%20(1).jpg)
Svätý Kazimír je úžasným sprievodcom a svätým príkladom, ktorý nás môže sprevádzať počas pôstu. Hoci je tento poľský svätec často prehliadaný svetom, môže sa veľmi rýchlo stať našim priateľom.
Kazimír sa narodil 3. októbra 1458 v deň víťazstva jeho otca Kazimíra IV. poľského kráľa nad rytiermi nemeckého rádu. Jeho matka Alžbeta, rakúska kňažná, už od útleho detstva vštepovala svojmu synčekovi vieru v Boha a k cnostnému životu. K tomu prispel aj kanonik Dlugoš, ktorý sa staral o Kazimírovu výchovu. A Kazimír veľmi rýchlo napredoval pred svojimi bratmi nielen vo vedomostiach, ale aj vysokým mravným životom. Bolo na ňom badať, že ho Boh obdaril milosťou - namiesto roztopašných hier, neskôr zasa namiesto tanečných zábav či poľovačiek, utekal radšej do kostola. Tam nachádzal všetko, čo hľadali jeho rovesníci vo svete.
V čase jeho mladosti panoval v Uhorsku Matej Korvín, ktorý bol rovnako prísny ako aj slávny. V roku 1471 prišli k poľskému kráľovi vyslanci, poverení veľmožmi, ktorí boli nespokojní s Korvínovou prísnosťou, so žiadosťou, aby im poslal svojho 13-ročného syna Kazimíra za kráľa. Kráľ im rád vyhovel a prisľúbil, že pošle mladého kráľoviča do Uhorska na čele 12-tisícového vojska. Lenže mladý Kazimír nechcem prijať kráľovský trón, ktorý mu bol ponúknutý takouto cestou, čím poskytol Korvínovi čas priviesť nespokojencov k poslušnosti vojenskou silou. Napokon k samotnému boju nedošlo. Poľské vojsko, ktoré vyslal poľský kráľ s rozkazom, aby ho viedol Kazimír, len čo zočilo armádu Mateja Korvína, dalo sa na útek a stiahol sa aj Kazimír, čo mu len vyhovovalo - nebažil totiž po svetských hodnostiach, ale po večných statkoch.
Kazimír vedel, že sa jeho otec hnevá, lebo sa mu nesplnili nádeje, a preto sa už nevrátil do Krakova, ale odišiel do vzdialeného zámku, kde zotrval, pokým pápež neobnovil jeho vzťah s otcom na pravú mieru. Tam sa Kazimír, uprostred dvorného hluku celkom utiahol, konal nábožné cvičenie a skutky milosrdenstva. Nosil pás kajúcnosti, spával na tvrdej zemi a prísne sa postil, pričom tento pôst nechcel prerušiť ani keď ochorel: "Pre pôst som sa ešte nikdy nestal viac chorým a ak mi nepomôžu lieky k uzdraveniu, neprospeje mi ani, keď sa nebudem postiť," vravel lekárovi.
Namiesto toho zavčasu ráno vstal a hneď po rannej modlitbe sa ponáhľal do kostola. Ak ho našiel ešte zatvorený, kľakol si pred jeho dvere a v modlitbe čakal, kým ho otvoria. Svätú omšu prežíval tak nábožne, že ostatní v ňom videli anjela a keď bol dospelý, častokrát išiel do kostola aj v noci, aby pri Vykupiteľovi rozjímal o jeho horkom umučení.
Ježišove utrpenie mu vždy dojímalo srdce, nedokázal sa pozrieť na kríž, aby neplakal a ticho rozjímajúc ho so slzami bolesti aj lásky sprevádzal na bolestnej krížovej ceste. Srdce mu horelo aj vrúcnou láskou k Bohorodičke, ktorú nazýval svojou matkou a z lásky k nej zložil chválospev Chváľ každý deň, duša moja, Máriu, ktorý spieval každý deň. Tento chválospev tak miloval, že si potom pred smrťou žiadal, aby ho prepísali a vložili k nemu do rakvy.
