%20(1).jpg)
Svätá Terézia z Avily dôrazne napomínala svoje duchovné dcéry, aby mali ustavične na pamäti smrť a patrične sa na ňu pripravovali. Vravela im, že k poznaniu pravej nebeskej vlasti veľmi prospeje, ak si uvedomia, že sú pútničky, a pokiaľ budú myslieť na to, aké vznešené veci sú hore, aby potom vedeli ako a kde majú žiť. Tieto cenné rady sa týkajú aj nás, lebo to, že nie sme všetci členovia rehole neznamená, že je pred nami iná trasa do neba.
"Lebo ak niekto chce cestovať do zeme, kde má trvalo pobývať, zvlášť mu prospieva, keď znáša cestovné útrapy a ťažkosti," odkazuje svätá Terézia a dodáva, že podobne je povznášajúce aj rozjímanie o nebeských veciach. "Preto sa teraz málo obávam smrti, i keď som sa predtým vždy strachovala. Teraz mi je veľmi ľahko slúžiť Bohu, lebo za zakrátko bude moja duša vyslobodená z tohto väzenia a spočinie v pokoji."
Svätica sa málo čo starala o bolesti, ktoré umierajúc zakúsi, pretože vedela, že tí, ktorí skutočne milujú Boha, zomierajú ľahko. "Pričiňte sa teda, aby ste nemali strach zo smrti a celkom sa odovzdajte do Božích rúk. Čo záleží na tom, ak zomrieme hneď? Či nesmieme tiež raz oklamať telo, ktoré nás tak často klamalo?"
Aby táto cesta domov bola pre rehoľníčky a teda aj nás čo najľahšia, zanechala nám svätá Terézia tieto poučenia:
1. Svätica nám najsamprv odporúča uvedomiť si, že kto chce nasledovať Ježiša Krista, musí ho nasledovať na jeho ceste, inak celkom určite upadne na omylné cesty. "Kto chce vojsť do života Spasiteľom naznačenou úzkou bránou, ten nech Boha nadovšetko miluje, zbaví sa celkom všetkého zmyselného a dočasného, aby tou úzkou bránou prešiel."
2. Radí nám, aby sme stále pokračovali a nikdy sa nezastavili vo svojej snahe. Z malých vecí bývajú veľké, z nepatrného začiatku veľká škoda, presne tak, ako keď zanedbaná iskra môže zničiť celé mestá.
3. Pripomína nám, že až vtedy si môžeme byť istí, že máme skutočne nejakú cnosť, keď sa osvedčila ťažkými skúškami a prudkými pokušeniami a dodáva, aby sme sa vždy uberali zlatou prostrednou cestou, na ktorej najistejšie nadobudneme cnosti a tiež ich môžeme zachovať. Zároveň hovorí, že kto chce na tejto ceste postupovať dopredu, musí začať s rozhodnou odhodlanosťou a nikdy sa nesmie dôvery, ak chce dosiahnuť víťazstvo. "Boh od teba predovšetkým žiada, aby si mal aj v tých najmenších veciach čisté svedomie. Toto žiada viac než iné skutky, ktoré môžeš konať."
4. "Kto nepostupuje na Božej ceste, cúva, lebo pravá láska nezaháľa a neoddychuje, pokiaľ sme nedosiahli najvyšší cieľ," hovorí. Pravý pokrok na ceste k dokonalosti záleží v horlivom nasledovaní Ježiša Krista a v neustálom sebazapieraní.
5. Nemáme si ceniť stvorené veci, ale celkom a pravdivo sa odovzdať Bohu. Vtedy nám totiž Boh udeľuje svoju milosť, obhajuje nás proti nepriateľovi a svetu a ich útokom. "Čo ti prospeje, ak dáš "niečo" Bohu, keď mu odopieraš to, čo žiada od teba? Dbaj teda len o to, čo chce Boh a nie čo lahodí tvojim chúťkam a tvoje srdce bude potom požívať dokonalý pokoj."
