%20(1).jpg)
Náš Pán Boh, ktorý sa najúplnejšie zjavil v Ježišovi Kristovi, zostáva naďalej skrytým Bohom, ale na našu slobodu apeluje tým, že nám dáva jasné znamenia svojej lásky. K týmto zázračným znameniam sa radia aj stigmy, znamenia umučenia Ježiša Krista - rany po prebití klincami na rukách i nohách, po bičovaní a korunovaní tŕním. Práve stigmy poukazujú na existenciu nadprirodzenej skutočnosti a uvádzajú nás do tajomstva utrpenia Boha, ktorý sa vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi stal pravým človekom a vzal na seba hriechy všetkých, aby ich uzmieril.
V dejinách Cirkvi malo 350 osôb stigmy, pričom 70 z nich bolo prehlásených za svätých. Zvlášť veľký úžas vyvolávajú stigmy na srdci, ktorá dostala od Pána Ježiša svätá Terézia z Avily. Svätica mala štyridsať rokov, keď sa raz pri modlitbe zapozerala na tvár Ukrižovaného a hlboko si uvedomila veľkú drámu utrpenia a smrti nášho Spasiteľa. Terézia padla na kolená a celkom sa Pánovi obetovala. Odvtedy bola jej vnútorná modlitba rozhovorom s Bohom, naplneným detinskou dôverou. A práve v tom čase sa v jej živote objavili prvé vízie a extázy, ktoré na príkaz svojho spovedníka podrobne zapisovala. O Pánu Bohu napríklad napísala: "Tá krása už len svojím jasom a leskom prevyšuje všetko, čo si človek môže predstaviť na zemi. Je to tak veľmi odlišné svetlo od pozemského svetla, v porovnaní s jasom a svetlosťou, s akou sa predstavuje oku, slnečný jas sa javí temný a už sa nám naňho ani nechce pozerať."
V inej časti svojich zápisov zasa píše: "Ak sme smutní, znamená to, že sme sa od všetkého celkom neodtrhli." Pri jednom videní došlo k mystickým zásnubám Terézie s Pánom Ježišom a vtedy dostala stigmu do srdca. Ale preskúmať a potvrdiť to bolo možné až po jej smrti. 9 rokov po jej smrti bolo Terézii pri kanonickom ohliadaní tela vyňaté srdce, ktoré aj po toľkých rokoch vyzeralo ako živé. Teréziino srdce bolo zachované v neporušenom stave a bolo na ňom vidieť presne takých päť rán, ako svätica popísala. Jedna z nich bola dlhá 5cm. Podľa vyjadrenia lekárov, každá z nich by spôsobila okamžitú smrť človeka. Terézia napriek tomu s nimi žila 23 rokov a normálne pracovala.
Znamením zvláštneho zásahu je tiež skutočnosť, že srdce svätej Terézie je dodnes v neporušenom stave a nedá sa vysvetliť, prečo nedošlo k jeho rozkladu. Práve tento fakt uvádza vedcov do nevýslovného úžasu. Svieže rany na Teréziinom zachovalom srdci, prechovávané v relikviári, sa uchováva v kláštornej kaplnke v španielskom meste Alba de Tormes a na relikviári sú vyryté slová - Terézia Ježišova, Ježiš Teréziin.
Aj talianska mystička Veronika Guilani, ktorá pochádza z Città de Castelnuovo v Umbrii, dostala v roku 1697 od Pána Ježiša stigmu do srdca a nosila ju až do svojej smrti v roku 1727. Pán Ježiš jej počas extázy umožnil, aby nakreslila znamenia, ktoré jej vtisol do vnútornej strany jej srdca. Táto informácia vyvolala veľký rozruch u miestneho biskupa, duchovenstva, sestier a všetkých, ktorí boli svedkami mnohých nadprirodzených udalostí vo Veronikinom živote. Ale svoju zvedavosť mohli utíšiť až po jej smrti.
Biskup nariadil pitvu, na ktorej sa dokonca sám zúčastnil spolu so 17 inými svedkami, a po pitve všetci prítomní podpísali záverečnú správu. Keď z Veronikinej hrude vybrali srdce, videli, že je skrz-naskrz prebodnuté. vo vnútri srdečných komôr sa nachádzali všetky znaky, ktoré svätica vo svojom denníku opísala a nakreslila.
Ďalším, veľmi známym nositeľom stigiem bol Páter Pio, ktorý ich mal vyše 50 rokov. Neustále krvácali a neexistoval spôsob na ich zahojenie, pričom krv, ktorá vychádzala z rán, mala príjemnú vôňu. Stigmy sa na svätcovom tele prejavovali už osem rokov pred trvalou stigmatizáciou.
7. septembra 1910 sa mu počas modlitby zjavili Pán Ježiš s Pannou Máriou a na svojich dlaniach uvidel Ježišove rany. Veľmi sa preľakol a prosil, aby ho Pán Ježiš zbavil týchto rán: "Túžim trpieť, ale tak, aby to bolo v skrytosti." Jeho prosba bola vypočutá, rany zmizli, ale zanechali po sebe veľkú bolesť. Ale Páter Pio dovolil Pánovi Ježišovi, aby ho previedol postupnými etapami nesmierne bolestnej duchovnej noci a tak sa ešte viac zjednotil s naším Pánom v jeho vykupiteľskom diele.
20. septembra 1918 dostal 31-ročný Pio trvalé stigmy, pričom už 5. augusta 1918 došlo uňho k mystickému prebodnutiu srdca: "Práve som spovedal. keď som zrazu zdrevenel úľakom. Pred zrakom môjho rozumu stál Nebeský Hosť. V ruke držal nástroj, podobajúci sa na železnú tyč, zakončenú ostrým hrotom, z ktorého šľahal oheň. Celou silou ju vrhol do môjho srdca. Zdalo sa mi, že zomieram. Prosil som chlapca, ktorého som práve spovedal, aby odišiel, že sa cítim veľmi zle. Tá muka trvala bez prestávky až do 7. augusta ráno. Toto utrpenie nedokážem opísať, bolo to, akoby mi niekto trhal vnútornosti a od toho dňa som smrteľne zranený. Cítim v duši ranu, ktorá je po celú dobu otvorená a pripravuje mi trvalé umieranie."
Aj preto si musel každý deň meniť oblečenie a obväzy, celkom presiaknuté krvou: "Vidím sa utopený v oceáne ohňa. Rana, ktorá zostala otvorená, stále krváca." Toto utrpenie trvalo v rôznej intenzite až do 20. septembra 1918. Niekedy bolo také silné, že prosil, aby mohol zomrieť. Svojmu duchovnému vodcovi napísal: "Rana je taká bolestivá, že by stačila tisíckrát priviesť smrť. (...) Moje utrpenia sú mňa zdrojom radosti, žiada ich sám Ježiš, potrebuje ich pre spásu duší. Pýtam sa však sám seba, akú úľavu mu môže spôsobiť moje utrpenie? Aká to výsada! Ako vysoko pozdvihol Ježiš moju dušu!"
Raz mu Pán Ježiš povedal: "Koľkokrát by si ma opustil, keby som ťa nepribil na kríž? Pod krížom sa učíte láske a ja touto láskou neobdarujem všetky duše, len tie, ktoré sú mi najdrahšie."
