%20(1).jpg)
Kristove rany, ktoré poznáme ako „päť svätých rán“, zahŕňajú rany na Ježišovej pravej ruke, ľavej ruke, pravej nohe, ľavej nohe a boku. V týchto ranách nájdeme pokoj, útechu, uzdravenie, vyriešenie problémov. Keď sa Ježiš Kristus zjavil v deň Veľkej noci večer svojim učeníkom vo večeradle, priniesol im tri dary: pokoj, radosť a apoštolské poslanie. (porov. Jn 20, 19-31). A jeho prvé slová boli: "Pokoj vám!" Pán Ježiš skutočne priniesol pravý pokoj, lebo svojou obetou na kríži zmieril ľudstvo s Bohom a zvíťazil nad hriechom a smrťou.
Učeníci videli svojho Učiteľa živého, s ranami na oslávenom tele. Akurát ich nevidel Tomáš, ktorý vtedy chýbal a svedectvu ostatných apoštolov neveril. "Neveriaci" Tomáš sa o tom musel presvedčiť na vlastné oči. To sa stalo, keď sa zjavenie Pána o osem dní zopakovalo, Pán Ježiš prišiel v ústrety Tomášovej neviere a pozval ho, aby sa dotkol jeho rán.
Prečo je dobré utiekať sa do Pánových rán?
1. Hoci nie sú viditeľnou pevnosťou, predsa v nich môžeme nájsť útočisko v nebezpečenstvách. Hoci nie sú postavené z kameňa, či mramoru, ako ostatné svetské paláce, predsa sú to nedobytné pevnosti, ale aj nádoby drahých mastí. Sú prístavom spasenia, prameňom života, dokážu silno priťahovať ľudské srdcia aj ich získať. Je teda dobré ich uctievať, milovať, utiekať sa do nich a potom v nich aj prebývali.
2. Slabí nájdu v týchto ranách posilnenie, bezpečie a pokoj. Keď na nás útočí nepriateľ zo všetkých strán - svet svojou nádherou, telo svojimi žiadostivosťami a diabol úkladmi, či sme ťažko zhrešili, pokiaľ sa utiekame do svätých rán, nemáme prečo klesať na duchu. Srdce Vykupiteľa predsa oplýva milosrdenstvom, ktoré vyteká práve z rany v boku.
3. Svätý Bonaventúra, uchvátený svätými ranami, nám zanechal tieto slová: "Adamovi synovia sa márne snažia nájsť pokoj a nevidia prístavy pravého pokoja, ktoré sú pre nich stále otvorené. Či neviete, že Pán Ježiš Kristus je radosťou blahoslavených v nebi? Prečo teda otáľate vniknúť do tejto radosti ranami jeho tela? Och, človek, v nich máš pred sebou zásobu božských liekov, mastí a korenia. Poklad múdrosti a Božej lásky je pred tebou otvorený, stačí vojsť a nasýtiť sa."
4. Svätý Augustín sa zasa zdôveril: "Keď mi napadne zlá myšlienka, od ktorej hrozí, že pokazí moje srdce, utiekam sa k ranám svojho Ježiša. Ak ma pokúša telo a klesám, spomienka na Pánove rany ma opäť zdvíha. Ak mi diabol kladie úklady, utiekam sa pred nimi na ochranu do Spasiteľových rán a diablovo úsilie zostáva bez výsledku. Keď by sa nečistota snažila viacerými zlými plameňmi roznietiť v mojom tele, každý plameň uhasne už len pri spomienke na krvavé rany môjho Spasiteľa. Proti žiadnemu utrpeniu som nenašiel toľko pôsobiacich prostriedkov, ako v Ježišových ranách."
Preto je dobré požívať úctu a nábožnosť k svätým ranám. Prejaviť vďačnosť, prosiť ako napr. svätý Augustín: "Pane, tvoje ruky ma vytvorili, tie ruky, ktoré boli pre mňa prebodnuté, nepohŕdaj dielom svojich rúk. Pohliadni, prosím, na rany svojich rúk a uváž, že si ma vpísal do svojich rúk. Čítaj tento zápis a daj mi svoju spásu."
Sviatok piatich svätých rán sa slávi v piatok po tretej pôstnej nedeli. Hoci z evanjelií vieme, že Pán Ježiš utrpel počas svojho umučenia rôzne rany napríklad od bičovania, či tŕňovej koruny, stredoveká ľudová zbožnosť sa zamerala na päť rán spojených priamo s Pánovým ukrižovaním: rany od klincov na rukách a nohách a ranu od kopije, ktorá mu prebodla bok.
Pobožnosť umučenia Ježiša Krista podnietili oživenie rehoľného života a horlivá činnosť svätého Bernarda z Calirvaux a Františka z Assisi v 12. a 13. storočí, spolu s nadšením križiakov, vracajúcich sa zo Svätej zeme.
Zachovalo sa mnoho stredovekých modlitieb k úcte svätých rán, pripisované napr. svätej Kláre, svätej Mechtilde a Gertrúde, ktoré boli svätým ranám oddané a denne sa modlili k úcte 5466 rán, ktoré podľa starovek tradície utrpel Pán Ježiš počas svojho umučenia. V 14. storočí bolo v južnom Nemecku zvykom modliť sa na pamiatku svätých rán každý deň pätnásť Otče náš.
V stredovekých misáloch bola aj zvláštna svätá omša na počesť Kristových rán - Zlatá omša, počas ktorej slávenia sa vždy zapálilo päť sviec.
Aj dominikánsky ruženec pomohol podporiť úctu k svätým ranám, päťdesiat zrniek síce odkazuje na Pannu Máriu, ale päť veľkých zrniek, určených pre modlitbu Otče náš, sú určené na úcte piatich rán Ježiša Krista. Niekde bolo dokonca zvykom pripomenúť veriacim zvonením na poludnie, že sa majú pomodliť päťkrát Otče náš a Zdravas‘ Mária k úcte svätých rán.
Medzi tieto pobožnosti patrí aj Ruženec k ucteniu najsvätejších päť rán - modlitba tohto ruženca sa skladá z piatich desiatkov, čiže sa modlí ako klasický ruženec, pričom pri jednotlivých desiatkoch prosíme:
pri rane ľavej nohy o odpustenie hriechov,
pri rane pravej nohy o rozmnoženie cností, zvlášť za vytrvalosť v pokušeniach,
pri rane ľavej ruky za vyslobodenie z pekla,
pri rane pravej ruky za večnú blaženosť,
pri rane v boku o čistú lásku k Ježišovi a Márii.
Každý desiatok sa ukončí zvolaním: Svätá Mária, pohliadni na mňa, vtlač pevne rany svojho Syna do vnútra môjho srdca!
Potom máme aj ďalší ruženec k svätým ranám, ktorý bol prvýkrát predstavený na začiatku 20. storočia sestrou Máriou Martou Chambonovou, mníškou z kláštora Rádu Navštívenia Panny Márie vo francúzskom mestečku Chambéry.
A samozrejme, uctiť si Päť svätých rán si môžeme aj rôznymi modlitbami.
Večer pred spaním sa modlím päť "Otče náš", jeden za každú Ježišovu ranu, pretože nás svojimi ranami Ježiš očistil. Ak to robím ja, môžete to spraviť aj vy a povedať: "Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť!" a premýšľajte o Ježišových ranách a za každú povedzte "Otče náš", Ježiš nás vždy počuje. /pápež František/
