%20(1).jpg)
Prikázanie lásky je stále aktuálne, náš Pán Ježiš chce, aby sme milovali nielen svojich najbližších, no i tých, ktorí sú od nás vzdialení, alebo ich vôbec nepoznáme. Milovať znamená vždy a stále a neprestajne sa snažiť preukazovať lásku. Tú môžeme ukázať aj tichou modlitbou za tých, ktorí v dnešný deň zomierajú.
Je to naozaj trvalo aktuálna téma, lebo niet hodiny, aby ktosi neopustil tento svet. A možno je to práve starec, ktorý osamotený leží v posteli v biednej chatrči kdesi na konci sveta. Alebo je to dieťa, ktoré vybehlo zo školy a nezbadalo, že po ceste ide auto. Môže to byť upratovačka, ktorej sa pri umývaní okien zakrútila hlava a spadla alebo baník, ktorého práve zasypalo, či sa ktosi utopil. Prosto, stať sa to môže hocikomu a hocikedy, lebo nikto z nás nevie, kedy jeho púť skončí. Preto je dobré myslieť vo svojich modlitbách aj na tých, ktorí v dnešný zomierajú.
Môžeme sa pomodliť vlastnú modlitbu, alebo sa môžeme obrátiť na svätého Jozefa, patróna zomierajúcich a vyprosiť milosť ‚svätej smrti‘ pre všetkých, ktorí čoskoro zomrú, predovšetkým však pre tých, za ktorých sa nikto nemodlí. A práve na tento účel bolo 17. februára 1913 v Ríme založené ‚Zbožné združenie prechodu svätého Jozefa‘, patróna dobrej smrti.
Vznik tohto diela inšpirovala veľká, neobmedzená dôvera Liugiho Guanellu k svätému Jozefovi, ktorý sa narodil 19. decembra 1842 vo Fraciscio di Campodolcino, kde bol jeho otec Lorenzo starostom a privyrábal si aj ako obchodník. S manželkou Máriou mali trinásť detí, ktoré viedli k Bohu, ale tiež aj k podieľaniu sa na práci na domácom poli. Každý deň sa spoločne modlili ruženec, počas zimných večeroch nechýbalo čítanie Svätého písma, ale aj ťažká drina, vďaka čomu sa u Luigiho vypestoval zmysel pre zodpovednosť, poriadok a tiež ohľad na druhých. K tomu sa viaže milá príhoda z jeho detstva. Keď raz so svojou sestrou Caterinou premýšľali, čo budú robiť, keď vyrastú, Luigi povedal: "Uvaríme čo najviac polievky, aby sme nakŕmili všetkých hladných."
V 12-tich rokoch získal bezplatný pobyt na teologickom internáte v Como, kde bol potom 26. mája 1866 vysvätený na kňaza. Jeho prvými farnosťami boli vo Valchiavenne a Savogne, kde pôsobil do roku 1875. Jeho služba priniesla dobré ovocie, zanedbaná farnosť rozkvitala, Luigi pritom neohrozene hájil Svätú cirkev a pápežstvo, čím prekážal slobodomurárom, ktorí sa oživenie farnosti snažili všemožne hatiť. Zákulisnými machináciami sa im napokon podarilo vymôcť na úradoch zákaz vyučovania pre Luigiho a v roku 1875 aj zákaz jeho pôsobenia v akejkoľvek farnosti.
Horlivý kňaz sa ale nemienil vzdať. Odišiel do Turína, kde sa predstavil Donovi Boscovi, ktorého dielo už dlho obdivoval, veď sám sa rád zdržiaval pi mladých ľuďoch a svojej pedagogické schopnosti osvedčil aj vo svojej farnosti. Don Bosco ho prijal medzi saleziánov, kde potom na tri roky zložil sľuby. Hneď potom ho Don Bosco poslal do Oratória San Luigi v Porta Nuovo, kde sa mal tiež postarať o dielo Sestier Panny Márie Pomocnice. Neskôr bol vymenovaný za riaditeľa v rádovom dome pri kostole Najsvätejšej Trojice v Mondovio.