6. Niekedy planieme túžbou po božskej vôli, no napriek tomu nepremáhame svoje náklonnosti, nechceme sa oslobodiť od pozemských vecí, no pritom chceme bohato užívať duchovné potechy. Terézia nám k tomu vysvetľuje, že preto nás Boh obdaruje pokladom svojej lásky nie naraz, ale pomaly. A zároveň nás varuje, že "kto sa nechce sám zapierať a vzdať sa svojej vlastnej vôle, ale hľadá Ježiša Krista v pohodlí, ten ho istotne nenájde."
7. "Kto skutočne a celkom začína slúžiť Bohu, tomu sa neumiera ťažko, lebo už odovzdal svoju vôľu Pánovi, v ktorej je obsiahnuté všetko, teda i život," hovorí svätica a pripomína nám, aby sme vždy venovali zvláštnu pozornosť Bohu bez toho, aby sme za to od neho čakali niečo zvláštne.
8. Často žijeme v omyle, že sme obetovali Bohu všetko, pričom v skutočnosti obetujeme len úroky, ale istinu, takpovediac základ sme si ponechali pre seba. Španielska svätá hovorí, že "ak sa duša obetovala v láske celkom Bohu, on potom v nej spôsobí úplnú premenu, pretože Boh si volí celkom za svoju a všetko cudzie od nej vzďaľuje a tým je nie iba podľa vôle, ale vo všetkom a všade čo najužšie spojená s Bohom."
9. Duše, s ktorými je Boh zlúčený ako so svojím kráľovstvom, musia byť dokonalé cnostné, skromné v slovách, veľkomyseľné a pritom skromné v konaní, trpezlivé v trápeniach, čisté srdcom a vynikajúce svojimi myšlienkami a okrem toho musia starostlivo a "zo srdca" napomáhať k blahu svojho blížneho. "Nemysli na tvorov, ak chceš vo svojej duši jasne vidieť Božiu tvár, bedlivo od nich vzďaľuj svojho ducha a potom budeš putovať životom pod lúčmi božského svetla."
10. Najkratšia a najistejšia cesta k dokonalosti je poslušnosť. Toto dobre vie aj nepriateľ, preto jej pod zámienkou dobra kladie do cesty toľko prekážok. "Bohu sa na tebe páči aj ten najmenší stupeň poslušnosti a pokory viac, než všetky služby, ktoré mu zamýšľaš preukazovať."
11. Či chceme alebo nechceme, Božia vôľa sa na nebi i na zemi musí stať. Preto sa máme snažiť vo všetkých prípadoch spájať svoju vôľu s Božou, a čo najrýchlejšie by sme mali naučiť robiť zo súženia cnosť, čiže záslužný skutok. "Aby sa naša vôľa naskrz zhodovala s božskou vôľou, musí byť celkom oslobodená od všelijakej nezriadenej náklonnosti ako v duchovných tak i dočasných veciach, aby bez vyrušovania mala svoju slasť a svoje povolanie jedine a výhradne v Božej láske."
12. "Blahoslavený je ten, ktorý miluje Ježiša Krista a vždy ho má pri sebe ako svätý Pavol," usmieva sa na nás svätá Terézia a radí nám, aby sme zo srdca plesali a radovali sa v Bohu, ktorý je našou spásou a pripomína nám, aby sme uvažovali, ako všetko dobro, ktoré nás stretáva, znášali z lásky k tomu, ktorý je taký dobrý.
13. Svätica hovorí, že ak duša miluje samotu preto, lebo má v nej menej príležitosti urážať Boha, je to oveľa dôležitejší dôvod, ako keď duša vyhľadáva samotu a vyhýba sa spoločnosti ľudí len preto, lebo túži požívať božské slasti. "Svätí pustovníci vyhľadávali najpustejšie miesta, stavali si tam malé pustovne a skrývali sa v jaskyniach, pretože poznali, že sa týmto spôsobom môžu stať mužmi ducha podľa Božej vôle.
14. Terézia nás nadobudnutou skúsenosťou presviedča, že nič nie je pre človeka ťažšie, ako podrobiť svoju vôľu, ak má vôľu iného. "Ľahko sa to povie, ale ťažko sa tak učiní. Ak sa celkom odovzdáš svojej vôli, spoznáš horkosť, preto sa jej nepodrobuj, aby si potom raz nebol potrestaný večnou horkosťou.
