%20(1).jpg)
Keď sa kantor a organista Franz Payer zo Všerub vybral 25. júla 1703 na vrch Tanaberk, určite netušil, že začne písať históriu pútnického miesta. V ten deň bol smutný a mal v duši depresiu. Možno si myslel, že prechádzka mu padne dobre. Keď došiel na vrch, zrazu vraj nad sebou uvidel žiariace oblaky, ktoré jasným svetlom zafarbili okolitý kraj. Tento prírodný úkaz zapôsobil na Payera skutočne ako zázračný. Cítil sa uzdravený Božou mocou a z vďaky dal postaviť na mieste malú drevenú kaplnku, ku ktorej začali prichádzať pútnici zo širokého okolia.
Rastúca sláva pútnického miesta, známy ako Tanaberk alebo Svätá Anna, viedla v roku 1712 k začatiu stavby pútnického kostola svätej Anny pod dozorom talianskeho staviteľa Marca Antonia Gilmetti. Kostol sa dokončil v roku 1717 a tridsať rokov neskôr, v roku 1747 bola pri ňom postavená fara a od roku 1816 tam vznikla aj škola. V roku 1865 postihol kostol požiar, pri ktorom sa podarilo zachrániť len obraz svätej Anny a musel byť niekoľkokrát bol opravovaný.
Tento impozantný chrám bol postavený na podnet všerubského farára Schübla a jezuitov z Klatov ako pútnický kostol na základe uznania zázračných uzdravení, preverovaných arcibiskupskou komisiou v roku 1712.
Na tomto pútnickom mieste sa udialo veľmi veľa zázračných uzdravení, vypísať ich všetky by bolo na knihu, preto spomeniem iba niektoré.
Pri svätej Anne sa slepým vrátil zrak
Takou milosťou bolo napríklad v roku 1706 obdarené štvorročné dievčatko zo Všerub. Dievčatko bolo slepé na obe oči a lekári pochybovali o jeho uzdravení. Skormútená matka si už nevedela rady, ani pomoci, a tak sa vybrala s dcérkou za svätou Annou na Tanaberku. Tam, modliaca sa pred obrazom, v plnej dôvere zasľúbila svoju dcéru svätej matke Anne. Počas modlitby začala dcérka vidieť na jedno oko. Keď to jej matka uvidela, ešte vrúcnejšie prosila Boha a na jej udivenie zistila, že dcérka vidí aj na druhé oko. Tento zázrak sa dokázal a potvrdil prísahou 25. júla 1709.
V tom istom roku (1706) sa tu vrátil zrak aj Anne Oesterreicherin, ktorá v 58-ich rokoch oslepla. Pretože jej lekári nevedeli pomôcť, zaviazala sa sľubom, že poputuje za svätou Annou na Tanaberku a prinesie jej striebornú retiazku. Keď potom pred oltárom svätej Anny vyznala svoje hriechy a prijala sväté prijímanie, vrátil sa jej zrak v takej miere, že mohla čítať v modlitebnej knihe a vrátiť sa domov bez sprievodu. Tento zázrak sa dokázal a potvrdil dvomi prísahami pred konzistoriálnou komisiou.
17-ročná dievčina Mária Barbora Voučerová oslepla následkom prekonanej choroby kiahní a lekári ju uznali za nevyliečiteľnú. Jej matka ale, v plnej dôvere vo všemohúceho Boha zasľúbila svoju oslepnutú dcéru svätej Anne z Tanaberku s obetou 50 zlatých. Dievčina skutočne veľmi skoro začala znovu vidieť, čo je potvrdené jej vlastnou prísahou a tiež svedectvom lekárov.
Pomoc u svätej Anny našli aj trpiaci krvotokom
Dorota Mayerová potvrdila prísahou 12. marca 1709, že bola tri roky sužovaná nebezpečným krvotokom a pretože jej lekári nevedeli pomôcť, vybrala s plnou dôverou v moc Pána Ježiša Krista na Tanaberk, kde sa na príhovor svätej Anny celkom uzdravila.
O štyri roky skôr, 2. apríla 1705 navštívila pútnické miesto Magdaléna Mathiawetzová z Tachova a po dvoch rokoch trvajúceho krvotoku bola na príhovor svätej Anny, ktorej darovala striebornú lampičku na olej, celkom vyliečená.
