iniciatívnym pastorom chudobných. Zvlášť sa ho dotýkala situácia opustených dievčatiek na ulici, pre ktoré zriadil útočisko v požičanom dome, v ktorom si našli miesto aj prostitútky, ktoré túžili opustiť chodníky ulice. Po modlitbe a rozlišovaní, bez prostriedkov a často kritizovaný odpovedá na vnuknutie "vrátiť im rodinu". Vedel, že sám nezmôže nič, ale rátal s pomocou svojich dvoch opôr - Panny Márie a sestry Élisy, spolu s niekoľkými dobrovoľníčkami.
Keď 19. júla 1838 pomodlil vo svätyni Panny Márie z Buglose, a potom sa vybral prosiť o peniaze, aby mohol týmto dievčatám vytvoriť "domov", začul hlas Panny Márie: "Proste ma len môjho ducha..." a odvtedy bol presvedčený, že to bude dielom Božej Matky. Na úver kúpil nehnuteľnosť Chateauneuf v Anglet a stal sa "útočiskom Panny Márie". Ženy, ktoré sa tam uchýlili, tam okrem práce našli predovšetkým rodinný život.
Dobrotivý vychovávateľ tak 6. januára 1842 založil Kongregáciu služobníc Panny Márie, v ktorej mu bola veľkou pomocníčkou jeho sestra Élise, ktorá zložila rehoľnú profesiu do rúk biskupa bayonnského biskupa Lacroixa a v roku 1851 sa komunita rozrástla o kláštor svätého Bernarda, v ktorom našlo útočisko niekoľko "mladých kajúcnikov", túžiacich žiť zasvätený život Bohu, v tichosti, modlitbe a práci.
Hoci mal otec Cestac radosť z príchodu toľkých ľudí, predsa mal problém, ako ich uživiť. Poľnohospodárska situácia bola vtedy veľmi zlá a tak začal experimentovať, pričom tieto "pokusy" zveroval Panne Márii - biohnojivá na polia, sadenie borovíc na zastavenie dún, chov dobytka. Mladí ľudia tak vďaka tomu mali prácu a znovu sa v nich prebudila chuť k životu. Kňaz spolupracoval aj s miestnymi poľnohospodármi, s ktorými zdieľal svoje objavy.
Druhou, veľmi vážnou odpoveďou na potreby vtedajšej neľahkej doby bolo vzdelávanie vidieckych dievčat a začal pracovať na vybudovaní vidieckych škôl pre tieto dievčatá. Dbal, aby výchova bola založená na úcte k človeku a jeho slobode, práci, ale aj o to, aby sa deti a mladí ľudia naučili poznávať, milovať a modliť sa k Panne Márii.
Tiež radil časté modlitby pred akoukoľvek prácou, či rozhodnutím a apeloval na modlitbu s dôverou: "Naša nádej, to je modlitba a modlitba konaná s dôverou." Táto dôvera je väčšinou adresovaná Svätej Panne: "Modlite sa, modlite sa k tejto obdivuhodnej Matke. Je taká dobrá," nabádal a dodal: "Nikdy neodkladajte zbrane, našimi zbraňami je modlitba, jemné a sväté spojenie s našou božskou Matkou." Otec Cestac, pozorný na Božie znamenia, ktorá sa zjavujú v každodennom živote, pozýval ľudí k pestovaniu vďačnosti: "Nikdy jej neďakujte bez toho, aby ste vzdávali svoju vďaku až k srdcu, ktoré je zdrojom jej všetkých štedrostí."
Panna Mária je pre kňaza Cestaca našou Matkou, ktorú musíme lepšie poznať a milovať. Každého pozýval, aby sa k Panne Márii choval ako k najlepšej matke, rozprával sa s ňou, miloval ju, prihováral sa jej, hľadal u nej pomoc aj útechu v jej blízkosti, zveroval jej všetky bolesti. Nehovoril do vetra, sám k nej mal silnú dôveru: "Mal som silný zážitok bdelej a materskej štedrosti Svätej Panny."
Dielo kongregácie kráčalo dobrou cestou, svedčia o tom aj množstvá vzťahov, ktoré kňaz Cestac nadviazal s kňazmi či už vo Francúzsku, alebo v Španielsku, ktorí žiadali o rozšírenie kongregácie vo svojich diecézach. Sám potom aj žiadal vplyvných ľudí, aby zlepšili život týchto mladých dievčat za dodržiavania pravidla: "Nikdy sa nič nepýtal, nikdy nič neodmietaj."
