%20(1).jpg)
Taliani vždy oslavovali svojich patrónov s radosťou a verejnou slávnosťou. 25. apríla 1467 si mestečko Genazzano pripomínalo sviatok svätého Marka. Božia prozreteľnosť však mala pre nich na tento deň pripravené niečo špeciálne. Ale prv než k tomu došlo, museli sa udiať iné udalosti.
V histórii zázračného obrazu zohrali kľúčové momenty dva štáty - Albánsko a Taliansko a tri osoby - bezdetná zbožná vdova Petruccia a dvaja muži.
Albánske mesto Skadar vo vtedajšej tureckej provincii uchovával na nižšom pahorku vzácny poklad - kostolík zasvätený Panne Márii, ktorý si ctili nielen Albánci, ale tiež Slovania. V ňom sa nachádzal obraz Panny Márie, Božej Matky, ktorý bol namaľovaný na stene hlavného oltára a ľudia ho uctievali pod menom "Mária dobrej služby" alebo tiež aj "Mária Skadarská".
Národ, oddaný Bohu, Panne Márii a Cirkvi však čoraz hlbšie upadal z jednej neprávosti do druhej, až nastal v zemi rozkol. Týmto odpadom od Cirkvi bola dovŕšená miera všetkej neprávosti a národ prepadol Božiemu súdu. V tejto dobe úpadku sa objavil v Albánsku turecký nepriateľ, krajina padla do jeho područia a tiež mesto Skadar, ktoré síce statočne odolávalo, sa napokon pokorilo pred polmesiacom.
Vtedy sa mnohí obyvatelia rozhodli utiecť z vlasti, a sťahovali sa do okolitých štátov, poniektorí odišli až do Talianska. Tí, čo zostali doma, utekali do hôr, a ukrývali sa v tajných jaskyniach a priepastiach. Nebeská kráľovná však bdela nad kostolíkom a obrazom, ktorý jej bol veľmi milý a uchránila ho pred zneuctením a pohanením od nevercov.
Z Albánska do Talianska
Medzi toľkými odpadlíkmi sa však našli aj takí, čo si uchovali vieru - dvaja veľmi zbožní muži, ktorí mali vo veľkej úcte obraz Matky Božej. Tiež sa ale chystali opustiť vlasť, no dlhý čas váhali, nedokázali sa zmieriť s tým, že majú opustiť obraz tej, ktorá im preukázala toľko dobrodenia. Obraz, ktorý po veľa rokov horlivo strážili a opatrovali. Títo dvaja muži - jeden rodák zo Skadaru a druhý, pochádzajúci z Dalmatínska alebo Hercegoviny ešte prv, než uskutočnili svoj úmysel, zašli do kostolíka, aby si tu tak ako inokedy, aj teraz vyžiadali dobrú radu.
S ťažkým srdcom a slziacimi očami sa oddaní ctitelia dlho a vrúcne modlili pred obrazom Božej Matky. Počas modlitby začuli hlas, ktorý ich vyzýval, aby smelo opustili krajinu a nasledovali Matku Božiu, ktorá im bude na neznámej ceste vodkyňou a ochrankyňou. V tom okamihu zmizli všetky ich pochybnosti aj strach a začali sa pripravovať na cestu.
Tesne pred odchodom znovu zašli do kostolíka, aby sa rozlúčili s obrazom a vrúcne sa odporúčali do ochrany Božej Rodičky. Počas modlitby udivene pozorovali, že sa tenká omietka s namaľovaným obrazom odlupuje, zahaľuje do bieleho obláčika a vznáša sa vo vzduchu. Keď sa obraz začal vzďaľovať, ponáhľali sa za ním. Obláčik, počas dňa tmavší a počas noci svetlý, ich nepretržite viedol až k Jadranskému moru. Znepokojení, že naokolo nevideli žiadnu loďku a obraz sa vznášal vzdušnou cestou ďalej, pocítili zrazu veľkú dôveru a vošli do mora. Vnútornou nadprirodzenou mocou kráčali po vode akoby išli po zemi, až došli na pevninu. Ďalej nasledovali obláčik, ktorý ich priviedol do Ríma a tam sa rozplynul.
Zarmútení chodili niekoľko dní z jedného rímskeho kostola do druhého, vypytovali sa ľudí, no nikto im nevedel odpovedať. Prešlo niekoľko dní a Rímom sa rozniesla správa, že sa v Genezzane objavil na kostolnej stene akýsi zázračný obraz Matky Božej. Kým sa však tam usadil, predchádzali tomu isté okolnosti.