Pavel Stoberle z Grossaigen od Vianoc skoro každý deň krvácal z úst a nosa. 26. júla 1713 sa vybral na púť do Tanaberku, aby tu v pokore prosil Pána Boha o milostivú pomoc. Keď vykonal pobožnosť a sľúbil trojnásobné putovanie k svätej Anne, bol ešte v ten deň uzdravený a táto choroba sa mu už nikdy nevrátila.
Svätá Anna oslobodila svojím príhovorom trpiacich na rôzne kŕčovité choroby
Podľa svedectva a prísahy Jána Zierhuta 28. apríla 1706 bolo jeho dieťa následkom kŕčov ukrutne zmrzačené v tvári. Zarmútený otec zasľúbil svoje dieťa svätej Anne z Tanaberku. Dieťaťu sa skutočne ešte v ten deň uzdravila zohyzdená tvárička a uzdravil sa aj z choroby, z vďačnosti daroval svätici omšové oblečenie.
Jakub Sommerhalter trpel 19 týždňov veľmi bolestivými kŕčmi v bruchu tak, že už ani nemohol vyjsť z domu. V tejto ťažkosti sľúbil, že sa vyberie na Tanaberk, za čo bol hneď uzdravený, ako to 24. júla 1708 odprisahal zvláštnej komisii.
Istá žena, priezviskom Stieglerová, trpela následkom kŕčov veľkými bolesťami. Preto sa zasľúbila svätej Anne na Tanaberku s akoukoľvek možnou obeťou. Po tomto, v dôvere urobenom sľube zaspala a počas spánku sa jej zjavila svätá Anna a prihovorila sa jej: "Pretože ma tak skrúšene vzývaš a hľadáš u mňa milosť, máš byť teda uzdravená." Keď sa táto žena prebudila, bola skutočne celkom zdravá a hneď na druhý deň putovala na vrch, čo 9. januára 1708 aj potvrdila prísahou aj pred komisiou.
Svätá Anna - ochrankyňa pred veľkými nebezpečenstvami
24. júla 1706 bola na príhovor svätej Anny Tanaberskej zázračne zachránená od smrti dcérka Tomáša Zipperera. Dievčatko spadlo do mlynského potoka, voda ju odtiahla pod hlbokú hať a potom zmizlo pod vodou. Ustrašení rodičia sa obrátili v núdzi na svätú Annu s prosbou o pomoc a prísľubom svätej omše k jej úcte a pamätnej tabuľky, na čo živé a zdravé dieťa vyplávalo na povrch, čo sa dosvedčilo dostatočným svedectvom.
24. júla 1710 odprisahal pred svedkami tesár Ondrej Iglhaut, že jeho 2-ročná dcérka Apolena bola zachránená od smrti na príhovor svätej Anny Tanaberskej. Dievčatko zhltlo sklenený krúžok vo veľkosti vlašského orecha, ktorý sa navliekal na vreteno a nevedeli jej pomôcť, aby vyvrhla von. Skoro by sa bola zadusila. Rodičia v tomto nebezpečenstve zasľúbili svoju dcérku svätej Anne na Tanaberku, na čo dievčatko vyvrhlo krúžok do svojej rúčky.
Od smrti bola na príhovor svätej Anny zachránená 20. apríla 1712 aj Anna Ľudmila Konecová, čo bolo potvrdené aj svedectvom pred komisiou. Keď sa táto žena viezla v koči, kone sa splašili, kočiš spadol z kozlíka a žena v tomto zmätku vyskočila von z voza tak nešťastne, že sa šatami zachytila o klinec a nielenže bola strhnutá medzi kolesá, ale ju kone vláčili niekoľko metrov. Žena, zápasiaca so smrťou si spomenula na svätú Annu Tanaberskú, ktorej sa hneď zasľúbila a prosila ju o pomoc. Len čo povedala svoj sľub, kone pokojne zastali a kočiš jej mohol prísť na pomoc.