"Môj život bol medzi chudobnými a utláčanými, milujme ich a cítim, že všetko, čo im musíme dať, je úcta a láska," povedal tento dobročinný kňaz, pričom v každej situácii hľadal spravodlivosť a rešpekt voči každému človeku. To ho donútilo dať všetko a čo najlepšie.
Kamkoľvek sa tento dobrý kňaz vybral, tam zasial život a ten svoj potom odovzdal Bohu 27. marca 1868. Pochovaný je v hrobke kláštora Notre Dame de Refunge v Angelte.
Jeho beatifikačný proces bol zahájený 8. apríla 1908, pri ktorom dostal titul Boží služobník. Pápež Pavol VI. ho podpísaním dekrétu o jeho hrdinských cnostiach prehlásil 13. novembra 1976 za ctihodného a 31. mája 2015 bol v katedrále Panny Márie v Bayonne blahorečený.
Modlitba, ktorej slová mu nadiktovala samotná Panna Mária, má nielen mimoriadny význam, ale súvisí aj so zjavením a posolstvom vo francúzskom La Salette, ktoré nasledovalo po odovzdaní tejto modlitby. Svätá Panna povedala dvom deťom okrem iného aj tieto slová: "V roku 1864 bude Lucifer spolu s veľkým množstvom démonov vypustený z pekla. Démoni budú kus po kuse podrývať a podlamovať vieru, a podarí sa im dokonca zaslepiť aj Bohu zasvätené osoby do tej miery, že prijmú ducha zlých anjelov. Ak sa im nedostane mimoriadnej milosti, väčšina rehoľníkov úplne stratí vieru a mnoho duší uvrhnú do skazy."
Rok pred očakávaným prepustením démonov dala Svätá Matka z lásky k ľudstvu modlitbu na porazenie diela satana.
13. januára 1863 bol otec Louis-Édouard Cestac, veľký ctiteľ Panny Márie, náhle zasiahnutý lúčom božského svetla: mal videnie démonov, rozšírených po celej zemi, spôsobujúcich nevýslovnú skazu. A Božia Matka mu vtedy povedala, že "nadišiel čas modliť sa k nej ako ku Kráľovnej anjelov a žiadať ju, aby poslala sväté légie bojovať a poraziť mocnosti pekla."
"Matka moja, ty si taká dobrá, nemohla by si ich poslať bez toho, aby sme ťa o to museli prosiť?" prihovoril sa jej otec Cestac. "Nie. Modlitba je podmienkou, ktorú stanovil sám Boh na získanie milostí," odpovedala Panna. "Tak teda, matka moja, naučila by si ma, ako sa mám k tebe modliť?" spýtal sa a najsvätejšia Panna mu nadiktovala modlitbu, ktorá je známa ako modlitba k (augustovej) Kráľovnej nebies.
Otec Cestac ju zapísal a predložil na schválenie biskupovi Lacroixovi z Bayonne. Potom ju dal vytlačiť a rozoslal 500.000 kópií. Túto modlitbu požehnal v roku 1864 pápež Pius IX. a okrem neho ju neskôr odporúčali modliť sa aj pápeži Lev XIII. a Pius X.
Modlitba k Márii, Kráľovnej anjelov znie v origináli takto:
Vznešená Kráľovná nebies, najvyššia Pani anjelov, ktorá si od počiatku prijala od Boha moc rozdrviť hlavu satana, pokorne ťa prosíme, pošli svoje sväté pluky, aby na tvoj príkaz a pod tvojou mocou prenasledovali všetkých démonov, všade ich porážali, spútali ich drzú moc a zvrhli ich do priepasti.
Kto je ako Boh?
Dobrá a láskavá Matka, ty si po všetky časy naša láska a nádej. Matka Božia, pošli svojich anjelov, nech ma chránia a zaženú ďaleko odo mňa strašného nepriateľa. Tvoji svätí anjeli a archanjeli nech nás strážia a chránia. Amen.
Táto modlitba je účinným prostriedkom proti mocnostiam temna, nenávisti a úzkosti. U nás poznáme túto modlitbu ako ku Kráľovnej anjelov:
Mocná Kráľovná nebies a Kráľovná anjelov, Ty, ktorá si dostala od Boha poslanie i vládu, aby si rozmliaždila hlavu Satana, pokorne prosíme, prikáž anjelským zástupom, aby prenasledovali diablov, tlmili ich bezočivosť a všade ich premáhali a zvrhli do pekla. Svätí anjeli a archanjeli, chráňte nás a strážte nás. Amen.
Masima - Verím a Dôverujem