Udalosti v Genezzano
V Genezzane žila bezdetná vdova Petruccia, ktorá mala okrem statku aj dom, susediaci s kostolíkom Panny Márie a najmä s kaplnkou svätého Blažeja, ku ktorej mala patronátne právo. Petruccia, už od útleho detstva predchnutá zbožnosťou k Bohu, mala tiež zvláštnu úctu k Božej Rodičke a svätému Augustínovi, ku ktorému bola prijatá do tretieho rádu. Od ostatných sa líšila hlbokou pokorou a príkladnou trpezlivosťou.
S veľkým nepokojom sledovala, ako kostolík chradne a nádej na pomoc bola malá. V tichom plači vrúcne vzdychala k Všemohúcemu a Božej Matke s prosbou o pomoc. Najmä Pannu Máriu prosila pred jej oltárom, aby sama zakročila mocnou pomocou a zachránila svoj svätostánok. Ukázalo sa, že neprosila nadarmo.
Raz, keď opäť kľačala pred oltárom Matky Božej, mala videnie: predobrá Matka sa jej prihovorila tajomným hlasom a vyzvala ju, aby znovu postavila kostolík, rozšírila ho a prisľúbila, že jej bude nápomocná. Viac Petruccia nečakala. Rozpredala svoj nemalý statok, pričom dom pri kaplnke určila na rozšírenie chrámu. Vyžiadala si od rehoľníkov dovolenie k stavbe nového kostola a hoci mala skoro 80. rokov, začala stavať síce s nedostačujúcimi prostriedkami, zato s pevnou dôverou v pomoc blahoslavenej Panny.
Stavba rýchlo napredovala, ale Matka Božia chcela pretvoriť svoj stánok a spraviť ho slávnym pomníkom svojej preveľkej lásky ku Genazzu a preto Božia prozreteľnosť dopustila, aby jej verná služobníčka Petruccia bola pokorená pred ľuďmi. Stalo sa tak vtedy, keď Petruccia už nemala na stavbu žiadne peniaze a ľudskej pomoci sa nedočkala. Bola tak nútená nechať stavbu nedokončenú. Posmievači ju začali zasypávať urážkami a úškľabkami, vyčítali jej pýchu a domýšľavosť.
Zbožná terciárka však neklesala na mysli a v dôvere v mocnú pomoc Panny Márie im odpovedala: "Neplesajte nad týmto zdanlivým nezdarom. Uisťujem vás, že skôr než zomriem, chrám, ktorý som začala stavať, bude dostavaný najblahoslavenejšou Pannou a svätým Augustínom!" Petruccia nebol vo svojej veľkej dôvere sklamaná, zanedlho sa stala obdivuhodná príhoda, ktorá rozšírila po celom Taliansku slávu svätostánku a preslávila jeho meno.
Stalo sa tak na deň svätého Marka, 25. apríla 1467. V Genezzane sa v ten deň konala slávnosť a výročný trh. Ľudia sa po vešperách pomaly rozchádzali, ale poniektorí si ešte prezerali nedokončený kostol s pohŕdajúcim úsmevom nad Petrucciinou neprozreteľnosťou. Zrazu začuli ľúbezné zvuky, akoby prichádzali z nebies a keď zdvihli oči k oblohe, uvideli svetlý obláčik oranžovej farby, ktorý sa pomaly skláňal k zemi, až zostal stáť na neomietnutej stene nad kaplnkou svätého Blažeja. Potom sa pomaly rozptyľoval a ľuďom sa naskytol pohľad na obraz Panny Márie s Ježiškom v náručí.
V tom okamihu sa nadprirodzenou mocou rozzvučali chrámové zvony a do hlaholu sa ozývali radostné výkriky ľudí. Všetci sa užasnuto pozerali na zázračný obraz, namaľovaný veľmi živými farbami, usadený bez akejkoľvek pomoci na tenkej omietke. Aj Petruccia sa rozplývala, veď predvídala, čo sa stane a teraz bola toho svedkom.
Panna Mária začala hneď po zjavení svätého obrazu na nedokončenej kostolnej stene hojne udeľovať milosti tým, ktorí sa k nej utiekali a prosili ju o pomoc pred jej obrazom. Zvesť o zázrakoch a obraze rýchlo rozšírila a dorazila aj do Ríma. Tam ju počuli tiež ctitelia z Albánska a istí, že je to ich poklad sa vychystali na cestu. Neboli sami, cestou stretávali mnohých pútnikov, mieriacich do Genezzana k zázračnému obrazu.
Keď dorazili na miesto, muži na prvý pohľad spoznali, že je to ten istý obraz, ktorý ich sprevádzal z Albánska až do Ríma. Unesení radosťou vzdávali na kolenách vrelé vďaky Bohu a Božej Matke, že znovu našli milostný obraz. Po vykonaní pobožnosti porozprávali domácim a pútnikom odkiaľ pochádza obraz a ako za ním putovali, až sa dostali do Genezzana.
