%20(1).jpg)
O svätom Jozefovi sa v Písme veľa nezmieňuje. Rovnako sa nedozvieme podrobnejšie ani iné udalosti zo života Ježiša Krista či Panny Márie a tak ak chceme vedieť čosi viac, sme niekedy odkázaní aj na videnia tých, ktorí dostali od Boha milosť nazrieť pod závoj udalostí. Jednou z nich je aj nemecká mníška Katarína Emmerichová, ktorá bola bohato obdarovaná videniami nielen zo života a smrti Ježiša Krista, ale aj jeho Matky presvätej Márie či iných.
Mystička rozprávala 18. marca 1820 a o rok neskôr, 18. marca 1821 rozprávala udalosti z mladosti svätého Jozefa. Tie, ktoré si pamätala: "Z mnohých udalostí svätého Jozefa, ktoré som dnes videla, sa ešte pamätám na toto: Jozef, ktorého otec sa volal Jakob, bol tretím zo šiestich bratov. Jeho rodičia bývali vo veľkom dome pred Betlehemom, ktorý bol predtým Dávidovým domom a patril jeho otcovi Isaovi či Jesseovi. Ale do Jozefovej doby už nezostalo veľa zo starej budovy, jedine hlavný múr. Okolie domu bolo veľmi príjemné a bohaté na vodu. Pred domom sa, rovnako ako pred domami v starom Ríme, rozprestieralo nádvorie, ohradené krytými stĺpovými chodbami akoby nejakým podlubím. V týchto chodbách som videla obrazy, ktoré vyzerali ako hlavy dávnych mužských predkov."
Na jednej strane dvora videla mystička studňu pramenitej vody v kamennom zrube a voda prúdila zo zvieracích hláv. Rodičovský dom svätého Jozefa nemal na prízemí okná, ale hore boli okrúhle otvory a mal iba jedny dvere. Na poschodí sa okolo domu vinula široká galéria so štyrmi vežičkami v rohoch, podobali sa tučným, krátkym stĺpom a končili sa veľkými kupolami alebo guľami, do ktorých boli votknuté malé zástavky.
Z otvorov týchto kupol, do ktorých vežičkami viedli schody, mohol človek pozorovať široké okolie bez toho, aby ho ktosi videl. Táto galéria na poschodí sa vinula okolo nižšieho poschodia, na ktorého plochej streche sa ešte zdvíhal výklenok tiež s vežičkou a tam bývali Jozef a jeho bratia.
Mali aj svojho učiteľa. Bol to starý Žid, ktorý s nimi ten býval v dome a prespával v najvyššom výklenku.
Jozef s bratmi mali spálňu uprostred poschodia, okolo ktorého sa vinula galéria. Namiesto postelí spávali na huniach a kobercoch, ktoré vždy po prebudení zvinuli k stene. Aby mali trochu súkromia, oddeľovali ich matrace, ktoré sa v prípade potreby mohli tiež zložiť. Jozef so svojimi bratmi v tejto izbici nielen spávali, ale sa aj hrali s hračkami v podobe zvieratiek.
Čo sa týka vyučovania, niektorým veciam mystička nerozumela, ale videla učiteľa skladať z paličiek rozmanité obrazce, rozhádzané po podlahe. Učiteľ kázal chlapcom, aby stúpali po týchto obrazcoch, rozoberali paličky a následne ich skladali iným spôsobom, rozdeľujú ich a tiež čosi vymeriavajú.
O Jozefových rodičoch povedala, že sa veľmi o deti nestarali a málo sa s nimi stýkali, neboli podľa nej ani dobrí, ale ani zlí.
Vo videní, ktoré mala, bol Jozef asi osemročný chlapček a svojou povahou sa veľmi líšil od svojich bratov. Mal dobré vlohy, dobre sa učil, ale na rozdiel od bratov bol jednoduchý, tichý, zbožný a nebol ctižiadostivý. Aj preto mu asi bratia robili všelijaké prieky a postrkovali ním.
"Chlapci mali malé, oddelené záhradky, a pri vchodoch záhradiek stáli na stĺpoch trochu ukryté obrazy podobné bábkam, ktoré som často vídala a zvlášť tiež na záclone, ktorá bola zavesená pred modlitebňou svätej Anny a tiež aj Panny Márie, lenže v Máriinom dome držala táto postava niečo v ruke, čo pripomínalo kalich, z ktorého sa niečo vinulo. Obrazy v tomto dome boli len ako bábky s guľatými tvárami, ovenčené lúčmi."
Takéto obrazy videla Katarína Emmerichová už v dávnejších dobách v Jeruzaleme a tiež sa vyskytovali medzi ozdobami v chráme. Často ich videla aj v Egypte, ale s čiapočkami na hlavách. U Židov ich videla v malých skrinkách alebo košíkoch, možno znázorňovali dieťa Mojžiša, ako bol daný do rieky Níl, pričom bolo dieťa zavinuté a to podľa mystičky znamenalo "snáď, že sú Židia pevne viazaní zákonom. Častokrát som si pomyslela, že tento obrázok majú asi v takej úcte, ako my Jezuliatko."
