O svätom Jozefovi je známe, že bol pestúnom nášho Spasiteľa a hoci sa o ňom v Evanjeliách veľa nedočítame, predsa je síce tichým, zato mocným príhovorcom za naše potreby. Dosvedčiť to môžu aj svätí, ktorí ho dostali milosť vidieť.
Svätý Jozef, rovnako ako každý človek, tiež nebol ušetrený od chorôb a bolestí. Tie ho postretli niekoľko rokov pred smrťou, ako sa dozvedáme zo spisov ctihodnej Márie z Agredy Mystické mesto Božie. Hoci bol pestúnom Božieho Dieťaťa, predsa bola jeho šľachetná duša každým dňom viac očisťovaná v peci utrpenia a božskej lásky.
Od ctihodnej Kataríny Emmerichovej sa zasa dozvedáme, že keď Pán Ježiš dovŕšil tridsiaty rok, Jozef čoraz viac chradol. Bolo však nevyhnutné, aby Jozef zomrel skôr než jeho Chovanec, lebo by neprežil jeho ukrižovanie. Svätý Jozef mal totiž priveľmi mäkké a milujúce srdce: "Už to ho nesmierne sužovalo, že Židia rozličnými tajnými úskokmi prenasledovali Ježiša medzi jeho dvanástym a tridsiatym rokom. Židia ho totiž nemohli ani vidieť a závistlivo o ňom hovorili, že tesárov syn všetkému lepšie rozumie, lebo často odporoval učeniu farizejov (...)"
Svätý Jozef je patrónom šťastnej smrti a samozrejme, dobrým priateľom každému, kto sa naňho obráti. Ale tiež patrónom robotníkov, ochranca rodiny a dalo by sa popísať ešte oveľa viac. Stále bol tichý, ale zato konal veľké veci, alebo slovami Leopolda Mandiča - nepotreboval robiť veľký hluk, aby konal zázraky. Popri všetkej tichosti, ktorá ho sprevádzala od malička, sa veľa modlil a zotrval v tom aj neskôr, keď sa v tichosti duše modlil za tých, ktorí Svätej rodine neraz ubližovali. Môže teda tento veľký svätý zostať ticho, ak ho poprosíme o pomoc? Určite nie...
Pomoc svätého Jozefa ohľadom potrieb, či ochrany v nebezpečenstve, si nevedela vynachváliť už svätá Terézia z Avily. Táto zbožná, zato vždy veselá karmelitánka mala možnosť spoznať ho osobne, keď sa jej zjavil v spoločnosti Panny Márie. Obaja ju obliekli do žiarivého bieleho odevu, v ktorom Terézia spoznala cnosť čistoty, Božia Matka potom vložila sväticine ruky do rúk svätého Jozefa a povedala jej, že bude jej osobitným ochrancom. A je naozaj známe, že jeho ochrana ju nikdy nesklamala.
Na pomoci jej bol svätý Jozef aj počas jedného zápasu so stavbou kláštora, na ktorý nemala peniaze a zdalo sa, že tak ľahko ani nebude mať. Uvažovala, že odstúpi od tejto myšlienky, keď sa jej zjavil svätý Jozef a povzbudil ju, aby sa bez obáv pustila do tejto práce a tiež, že sa nájdu peniaze na túto stavbu. ako sama svätica neskôr povedala, peniaze aj pomoc skutočne prišli včas, dokonca z takých zdrojov, o ktorých by to ani nepovedala.
Svätá Gertrúda z Helfy mala tiež videnie svätého Jozefa počas nebeskej liturgie: "Keď sa vyslovilo meno svätého Jozefa, s ktorým bola zasnúbená Panna, všetci svätí v úcte sklonili hlavy, aby si ho uctili a hľadeli naňho dobrotivo a priateľsky, radovali sa s ním v jeho dôstojnosti." Tento obraz jasne poukazuje na osobitné miesto nazaretského tesára v nebi a nepriamo aj naznačuje, že jeho príhovor je mocný.
Svätá Margaréta z Castello sa síce narodila slepá, ale dostala milosť videnia Svätej rodiny, o ktorých rozprávala ľuďom. Keď sa potom po jej smrti rozhodli zabalzamovať jej telo a rozhodli sa umiestniť jej srdce do malého zlatého svätostánku v sakristii, aby zostalo vystavené verejnej úcte, objavili v ňom tri kamienky, do ktorých boli vyryté obrazy: Dieťa Ježiša, Márie a Jozefa. Tieto tri sväté osoby ju nikdy neopustili.
Asi jednou z najznámejších udalostí bol Fatimský zázrak slnka, ktorý spolu s fatimskými pastierikmi videlo množstvo ľudí. Bol to takzvaný tanec slnka. V teň od rána lialo, mraky sa však neskôr roztrhli a ukázalo sa slnko. Bolo úplne jasné a vtom sa začalo točiť a meniť farby. Farebné lúče padali na ľudí, takže aj ľudia sa navzájom videli farebne. Začalo veľmi silne rotovať a v tej rotácii, akoby padalo na zem. Bolo to úžasné a hrozné zároveň. Všetci si mysleli, že sa blíži koniec sveta. Od hrôzy a strachu kričali. Padali do blata, modlili sa a prosili o odpustenie hriechov a v ňom vizionári videli Pannu Máriu a svätého Jozefa s Dieťaťom v náručí. Obaja spravili znak kríža nad vydeseným zástupom v geste požehnania.
Svoju skúsenosť s videním svätého Jozefa mala aj svätá Faustína. Vo svojom Denníku píše, že ju svätý Jozef požiadal, aby mala k nemu stálu úctu: "Sám mi povedal, aby som sa každý deň pomodlila trikrát Otče náš, Zdravas‘ Mária, Sláva Otcu a raz Rozpomeň sa." Svätá Faustína ho poslúchla a cítila jeho zvláštnu ochranu.
Rozpomeň sa, najčistejší ženích Panny Márie a láskavý ochranca môj, svätý Jozef, že nikdy nebolo počuť, že by bol niekto opustený, kto sa utiekal pod tvoju ochranu, teba prosil o pomoc a žiadal o tvoje orodovanie. S touto dôverou prichádzam k tebe a najvrúcnejšie sa ti odporúčam. Ach, nezavrhni moje prosby, pestún Spasiteľov, ale ich milostivo prijmi. Amen.
Masima - Verím a Dôverujem
%20(1).jpg)