Milostný obraz
Pozoruhodnou zvláštnosťou je, že jeho farby ani po dlhom čase nevybledli. Tvár Božej Matky má však ešte jednu nepochopiteľnú a zvláštnu vlastnosť - jej vzhľad a farba sa často menia. Sú doby, keď je vzhľad Panny Márie ľúbezný a veľmi prívetivý. Ale sú doby, keď sa zmení a je veľmi vážny a prísny.
Niekedy má tvár smutnú a zblednutú, inokedy zasa plnú života a jemne začervenanú. Tiež sa stáva, že oči Božej Rodičky žiaria radosťou a spokojnosťou, ale pri inej príležitosti sú zachmúrené a takmer slzavé, javiace smútok a bolesť.
Tvár milostného obrazu sa mení často a svojím rozličným vzhľadom dáva najavo, že toho či onoho človeka, ktorý sa na ňu pozerá, očakáva požehnanie, či milosť alebo trest. Tieto podivuhodné vlastnosti častejšie pozorovali na milostnom obraze rôzni pútnici a tiež hodnoverní svedkovia, ktorí svoje svedectvo vydali pod prísahou.
Šťastný skon Petruccie
Po zázračných udalostiach sa zmenilo aj zmýšľanie ľudí o započatej stavbe kostola. Predtým ju považovali za tú, ktorá rozhajdákala takmer celý svoj majetok na obnovenie svätyne a nebola schopná dokončiť jej stavbu, teraz sa už, po zázrakoch milostného obrazu, pozerali na starenku Petrucciu inak. Predošlé pohanenia sa premenili na chvály, úškľabky a posmech na uznanie, úctu a vďačnosť a obyvateľov sa zmocnila túžba dokončiť stavbu. V krátkom čase sa zozbierali potrebné peniaze a prispievali aj pútnici a za pričinenia kniežaťa Antonia Colonni bol kostol dostavaný. Nový chrám bol oveľa väčší a kaplnka svätého Blažeja sa premenila na kaplnku pre milostný obraz.
Prorocké slová vdovy Petruccie sa celkom naplnili. Boh jej prosby a priania vyslyšal a okrem toho jej udelil bohatú útechu a radosť za celú prácu, obete a problémy, ktoré predtým znášala pre rozšírenie Božej slávy a úcty presvätej Panny Márie.
Po zázračnom objavení sa milostného obrazu v Genezzane žila Petruccia ešte asi 9 rokov a svoje posledné dni strávila spokojne a šťastne. Pokorne slúžila Bohu a podľa možnosti preukazovala príkladnú lásku blížnemu. Keď ju Boh potom povolal, aby ju odmenil korunou večného blahoslavenstva za jej mnohé cnosti a obetavú lásku k jeho nebeskej Matke, uložili jej telo do kaplnky milostného obrazu Panny Márie. Tu zostala telesná schránka blahoslavenej Petruccie až do 28. júna 1734.
Keď toho istého roku vymieňal kardinál Alexander Albani starý oltár za nový z veľmi vzácneho mramoru, našli sa pod ním ostatky blahoslavenej. Preložili ich do novej rakvy a uložili hneď pri prvom pilieri v pravej lodi. 9. marca 1882 boli jej ostatky znovu vyzdvihnuté a uložené na rovnakom mieste, ale už v kovovej truhle.
Od okamihu, keď sa v Genezzare objavil zázračný obraz, preukazovala Božia Matka veľké a mnohé dobrodenia všetkým, ktorí sa k nej utiekali s dôverou a žiadali jej mocný príhovor. Hneď po dvoch dňoch zázračného zjavenia obrazu - 21. apríla - sa rehoľníci svätého Augustína a vedenie mesta uzniesli, aby tamojší notár založil pamätnú knihu a aspoň v krátkosti do nej zaznamenal jednotlivé zázraky. Táto kniha bola založená 27. apríla 1467 a do 14. septembra toho roku bolo v nej zaznamenaných 161 rôznych zázrakov.
Ľudia s rôznymi chorobami boli uzdravení, nemí začali rozprávať, slepí znovu videli, hluchí počuli, chromým sa narovnali údy. Matka dobrej rady priviedla na pravú cestu mnohých neverných, ktorí svojím hriešnym spôsobom stratili milosť viery, ľahostajní vo viere, bažiaci po pôžitkoch a pohodlnom živote s časnými ziskami sa vďaka milostnej Panne stali znovu vzornými katolíkmi a stálymi ctiteľmi Božej Matky. Sviatok Panny Márie, Matky dobrej rady sa slávi 26. apríla.
Pane, ty vieš, aké bojazlivé a neisté sú myšlienky smrteľníkov; na príhovor Márie, Matky Dobrej Rady,
v ktorej panenskom lone sa Slovo stalo človekom, daj nám svojho Ducha, aby nám dal poznať, čo sa ti páči, a viedol nás v životných ťažkostiach. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
