%20(1).jpg)
To, že aj otrok a kaderník môžu byť svätými, dosvedčuje aj životný príbeh haitského otroka a newyorského kaderníka Pierra Toussainta. Pápež Ján Pavol II. ho v roku 1996 vyhlásil za ctihodného, no samotného Pierra poniektorí ľudia už počas jeho života volali - náš svätý Pierre.
Pierre Toussaint sa narodil 27. júna 1766 na ostrove Haiti. Väčšina zotročených Afričanov pracovali na poliach s cukrovou trstinou, Pierre mal "šťastie", bol domácim otrokom u manželov Jacquesa a Marie Berardových. Tam sa naučil čítať aj písať a pán domu Jacques svojmu otrokovi - zvedavému chlapcovi, dokonca umožnil aj prístup do svojej knižnice.
Nepokoje a s ňou spojená neistota v Haiti počas revolúcie spôsobili, že mnohí otrokári odišli z ostrova aj so svojimi otrokmi. Výnimkou nebola ani rodina Barardová, ktorí sa rozhodli usadiť sa v Amerike a tak svojich päť otrokov, vrátane Pierra a jeho desaťročnej sestry Rosalie, priviedli v roku 1787 do New Yorku. Vzal si aj dosť peňazí, aby ich všetkých uživil na pár rokov. Dúfal, že dovtedy sa situácia na ostrove zlepší, lenže tá sa naopak, zhoršovala. Rodina nakoniec prišla o majetok a Jean Jacques zomrel v roku 1800 na zápal pohrudnice. Pierre si vtedy dokončoval svoje učňovské vzdelanie za kaderníka.
Bol veľmi zručný a stal sa veľmi žiadaným. V New Yorku bolo v tom čase bežné, že do bohatých rodín chodili kaderníci pravidelne, dokonca aj denne, aby všetkým členom, vrátane detí, upravili vlasy. Pierrove účesy boli charakteristické kvetmi. Na špeciálne príležitosti starostlivo vybral druh kvetu, pasujúcemu k šatám a vzhľadu každej dámy. Práve vďaka tejto osobitosti sa stal veľmi žiadaným a Pierre sa dostal aj do tých najlepších rodín. Nebola to však len zručnosť, ktorá mu vytvorila hlboké priateľstvá s mnohými zákazníkmi, ale bol to predovšetkým jeho silný charakter.
Od Pierra sa raz jeden klient snažil dozvedieť nejaké klebety zo spoločnosti, no odvetil mu: "Som kaderník, nie spravodajský denník." Pierre si skutočne uchovával všetko v sebe a tak si vzal do hrobu šesť desaťročí tajomstiev newyorskej vysokej spoločnosti.
Jeho práca mu umožnila postarať sa o svoju pani Marie Elisabeth, ktorá mu krátko pred svojou smrťou v roku 1807 darovala slobodu. Vtedy štyridsaťročný Pierre prijal priezvisko Toussaint zo svojho zárobku vykúpil a daroval slobodu aj iným otrokov, vrátane svojej budúcej manželky Juliette Noel.
Súcit, ktorý prejavil svojej pani, ho charakterizoval až do konca jeho života. V kostole svätého Petra sa Pierre pridal do Spoločnosti dobročinnosti. Zbieral, ale aj daroval financie a osobne navštevoval chorých a chudobných. Na začiatku 19. storočia napadla New York epidémia žltej zimnice a tak každý, kto mohol, utiekol z mesta. K Pierrovi sa vtedy dostala správa o jednej opustenej, chorej žene, bývajúcej v epicentre ohniska nákazy. Toussaint neváhal, išiel na Maiden Street, premiestnil barikády a chorú ženu preniesol do karantény, aby sa o ňu postaral.
Pierre sa 5. augusta 1811 sa oženil s o dvadsať rokov mladšou bývalou otrokyňou, Haiťankou Juliett Noel. Po smrti svojej sestry, ktorá zomrela na tuberkulózu, si adoptoval jej dcéru Eufémiu a kúpil dom na Manhattene. Adoptovanú dcéru zapísal do newyorskej školy pre černošské deti a aby ju lepšie pripravil na život vo veľkom meste, zaplatil jej aj hodiny francúzštiny a hudby. No Eufémia zomrela vo svojich štrnástich rokoch rovnako ako jej matka, na tuberkulózu.
Oddaný katolík Pierre navštevoval s rodinou kostol svätého Petra, ale popritom bol aj dobrodincom nielen Cirkvi, ale iných inštitúcií. Svoj dom poskytol ako útočisko detským sirotám, ktoré vychovávali a učili remeslám. Spolu s manželkou zorganizovali aj úverovú kanceláriu a pracovnú agentúru.
Pierre so Juliett boli tiež dobrodincami Prvej katolíckej školy v New Yorku pre černošské deti a oblátskych sestier z Providence, katolíckej školy v Baltimore, ktorá bola založená na vzdelávanie černošských dievčat. A pretože Pierre hovoril plynule aj po francúzsky, pomáhal francúzsky hovoriacim imigrantom, prichádzajúcich z Haiti do New Yorku.
Pierre sa po tridsiatich rokoch tvrdej práce stal bohatým mužom. Raz sa ho jedna rodinná priateľka spýtala: "Toussaint, prečo tak tvrdo pracuješ, keď si najbohatší muž, akého poznám?" Pierre jej odpovedal: "Mám dosť pre seba. Ale ak prestanem pracovať, nebudem mať dosť pre ostatných."
Pierre a Juliette až do smrti neprestali pracovať na pomoci iným ľuďom. Juliett zomrela 14. mája 1851 a Pierre ju o dva roky nasledoval. Zomrel 30. júna 1853 vo veku 87 rokov a bol pochovaný vedľa svojej manželky a Eufémie na cintoríne Starej katedrály svätého Patrika na Mott Street v New Yorku. Kňaz, ktorý konal bohoslužbu na jeho pohrebe, povedal, že Pierre Toussaint bol "ten, kto mal vždy múdre rady pre bohatých a slová povzbudenia pre chudobných."
Masima - Verím a Dôverujem