Ale čoraz častejšie cítil volanie k vybudovaniu diecézneho diela, založeného na charitatívnej báze a starajúcej sa o najopustenejších ľudí. Zdôveril sa s tým Donovi Boscovi, ktorý ho nabádal k opatrnosti: "Vo v zrušenej mysli nie je Pán. Ak sa niekto zaviazal sľubmi, je nutné, ak sa nechce mýliť, aby sa vzdal všetkých rád a plánovania, ktoré nie sú v súlade so sľubmi. Všetko má schváliť predstavený. Ak konáme inak, začne sa objavovať toľko kongregácií, koľko je ľudí a rehoľné puto zostáva bez účinku a niekedy je aj škodlivé. V tejto chvíli sa nestaraj, nehovor ani nepíš o iných cieľoch, pokým neuplynú tri roky tvojich sľubov. Teraz sa rozprávaj s ukrižovaným Ježišom a pros ho, nech ti dá poznať, s čím bude najspokojnejší v hodine tvojej smrti."
Potom mu na záver povedal: "Drahý Don Luigi, pomôž mi spasiť duše. Európa a Amerika volajú po evanjeliových robotníkoch. Neopusť ma v tomto boji, radšej so mnou statočne bojuj a budeš mať zaručenú korunu slávy." A vyslal Luigiho do San Dominga.
Keď sa vrátil, bol rozhodnutý: "Cítil som silu a povinnosť konať dobro prostredníctvom nejakej inštitúcie." Po uplynutí troch rokov, kedy ho viazali sľuby, sa v roku 1878 vydal vlastnou cestou späť do diecézy aj napriek tomu, že mu to Don Bosco vyhováral.
Spočiatku sa ukazovalo, že mal Don Bosco pravdu, mladému kňazovi sa stavali do cesty rôzne prekážky. Biskup ho poslal do Traona, kde v bývalom františkánskom kostole otvoril školu pre deti, ale po troch rokoch musel s ňou skončiť. Svetské úrady, a dokonca aj miestny farár vyjadrovali tak dlho u biskupa nespokojnosť, že Luigiho napokon odvolal a poslal do zapadnutej horskej dedinky Olma.
Aby neupadol do zúfalstva, veľa sa modlil a ešte viac sa upol ku Kristovi. Ale ani tu sa dlho nezdržal, a biskup ho poslal do Pianella Lara, kde jeho kázne rovnako kontrolovala polícia a úrady mu odopreli zákonom ustanovený plat, aký dostávali iní kňazi. Jeho ovečky ho však milovali a postarali sa o svojho pastiera.
A práve tu vzniklo spoločenstvo Dcér Panny Márie od Božej Prozreteľnosti, ktoré sa zameralo na výchovu najchudobnejšej mládeže, starostlivosť o chorých a mentálne postihnutých a na sprevádzanie starých ľudí. Toto spoločenstvo vzišlo zo spolupráce s Elisabettou a Maddalenou Minatto, a Marcellinou a Dianou Bosatto, ktoré sa starali o sirotinec a domov dôchodcov.
Ďalší Dom Božej Prozreteľnosti potom otvoril v Como a bol dostupný každému a všetci sa mohli zhromažďovať v kostole Najsvätejšieho Srdca. Pri výbere personálu dbal predovšetkým o to, aby v každom prichádzajúcom videli Ježiša Krista: "Žiadny kresťan sa nemôže uspokojiť s tým, že bude myslieť na to, aby sa staral len sám o seba, ale musí tiež myslieť na to, aby sa postaral o dobro bratov a medzi nimi o tých, ktorí najviac potrebujú telesnú a duchovnú pomoc."
S podporou biskupa Ferrariho potom založil aj mužskú obdobu - Služobníci Božej lásky, ktoré sa zaoberali rovnakou charizmou ako Dcéry Panny Márie od Prozreteľnosti. Toto dielo sa stále vyvíjalo a tak v roku 1912 mohol postaviť v Ríme kostol svätého Jozefa a založiť Zbožnú spoločnosť prechodu svätého Jozefa, ktorá mala pomáhala umierajúcim.
