%20(1).jpg)
O svätom Jozefovi vieme, že bol pestúnom nášho Spasiteľa. Už keď prijal pokorne od Boha túto životnú úlohu, vzal na seba zodpovednosť postarať sa o svoju rodinu - manželku Máriu a Dieťa Ježiša. Táto zodpovednosť ho sprevádzala na každom kroku počas jeho života na zemi, ale neprestáva sa starať o Cirkev ani po smrti. Stále je pripravený ju ochrániť.
Ale ten, kto ochránil samotného Krista pred plánmi zlého Herodesa, je aj teraz pripravený chrániť Kristovho zástupcu pred úkladmi zlého sveta.
Pápež Pius IX. (1792 - 1878) síce vošiel do dejín Cirkvi ako pápež Nepoškvrnenej, pretože práve on vyhlásil 8. decembra 1854 dogmu o nepoškvrnenom počatí Panny Márie, ale právom ho môžeme považovať aj za pápeža svätého Jozefa, ktorého uctieval už od mladosti. Nie je teda nič čudné na tom, že sa počas svojho dlhého pontifikátu stal presvedčeným a odvážnym šíriteľom úcty k svätému Jozefovi.
Už rok po zvolení na pápežský stolec (v roku 1846) rozšíril sviatok svätého Jozefa na celú Cirkev. V súvislosti s vyhlásením dogmy o Nepoškvrnenej sa nám zachovala jedna príhoda, ktorá zreteľne hovorí o láske a hlbokom vzťahu tohto blahoslaveného pápeža k svätému Jozefovi.
Dva roky po vyhlásení dogmy, poveril Pius IX. maliara Francesca Podestiho, aby namaľoval v jednej sále pápežského paláca monumentálnu fresku, ktorá mala zachytiť tento slávnostný okamih. Keď bol dokončený návrh, predložil ho umelec Svätému Otcovi, ktorý si skicu dôkladne prezeral.
"A svätý Jozef," ozval sa zrazu pápež, "kde je svätý Jozef?" Podesti ukázal na skupinu svätých a vysvetľoval, že ho namaľuje sem. "Ó, nie," odvetil Pius IX. rozhodne a prstom ukázal na miesto priamo po Ježišovej pravici: "Tu a iba tu musí byť; pretože ani v nebi nie je svätý Jozef na inom mieste."
A bolo to znova 8. decembra, keď Pius IX. v roku 1870 vyhlásil svätého Jozefa za patróna univerzálnej Cirkvi. Bola to odpoveď na nespočetné písomné prosby z celého sveta. Udialo sa to však za veľmi dramatických okolností.
Revolúcie a vojny, podnecované proticirkevnými skupinami bojujúcimi za "zjednotenie" Talianska, neobišli ani cirkevný štát. Rím bol už dva mesiace obsadený a pápež bol takpovediac väzňom vo Vatikáne. V tejto núdzi, ako sa o tom píše v dekréte Kongregácie pre rítus, "keď je Cirkev napádaná a utláčaná nepriateľmi zo všetkých strán až do tej miery, že bezbožní ľudia vyhlasujú, že pekelné brány ju konečne premohli ..., rozhodol sa náš Svätý Otec pápež Pius IX. zveriť seba a všetkých veriacich pod mocnú ochranu svätého patriarchu Jozefa. Boh ho predsa vyvolil za pána a správcu svojho domu a za ochrancu svojich dvoch najdrahších pokladov – Ježiša a Márie."
Cirkev hľadala nové spôsoby, ako si uctiť svojho večného ochrancu:
- Pápež Pius IX. vyhlásil v roku 1870 svätého Jozefa za patróna všeobecnej Cirkvi.
- V roku 1890 napísal pápež Lev XIII. encykliku Quaquam pluries o svätom Jozefovi a v roku 1898 schválil Škapuliar svätého Jozefa.
- Pápež Pius X. oficiálne schválil v roku 1909 litánie k svätému Jozefovi.
- V roku 1921 vložil pápež Benedikt XV. do liturgie hodín zvolanie "Buď požehnaný svätý Jozef, jej najčistejší snúbenec."
- Pápež Pius XII. ustanovil v roku 1955 sviatok svätého Jozefa robotníka, ktorý sa slávi 1. mája.