15. Tiež nám pripomína, že niet účinnejšieho prostriedku, ako strážiť svojho ducha a udržiavať svoju horlivosť, aj napriek utrpeniu a mlčaniu, opatrovať svoje zmysly cvičením a láskou k ústraniu.
16. Svätica zdôrazňuje, aby sme v každom zármutku a ťažkosti s plnou dôverou utiekali k Bohu, budeme tak posilnení, osvietení a bude nám ukázaná pravá cesta. Zároveň však pripomína, že kto nechce niesť iný kríž, než ten, aký si zaslúžil, tomu málo prospeje, že nosí svoj kríž, lebo komu skutočne záleží na tom, aby kráčal cestou dokonalosti, ten si naisto nezvolí to ľahšie, ale to ťažšie, nie čo smeruje k úteche, ale čo vyžaduje vážnejšiu prácu, teda nie odpočinok, ale to, čo vyžaduje námahu.
17. O tom, že tí, ktorí sa zhlukovali okolo Ježiša Krista, prežívali i väčšie protivenstvá, sa môžeme ľahko presvedčiť. Duša, ktorá skutočne miluje Boha, je poddajná, pokorná a trpezlivá. K tomu sa viažu aj jej nasledujúce slová: "Zásluhy nenadobúdame pôžitkami a rozkošami, ale konaním, ťažkosťami a láskou."
18. Duše, ktorej Boh dal, že má byť pozorovaná svetom, svätá Terézia odkazuje, nech sa pripraví na to, že sa stane mučenicou sveta. "Buď silného ducha, ktorý si nezakladá na ničom pozemskom a nájdeš veľa pokoja i odpočinku.
19. Pre všetkých, ktorí sa rozhodli kráčať sám, na vlastnú päsť, adresuje tieto slová: "Prvé rozhodnutie a predsavzaté úmysly sú dôležitosťou veľké, my sa však najprv musíme najprv naučiť ovládať seba a brať si radu od duchovného učiteľa. Kto kráča životom sám a padne, zostáva tiež vo svojom páde, a keď sa spolieha iba na svoju silu, dokazuje tak, že si málo váži svoju dušu. Preto nám opäť pripomína, že v prítomnosti takého dobrého priateľa a vodcu, ako je Ježiš Kristus, ktorý je nám vzorom v ťažkostiach, môžeme všetko zniesť, lebo "on pomáha, posilňuje, neopúšťa nás." Preto aby srdce dospelo k spojeniu s Bohom, musí byť preniknuté zápalom božskej lásky a celkom oslobodené od náklonnosti k tvorom.
20. Podľa svätici je najlepší poriadok v našom živote ten, že sa vžijeme do všetkého, čo na nás Boh zosiela bez toho, aby sme žiadali, aby sa konala naša vôľa, ale aby sa konala Božia vôľa. "Obetuj všetko Bohu Otcovi v spojení so zásluhami Ježiša Krista, jeho jednorodeného Syna. Putovanie človeka, ktorý hľadá Boha záleží v tom, že koná dobré v Boha a zlé v sebe celkom ničí."
21. Aby sme neklesali na duchu, svätá Terézia nás utešuje: "Boh nehľadí tak veľmi na veľkosť skutkov, ale skôr na lásku, s akou sú tieto skutky konané. Keď robíme ako najlepšie vieme, Boh pomôže, aby sme deň čo deň mohli konať viac. Keď ta, kde ste sami, sa neobávate pádu, bojte sa aspoň, že sami nebudete môcť povstať. Nezabúdajte, že dvaja zmôžu viac než jeden."
Nech ťa nič neznepokojuje, nech ťa nič neľaká, všetko sa pomíňa, Boh sa nemení. Trpezlivosť dosiahne všetko. Kto má Boha, tomu nič nechýba: Jedine Boh stačí! /svätá Terézia od Ježiša (z Avily)/
