%20(1).jpg)
V Nizze Monferato sa stále zachováva malá izba, kde Matka Mária Domenica Mazzarellová pobývala v rokoch 1878 až do svojej smrti v roku 1881. V izbici je zachovaný písací stôl, na ktorom táto svätica napísala 44 listov, určených predovšetkým misionárkam.
Svätá Mária Domenica Mazzarello sa narodila 9. mája 1837 v talianskom meste Mornese do veľkej roľníckej rodiny. Pretože bola urastená a mala aj fyzickú silu, ako dievča pracovala na poli so svojím otcom Jozefom. V hlboko veriacej rodine bola formovaná k Bohu a pracovitosti.
V roku 1855 sa zapísala do Združenia dcér Nepoškvrnenej, kde pestovala apoštolskú spiritualitu. O päť rokov neskôr, v roku 1860 sa v meste Mornese rozšíril týfus a Máriin spovedník otec Domenico Pestarino ju pobádal, aby sa išla postarať o príbuzných, ktorí potrebovali pomoc. Mária súhlasila aj napriek tomu, že sa tiež nakazila a ochorela. Z choroby sa uzdravila, ale stratila fyzickú silu a musela sa vzdať práce na poli. Zároveň v sebe pocítila jasnú intuíciu, ktorú považovala za volanie od Boha.
Aj preto sa začala učiť krajčírskemu remeslu, vedená snom, ktorý už dlho podnecoval jej srdce - chcela sa v Mornese venovať dievčatám, vzdialiť ich od nebezpečenstva a naučiť ich poznávať Pána, ako o nej vravela jej priateľka Petronilla. Mária videla veľký dom plný dievčat, ktoré sa hrali a počula hlas: ‚Zverujem ti ich.‘
Mária Domenica otvorila v meste krajčírsku dielňu, slávnostné oratórium a domov pre dievčenské siroty. Do svojej aktivity zapojila aj svoju priateľku Petronillu. Dievčatá učila nielen šiť, ale predovšetkým milovať Boha. Neskôr privítala prvé siroty, o ktoré sa nežne stará ako matka, a v tejto misii jej pomáhali ďalšie mladé ženy patriace k Dcéram Nepoškvrnenej.
V roku 1864 prišiel do Mornese don Bosco a počas jednej prechádzky so svojimi zverencami sa stretol s otcom Pestarinom, ktorý sa rok predtým stal saleziánom a cítil potrebu podporiť otvorenie školy pre chlapcov z mesta a jeho okolia. Mária Domenica už vtedy pochopila, že je v prítomnosti svätca: "Don Bosco je svätý, cítim to."
Pápež Pius IX. povzbudzoval dona Bosca, aby sa zaoberal nielen chlapcami, ale aj dievčatami. Don Bosco mal totiž už dávno vo svojom srdci projekt založenia ženského inštitútu. A tak v spolupráci s otcom Pesarino vybral prvé základné kamene budúceho inštitútu spomedzi Dcér Nepoškvrnenej. Mornese sa tak stáva domovom novej nadácie.
5. augusta 1872 zložilo v prítomnosti dona Bosca prvých jedenásť mladých žien rehoľnú profesiu do rúk biskupa z Acqui, mons. Guiseppe Sciadru a vzniká inštitút s názvom Dcéry Márie Pomocnice. Za predstavenú bola zvolená sestra Mária Domenica Mazzarellová a ukázala sa ako zručná formátorka a učiteľka duchovného života.
Medzi Máriou a donom Boscom bola hlboká harmónia na charizmatickej úrovni. Mária Domenica mala silné výchovné schopnosti, dar pokojnej veselosti a umenie získať ďalšie mladé ženy do zapojenia sa aktivite podpore žien, aby mohli byť v rodine, v Cirkvi a v spoločnosti dobrými kresťankami a čestnými občanmi.
Podľa príkladu misijnej horlivosti bratov saleziánov odišlo šesť žien v roku 1877 na misie do Uruguaju, kde založili aj svoje prvé spoločenstvo mimo domácej pôdy a neskôr založili domy aj v Argentíne.
Vplyv matky Mazzerellovej na ostatné vychovávateľky vytváral prostredie presýtené spiritualitou a vľúdnym prijatím, v ktorom sa všetci "cítili dobre" ako v rodine.
Venovať pozornosť osobnosti znamenalo pre Máriu Domenicu mať pred sebou každé jednotlivé dievča alebo sestru s kladnými črtami, ale aj s nedostatkami. Mala stále pred sebou úlohu rozvíjať všetko pozitívne a to ako u seba, tak aj u ostatných a práve to ju doviedlo k vychovávateľskému umeniu dokonalej zrelosti.
Skúsenosť z práce na poli ju poučila, že násilím sa nedosiahne cieľ, ale skôr škoda. Jednej mladej sestre povedala: "Zdá sa mi, že keď sa jej ujmete, dopadne dobre. Tak, ako iné, každá má svoje slabosti, ktoré treba opravovať s láskou, ale nikdy sa nesnažte odstrániť ich všetky naraz. Treba skúmať prirodzené sklony a tieto využiť. Tiež prebúdzať dôveru." Vedieť rozlišovať kvality jednotlivých osôb znamená spojiť sa so zámerom, aký má s nimi Boh.
Mária Domenica sa tiež vyznačovala zmyslom pre konkrétnosť, s akým sa pozerala na budúcnosť mladých žien, ktoré jej boli zverené a preto v nich prebúdzala lásku k práci, čo sa prejavovalo v študijných povinnostiach, v domácom a aj osobnom poriadku, v nadobúdaní zručností, ktoré zaručujú nezávislý a dôstojný život. Tvrdý život v poľnohospodárstve a námaha, s akou zvládla krajčírske učenie ju naučili hodnotiť príležitosť k rozvinutiu zvereného nadania k službe druhým, pričom jej ani nezáležalo na druhu práce ani na jej množstve, ale na tom, aby každá mladá žena robila čo najlepšie to, čo dokáže.
Preto vravela: "Boh nepožaduje účet, či sme urobili viac práce než druhý, ale či sme uplatnili všetky talenty, ktoré nám zveril." Sestrám v Montevideu zasa napísala: "Hovoríte mi, že máte veľa práce, a ja som spokojná, pretože práca je otcom cností. Pri práci odídu všetky vrtochy a tak sme stále veselí. Veselosť je znamením srdca, ktoré veľmi miluje Pána."
Sestra Mária Domenica ochorela vo veku 44 rokov na ťažkú formu zápalu pohrudnice a 14. mája 1881 zomrela v Nizza Monferrato. Svojim dcéram zanechala výchovnú tradíciu presiaknutú evanjeliovými hodnotami: hľadanie Boha poznaného osvietenou katechézou, vrúcnu lásku k Ježišovi v Eucharistii a synovskú dôveru v Máriu Pomocnicu, zmysel pre zodpovednosť v práci, čestnosť, pokoru, radosť, umiernený životný štýl a úplné sebadarovanie pri hľadaní skutočného dobra pre dievčatá, najmä v chudobných krajinách.
Blahorečená bola 20. novembra 1938 a kanonizovaná 24. júna 1951. Jej neporušené telo je uctievané v Bazilike Panny Márie Pomocnice kresťanov v Turíne v Taliansku. Kostol v juhovýchodnom Ríme nesie jej meno Santa Maria Domenica Mazzarello
Masima - Verím a Dôverujem