Nie je teda prekvapujúce, že pápež Ján XXIII. od samého začiatku svojho pontifikátu "spieval" na svätého Jozefa chvály. Táto oddanosť pápeža sa prejavila už v konkláve, ktoré ho zvolilo za rímskeho biskupa. Kardinál Roncalli pri výbere mena vážne uvažoval o "Giuseppovi", ale žiadny pápež nikdy predtým neprijal také meno, a tak si vybral meno Ján a vložil meno svätého Jozefa do kánonu svätej omše (Prvá eucharistická modlitba).
Pápež Ján XXIII. pri viacerých príležitostiach počas svojich homílií a prostredníctvom svojho učenia nabádal veriacich, aby uctievali svätého Jozefa, ktorý je "par excellence ochranca rodiny spolu s jej ďalšími členmi - Ježišom a Máriou." A vo svojich listoch sa vždy odvolával na modlitbu pápeža Leva XIII., ako na "najkrajšiu modlitbu, ktorá tak veľa obohatila čas nášho detstva".
K tebe sa utiekame, svätý Jozef, vo svojich súženiach a prosíme o pomoc teba i tvoju nevestu. S dôverou voláme k tebe, aby si nás ochraňoval. Pre lásku, ktorá ťa spájala s nepoškvrnenou Pannou, Božou Rodičkou, a pre otcovskú nežnosť, ktorou si objímal Božie dieťa Ježiša, zhliadni na dedičstvo, ktoré svojou krvou nadobudol Ježiš Kristus, a svojou mocnou podporou prispej nám na pomoc v našich biedach. Ty, starostlivý ochranca Svätej rodiny, stráž vyvolené pokolenie Ježiša Krista, odvracaj od nás, láskavý otec, všetku nákazu bludu a hriechu. Pomáhaj nám z neba, mocný náš ochranca, v boji s mocnosťami temnosti; a tak, ako si dieťa Ježiša vyslobodil z veľkého nebezpečenstva života, obhajuj aj svätú Božiu Cirkev pred nepriateľskými úkladmi a pred každým protivenstvom a nás všetkých prijmi do svojej trvalej ochrany, aby sme podľa tvojho príkladu a s tvojou pomocou mohli viesť svätý život, nábožne umrieť a v nebi dosiahnuť večnú blaženosť. Amen.
V roku 1989 napísal pápež Ján Pavol II. apoštolskú exhortáciu o svätom Jozefovi Redemptoris custos a pápež František naplnil úmysly emeritného pápeža Benedikta XVI. a vložil meno svätého Jozefa do všetkých eucharistických modlitieb a napokon svätému Jozefovi aj zasvätil aj Vatikánsky štát.
Pápež Ján Pavol II. sa 4. júna 1997 "verejne priznal", že sa pred každou svätou omšou modlí k svätému Jozefovi: "Keď počúvame evanjelium, ktoré nám pripomína útek do Egypta, prichádzajú mi na myseľ slová obsiahnuté v liturgickej príprave na svätú omšu.
Ó šťastný muž, svätý Jozef, tebe bolo dané vidieť Boha, ktorého mnohí králi chceli vidieť a nevideli, nepočuli a nepočuli, nielen vidieť a počuť, ale aj nosiť, bozkávať, obliekať a strážiť! Ó, Bože, ktorý si nás obdaril kráľovským kňazstvom, daj, prosíme, aby sme ako svätý Jozef, ktorý si zaslúžil dotýkať sa a s úctou nosiť v náručí Tvojho jednorodeného Syna, narodeného z Panny Márie, aj my mali milosť slúžiť pri Tvojich oltároch s čistotou srdca a nevinným správaním. Aby sme dnes dôstojne prijali Najsvätejšie Telo a Krv Tvojho Syna a zaslúžili si večnú odmenu v budúcom svete. Amen.
"Je to krásna modlitba! Modlím sa ju každý deň pred svätou omšou a som si istý, že mnohí kňazi po celom svete tak robia. Jozef, manžel Panny Márie, adoptívny otec jej Syna, nebol kňazom, ale podieľal sa na všeobecnom kňazstve veriacich. A pretože ako otec a strážca Ježiša ho mohol držať a nosiť na rukách, kňazi sa obracajú na Jozefa s vrúcnou prosbou, aby slávili eucharistickú obetu s rovnakou úctou a láskou, s akou plnil svoje poslanie adoptívneho otca Božieho Syna." Sú to výrečné slová. Ruky, ktoré sa dotýkajú eucharistického Kristovho tela, chcú získať od svätého Jozefa milosť takej čistoty a takej úcty, akú preukázal tento svätý tesár z Nazareta svojmu adoptívnemu Synovi."