Z lásky k Panne Márii zložil aj sľub panenskej čistoty a neporušil ho až do smrti. Jeho láska k Matke i Synovi sa však neukrývala iba tajne v srdci, ale prejavovala sa aj navonok skutkami milosrdenstva. Ujímal sa chudobných a trpiacich núdzou, veď už ako malý chlapec si odkladal peniaze, ktoré mu boli dané na zábavu a potom ich dával chudobným.
Svätý Kazimír vyniká medzi svätými svojím príkladom čistoty - nestrpel necudné slová, stávalo sa, že keď nejaké počul, omdlel. Ako veľmi miloval čistotu, vysvitá aj z toho, že radšej chcel zomrieť, než by ju porušil.
24-ročný Kazimír ochorel na tuberkulózu, ktorú lekári napriek všelijakým liekom nedokázali vyliečiť. Našli sa ešte jeden prostriedok - odporúčali mu, aby sa oženil, vraj sa potom vylieči. Rodičia ho prosili, aby nebral na ľahkú váhu túto lekársku radu a zachoval si život. Kazimír sa však rozhodol radšej zomrieť, než porušiť čistotu. Kazimír vedel vopred deň svojho skonu a preto sa, keď ho zachvátila zimnica, začal pripravovať na smrť prijatím sviatostí a vrúcnou modlitbou k Bohorodičke. Potom vzal do ruky kríž a keď vrúcne pobozkal Spasiteľove rany, povedal: "Do tvojich rúk, ó Ježišu, porúčam svoju dušu," a jeho anjelská duša sa hneď potom, 4. marca 1484, vzniesla k nebesiam.
Panické telo svätého Kazimíra pochovali vo Vilnijskej katedrále v kaplnke Božej Matky. Keď o 120 rokov neskôr otvorili jeho hrob, našli jeho telo neporušené.
Svätý Kazimír je úžasným sprievodcom a svätým príkladom, ktorý nás môže sprevádzať počas tohto pôstu. Mal silnú eucharistickú oddanosť a dá sa povedať, že prežíval pôst každý deň svojho života, pretože sa rozhodol pre život pokánia, napriek tomu, že bol mocným princom, synom kráľa Kazimíra.
Netreba zabúdať, že ako člen kráľovskej rodiny mal prístup ku každému luxusu, no cúvol pred pôžitkárstvom alebo tým, čo považoval za "mäkkosť". Radostne prinášal obete, ako napríklad vstávanie počas noci, aby rozjímal o Kristovom umučení.
Bol hlboko oddaným účastníkom svätej omše, zanietený svätou modlitbou, v ktorej mu nebránili ani zatvorené dvere kostola. A aby neporušil čistotu, odmietol sa oženiť.
Už bolo spomenuté, že oddane miloval Svätú Máriu a zložil k jej úcte chválospev, ktorý je známy ako "Kazimírov hymnus", ktoré niektoré vety nás môžu inšpirovať počas pôstu:
"Denne, denne spievaj Márii, spievaj, moja duša, jej chvála patrí."
Svätý Kazimír nám pripomína, že každý deň nášho života (a zvláštnym spôsobom počas pôstu) by sme si mali ctiť Svätú tvár nášho trpiaceho Pána a vychvaľovať chválu jeho Presvätej Matky, ktorá je ďalším spôsobom, ako milovať viac nášho Pána a nikdy by sme sa tým nemali unaviť.
"Nežná v jej láskyplnej starostlivosti vždy bdelá, chápavá, všetky naše trápenia bude zdieľať."
To nám hovorí, že Mária tu bude pre nás všetkých aj v pôstnom období. Túži po tom, aby sme jej vyliali naše starosti, modlitby, problémy a nádeje – a bude kráčať s nami.
"Obhajkyňa a milujúca matka, Sprostredkovateľka všetkých milostí nebeských požehnaní, ktoré udeľuje..."
V tomto môžeme spoznať, že v pôstnom období by sme mali prosiť našu Najsvätejšiu Matku, aby nám poslala milosti, ktoré najviac potrebujeme, o ktoré sa často zabúdame modliť.
Masima - Verím a Dôverujem