Na príhovor svätej Anny Tanaberskej zmizli rôzne opuchliny
Zakúsil to 24. augusta 1707 istý kapucín Žigmund, ktorému po páde hrozne opuchla noha a mal veľké bolesti. Žiadna liečba mu ale nepomáhala, noha sa mu dokonca zapálila. Vtedy sa zasľúbil svätej Anne a zaumienil si, že poputuje na Tanaberk. Opuchlina mu na druhý deň spľasla a bolesť sa zmiernila do takej miery, že sa skutočne mohol vybrať na pútnické miesto, kde sa mu potom celkom zahojili aj otvorené rany na nohe. Okrem kapucína dosvedčil tento zázrak aj kňaz a vtedajší vikár kapucínskeho kláštora v Horšovskom Týne otec Theophilus.
Uzdravenie dokázal svojím svedectvom tiež 2. júna 1710 Tomáš Vendl, ktorý takmer 18 rokov trpel infekčnou chorobou takzvanou ruža. Keď už všetky pomoci vyčerpal a nevedel si viac rady, odporučil sa do ochrany svätej Anny Tanaberskej a sľúbil, že dá obetovať svätú omšu. Po tomto sľube bol celkom vyliečený.
Svätá Anna nezabúda ani na krívajúcich a iných mrzákov
Podľa svedectva z 12. októbra 1706 mala Barbora Baumanová vyše päť týždňov tak ochromené ruky a nohy, že sa nemohla ani pohnúť, ale na príhovor svätice, ktorej sa zasľúbila s dôverou, bola po niekoľkých dňoch uzdravená.
Rovnako bola uzdravená aj Alžbeta Brandlová, ako dosvedčuje zápis pred svedkami z 19. júna 1708. Žena bola takmer 18 týždňov ochromená na rukách aj nohách a museli ju kŕmiť cez cievky a tiež takto jej podať nápoj. V tomto veľmi žalostnom stave sa vrúcne zasľúbila svätej Anne na Tanaberku a po sľube sa jej hneď viditeľne uľavilo. Po dvoch týždňoch už bola tak uzdravená, že mohla putovať na Tanaberk.
Na sväticu sa obrátila tiež Anna Sauerova, ktorá mala veľmi slabé a tiež krívajúce dieťa. Putovala s ním k svätej Anne na Tanaberk a tam dala slúžiť svätú omšu na svoj úmysel, následkom čoho sa jej dieťa skoro uzdravilo.
Svätá Anna pomáha aj chorým na zimnicu a dýchavičnosť
26. decembra 1710 bol zasiahnutý prudkou dýchavičnosťou, lekári mu nedávali žiadnu nádej. V tomto nebezpečenstve sa s dôverou zasľúbil svätej Anne na Tanaberku a uzdravil sa, čo potvrdil prísahou a svedkovia to dosvedčili.
Volfgangovi Hastreiterovi, sužovanému zimnicou nedal lekár 2. januára 1712 žiadnu nádej. Chorý úbožiak sa tak obrátil na svätú Annu s prísľubom dať slúžiť svätú omšu, na čo sa podľa odprisahaného svedectva uzdravil.
22. februára 1714 mal Ján Seidl zimnicu, ktorá prešla do veľkej dýchavičnosti až strácal vedomie. Každá pomoc bola márna. Jeho starostlivá manželka odporučila svojho ťažko chorého manžela svätej Anne na Tanaberku, kde dala slúžiť svätú omšu a zároveň prisľúbila akúkoľvek možnú obetu. Manželovi sa polepšilo, čoskoro na to sa celkom uzdravil, čo bolo aj dostatočne potvrdené.
Na príhovor svätej Anny boli mnohí uzdravení z prietrže brucha
Tomáš Zipperer si naložením veľkého bremena privodil 29. júla 1706 nebezpečný a bolestivý pruh. Ľudská pomoc mu nepostačovala, preto sa úbohý muž v úplnej dôvere odporučil svätej Anne s prísľubom svätej omše a tiež tým, že pri stavbe nového kostola prispeje na stavbu, následkom čoho mu bolesti poľavili a celkom sa uzdravil, čo bolo potvrdené pred komisiou dvoma prísahami.
6. októbra 1707 si ovčiar Jozef Kučel nešťastným skokom privodil pruh, následkom ktorého sa ocitol v bezvedomí. Keď precitol, ubolený si spomenul na svätú matku Annu a vrúcne ju prosil o pomoc s prísľubom putovania na Tanaberk a ako obeť jej zasľúbil dve ovečky. Jeho prosba bola vyslyšaná, lebo sa ešte v ten deň postavil na nohy a zranenie sa na druhý deň celkom zahojilo.