V týchto záhradkách chlapcov boli byliny, kroviská a stromčeky. Ani tu bratia nedali Jozefovi pokoj, tajne mu čosi v záhradke rozšliapali, alebo vytrhali. Robili mu mnoho príkorí, napríklad, keď v podlubí nádvoria kľačal a modlil sa obrátený k stene s rozpaženými pažami. Bratia sa k nemu prikradli a štuchali ho do chrbta.
Raz ho pri modlení niektorý z nich kopol, ale Jozef si to nevšímal, tak ho kopol ešte prudšie, až chudáčik Jozef spadol na tvrdú dlažbu. Z toho mystička poznala, že Jozef sa počas modlenia ocitával vo vytržení. Keď precitol, nezlostil sa na brata, ani nehľadal spôsob na pomstu, iba si našiel skrytý kútik a v ňom pokračoval v modlitbe.
K vonkajším múrom priestranného domu boli pristavené malé domčeky, či izby, v ktorých bývalo niekoľko žien stredného veku. Chodili zahalené a asi boli čeľadníčky, lebo mníška ich videla vykonávať rôzne práce - naberali vodu zo studne, umývali, zvinovali lôžka k stenám a stavali pred nich pletené zásteny. Niektorí Jozefovi bratia sa s nimi rozprávali, alebo im pomáhali, či s nimi žartovali. Jozef si však zachoval vážnosť a samotu.
Rodičia neboli so svojím synom Jozefom veľmi spokojní. Priali si, aby bol podobný svojim bratom, a usiloval sa o nejaký svetský úrad, ale na toto nemal pomyslenie. Pre rodičov bol priveľmi jednoduchý a bez hrdosti, jeho jedinou záľubou boli modlitba a práca v tichosti. Aby sa vyhol neustálemu podpichovaniu bratov, odchádzal, keď mal už asi 12 rokov, na opačnú stranu Betlehema, kde sa zdržiaval pri niekoľkých zbožných ženách - z rodu Esénov, ktoré bývali na pahorku v akomsi rade komôr v skalách, starali sa o malé záhradky a vyučovali deti iných Esénov. Jozef sa s nimi rád modlil, a keď nebol pri nich, rád sa ukryl do jaskyne, kde sa osamote modlil, či si stružlikal čosi z dreva.
Neďaleko týchto zbožných žien mal jeden starý tesár dielňu a Jozef dokázal byť pri ňom celé hodiny. Pomáhal mu a takto sa pomaly učil tomuto remeslu, pri ktorom mu pomáhalo meranie, ktoré ho naučil jeho učiteľ, ako bolo spomenuté vyššie.
Nepriateľstvo jeho bratov mu čoraz viac sťažovalo jeho pobyt v otcovskom dome a sused, ktorého dom bol oddelený od rodičovského domu potôčikom, mu dal šaty a prestrojený Jozef odišiel jednej noci z domu, aby si zarábal tesárčinou. Mal osemnásť alebo dvadsať rokov a najskôr začal pracovať u jedného tesára, u ktorého sa vlastne až vtedy naučil poriadnej tesárčine. Tento jeho starý majster býval v starých hradbách spolu s inými chudobnými.
Jozef tu tesal dlhé tyče, do ktorých sa potom vkladali pletené steny. Jeho majster bol chudobný, vyrábal len také steny z hrubého pletiva a iné drobné veci. Jozefa pre jeho veľkú zbožnosť, dobrotu a jednoduchosť každý miloval. Pokorne vykonával všetko, čo o čo ho majster požiadal, zbieral triesky, znášal drevo a vláčil ho na chrbte do dielne.
Jeho rodičia sa spočiatku domnievali, že ho uniesli lupiči, bratia ho však neskôr vypátrali a poriadne mu vynadali, lebo sa hanbili za jeho zamestnanie. Pokorný Jozef sa však svojej práce nevzdal, a odišiel do inej oblasti, kde pracoval u zámožného majstra a tu aj vykonával lepšiu prácu. Neskôr potom pracoval v Tiberiade u iného majstra. Býval sám v dome pri vode a mal asi tridsaťtri rokov. Jeho rodičia v Betleheme už boli dávno mŕtvi.
Jeho dvaja bratia zostali žiť v Betleheme, ostatní sa rozpŕchli, rodný dom sa ocitol v cudzích rukách a celá rodina veľmi skoro schudobnela.
Jozef nepoľavil vo svojej zbožnosti a horlivo sa modlil o príchod Mesiáša, aj preto zamýšľal postaviť si pri svojom skromnom príbytku komôrku, v ktorej by sa osamote ešte viac modlil, keď sa mu zjavil anjel a povedal mu, aby tak nerobil, lebo ako sa kedysi Jozef stal Božou vôľou v tomto veku správcom obilia v Egypte, jemu bude tiež zverená Obilnica spásy.
Jozef tomuto anjelovmu oznámeniu vo svojej pokore neporozumel a neprestával sa modliť, až mu bolo povedané, že má ísť do jeruzalemského chrámu, kde sa Božím rozhodnutím stane manželom presvätej Panny.
- obrázok je ilustračný -