Korene úcty pápeža Benedikta XVI. siahajú do čias, keď bol dieťaťom a volal sa Joseph Ratzinger. Stále s láskou spomínal na tradície, ktoré založila jeho rodina v deň jeho sviatku - 19. marca.
"Každý rok bol náš stôl 19. marca prikrytý krásnym obrusom, vybratým špeciálne pre tento sviatočný deň a tak boli naše rodinné raňajky veľmi sviatočné, radostné a zároveň špecifické. A hoci sme si to bežne nemohli dovoliť, v ten deň sme pili čerstvo namletú kávu. Osobitý charakter celého dňa zavŕšila chutná torta s polevou, ktorú pripravila mama."
Benedikt XVI. spomínal aj to, že ich sviatočný stôl bol na deň svätého Jozefa vždy ozdobený nádhernými prvosienkami, ktoré symbolizovali jar. Jej začiatok sa viac-menej zhodoval so sviatkom svätého Jozefa.
"Moja mama si osvojila zvyk dať mi aj darček a každý rok mi zo svojich úspor kúpila peknú knihu." Tieto jednoduché, no dojímavé prvky urobili malému Josephovi veľmi slávnostný deň a tak jedinečnosť sviatku svätého Jozefa bola preňho citeľná už od samotného rána.
"Chcel by som vám povedať niečo veľmi osobné. Veľmi milujem svätého Jozefa, lebo je to muž silný a tichý. Na mojom písacom stole mám sochu svätého Jozefa, ako spí. A spiac sa stará o Cirkev! Áno! Dokáže to. A keď mám nejaký problém, nejakú ťažkosť, napíšem to na lístok a položím ho svätému Jozefovi k nohám, aby o tom sníval! To znamená, aby sa za tento problém modlil!" Takto nám ukazuje svoju úctu, ale aj lásku k svätému Jozefovi pápež František, ktorý začal svoj pontifikát v deň sviatku svätého Jozefa - 19. marca 2013.
Svoju oddanosť pestoval už v Argentíne, v Bazilike San José de Flores, kde je v presklenom sarkofágu vystavená socha spiaceho Jozefa. Bola to práve táto Bazilika, kde sa rozhodol pre svoje kňazské povolanie. Nikdy sa netajil úctou k svätému Jozefovi, ako dosvedčujú jeho slová: "Veľmi milujem Strážu rodiny, pretože je to tichý muž, no zároveň mimoriadne silný."
Osobitný vzťah má práve k spiacemu Jozefovi, ktorého podobizeň ani teraz nechýba na jeho stole: "Chcel by som vám povedať niečo veľmi osobné. Veľmi milujem svätého Jozefa, lebo je to muž silný a tichý. Na mojom písacom stole mám sochu svätého Jozefa, ako spí. A spiac sa stará o Cirkev! Áno! Dokáže to. A keď mám nejaký problém, nejakú ťažkosť, napíšem to na lístok a položím ho svätému Jozefovi k nohám, aby o tom sníval! To znamená, aby sa za tento problém modlil!"
Pápež zveruje svoje starosti svätému Jozefovi výnimočným spôsobom - odovzdáva ich spiacemu Jozefovi, ktorého si do Ríma priniesol z Argentíny a má ho stále na svojom stole: "Keď mám problém alebo ťažkosť, napíšem malú poznámku a umiestnim ju pod túto figúrku svätého Jozefa. Týmto gestom mu hovorím: "Prosím, modli sa za tento problém."
Netreba sa tomu čudovať, zo Svätého písma predsa vieme, že Boh práve vo sne oslovil svätého Jozefa, keď mu bolo povedané, aby sa nebál oženiť s Máriou, utiecť aj s Dieťaťom do Egypta a potom sa odtiaľ vrátiť a ako povedal pápež František, silne to ukazuje na to, že Boh zjavuje svoju vôľu človeku počas odpočinku, keď je oslobodený od každodenných starostí a povinností a zdôraznil, že po vypočutí Božieho hlasu sa treba prebudiť a konať.
Slávny patriarcha svätý Jozef, ktorého moc dokáže urobiť možnými veci nemožné, príď mi na pomoc v týchto chvíľach úzkostí a ťažkostí. Vezmi pod svoju ochranu situácie tak ťažké a náročné, ktoré ti zverujem, aby mali šťastlivé vyriešenie. Môj milovaný otec, všetku svoju dôveru vkladám do teba. Nech sa nepovie, že som ťa vzýval márne; a pretože ty všetko môžeš u Ježiša a Márie, ukáž mi, že tvoja dobrota je taká veľká ako tvoja moc. Amen.