Príhovor svätej Anny uzdravil infekcie a otvorené rany
Václav Čermák dosvedčil 2. januára 1707, že mal vyše 20 rokov na jednej nohe otvorenú ranu. Hneď, ako sa odporučil svätej Anne, otvorená rana sa zacelila a noha sa zahojila.
O rok neskôr bola podľa hodnoverných dôkazov 22. januára 1708 uzdravená na príhovor svätej Anny šľachtičná Barbora Losová, keď sa trpiaca infekčnou chorobou "ruža" zasľúbila svätici. Žena dosvedčila, že pri jej púti na Tanaberk ju museli odniesť z postele do kočiara, ale už počas cesty cítila mnohé úľavy vo svojej bolesti. Keď jej potom v Tanaberku pomohli vystúpiť z kočiara, pocítila takú úľavu, že mohla vyjsť ku kaplnke na hore pešky, kde sa potom po vykonaní svojej pobožnosti celkom uzdravila.
Václav Porčák dosvedčil lekárskym vyšetrením 4. septembra 1710, že mal dlhší čas absces na nohe, ktorý mu žiadny lekár nedokázal vyliečiť. Dozvedel sa o vyhlásenom mieste Tanaberk a putoval tam k svätej Anne s veľkou dôverou. Keď došiel na pútnickú horu, vred mu praskol a on sa uzdravil.
U svätej Anny našli pomoc trpiaci na epilepsiu a tiež vodnatieľku
Syn Jána Draxlera, ako dosvedčil 12. júna 1706, trpel takým hrozným priebehom epilepsie, že ho napádala niekoľkokrát cez deň. Keď si už rodičia nevedeli rady, zasľúbili svoje dieťa svätej z Tanaberku a po šiestich dňoch sa z choroby uzdravilo.
Podľa úradného potvrdenia bol Jiří Althaner vyše 16 rokov prenasledovaný epilepsiou, a až keď sa s dôverou zasľúbil svätej Anne a zároveň sa zaviazal, že každý rok k nej poputuje na Tanaberk, ho milostivý Boh skutočne vyslyšal. Ako dosvedčil 10. októbra 1709, choroba ho už hneď po prvej púti opustila a viackrát sa nevrátila.
V knihe zápisov svedectiev sa pri dátume 20. mája 1706 dočítame, že podľa lekárskeho potvrdenia bola Anna Krumlovská vyše tri roky sužovaná vodnatieľkou do takej miery, až jej často hrozila smrť. Pretože lieky ju nedokázali uzdraviť, zasľúbila sa svätej Anne a prisľúbila aj 100 zlatých ako príspevok na budúcu stavbu kostola, následkom čoho sa o niekoľko dní celkom uzdravila.
24. júna 1717 bol celkom uzdravený z vodnatieľky Jozef Hurmer, ktorý putoval na Tanaberk až z bavorského Passau. Podľa podaného a potvrdeného dokumentu trpel vodnatieľkou a mal popritom aj žltačku. Keď sa zasľúbil svätej Anne obeťou svätej omše a pamätnou striebornou tabuľkou, bol uzdravený.
Modlitba k svätej Anne
Slávna svätá Anna, skláňame sa pred tebou so srdcom plným úprimnej úcty. Teba si Boh vyvolil a obľúbil a pre svoje mimoriadne cnosti si sa stala hodnou výsostnej Božej milosti: porodiť Pokladnicu všetkých milostí, Požehnanú medzi ženami, Matku vteleného slova, Presvätú Pannu Máriu. Pre túto veľkú priazeň, prijmi nás láskavo, dobrá svätá Anna, medzi svojich skutočných ctiteľov, ktorými chceme byť teraz i po celý svoj život.
Obklop nás mocnou ochranou a vypros nám u Boha milosť nasledovať ťa v cnostiach, ktoré boli krásou a ozdobou tvojho života. Pomôž nám poznať naše hriechy a úprimne ich ľutovať. Vypros nám živú lásku k Ježišovi a Márii a verné plnenie našich povinností. Ochráň nás od každého nebezpečenstva a buď pri nás v hodine smrti, aby sme prišli do neba a ta, s tebou, prešťastná matka, svätá Anna, chválili Božie Slovo, ktoré sa stalo človekom v lone tvojej prečistej dcéry, Panny Márie. Amen.
Masima - Verím a Dôverujem