Toto nábožné združenie založil s pomocou a so schválením pápeža svätého Pia X. s dvomi cieľmi:
1) Rozširovať a zveľaďovať vo svete úctu sv. Jozefa, všeobecného patróna Cirkvi a zvláštneho patróna dobrej smrti.
2) Usilovať sa vyvolať záujem u kňazov a laických veriacich o duchovné dielo modlitieb a dobrých skutkov na pomoc všetkým zomierajúcim, v každej chvíli a vo všetkých situáciách. Takto im napomáhať dosiahnuť milosť dobrej, svätej smrti – večného života. Primárne sídlo Nábožného združenia sa nachádza v Ríme pri chráme sv. Jozefa a zahŕňa milióny pridružených, zapísaných členov z celého sveta.
Aby nezostali bez pomoci ani talianski emigranti, odišiel do Ameriky, kde za niekoľko mesiacov otvorili Dcéry Panny Márie od Prozreteľnosti prvý dom v Chigacu a neskôr k nemu pribudli ďalšie.
Aktivita svätého Luigiho však nebola pri konci - otváral aj sirotince, denné a večerné školy. Keď v roku 1905 otriaslo Kalábriou zemetrasenie a v roku 1908 aj Messinou, hneď sa vybral so svojimi duchovnými synmi a dcérami na najpostihnutejších miest, aby pomáhali. V provizórnych domoch prijímal ľudí, ktorí stratili obydlie, dával im jedlo aj oblečenie. A v prvých rokoch I. svetovej vojny otvoril aj dobročinné záchytné body pre postihnutých vojenským besnením.
Keď sedel 27. septembra 1915 so spolubratmi v Como pri stole, náhle dostal záchvat mŕtvice a v takom stave zostal až do 24. októbra. Pochovali ho za hojnej účasti ľudu 28. októbra v katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Como a obrad viedol kardinál bl. Andrea Carlo Ferrari, ktorý jeho dielo podporoval. Telo svätého Luigiho Guanellu odpočíva vo svätyni Najsvätejšieho Srdca v Como.
Svätý Luigi Guanelli nám zanechal zásady, ktoré spísal a medzi inými aj tieto: Schopnosti, ktorými si obdarovaný, prirodzené dary a milosť, ktoré si dostal, sú tvojím skutočným bohatstvom. Nezakopávaj tieto hrivny, ale vydaj ich zo seba čo najviac, aby si bol skutočne tým, kým máš byť. - Ježiš a evanjelia nie sú jednými z mnoho skutočností, alebo akousi možnosťou, ale základom všetkého ostatného a každej ďalšej hodnoty. Miluj s horúcim srdcom a s veľkou láskou najsvätejšiu Pannu Máriu, láskavú Matku starajúcu sa o tvoj život. Zver sa jej a ona ťa vypočuje. Modli sa, ak chceš chápať život a tešiť sa z neho.
Pretože Luigi Guanella dbal aj o umierajúcich, môžeme jeho dielo podporiť tým, že sa tiež za nich budeme modliť napríklad touto modlitbou:
Ó najdobrotivejší Ježišu, milovník duší, pre smrteľnú úzkosť tvojho Najsvätejšieho Srdca a pre bolesti tvojej nepoškvrnenej Matky ťa vrúcne žiadam, obmy vo svojej krvi hriešnikov celého sveta, ktorí teraz zomierajú a dnes zomrú. Srdce Ježišovo, ktoré si pretrpelo smrteľné úzkosti, zmiluj sa nad umierajúcimi! Amen.
Alebo si každé ráno a večer môžeme pomyslieť na zomierajúcich a zvolať: Svätý Jozef, pestún Ježiša Krista a opravdivý ženích Panny Márie, oroduj za nás a za tých, ktorí tento deň (túto noc) umierajú.
Masima - Verím a Dôverujem
