%20(1).jpg)
Evanjeliá predstavujú Martu ako domácu paniu - gazdinú, ktorá sa pri Ježišových návštevách usilovala čo najlepšie obslúžiť vzácneho hosťa a jeho sprievodcov. Nebola to ľahká úloha a Marta sa musela dobre obracať, aby všetko zvládla. Marta nám bola predstavená ako energická, praktická žena.
V Zlatej legende sa o hostiteľke nášho Pána Ježiša Krista píše, že sa narodila otcovi, ktorý sa volal Syro a matke Encharii. Jej otec bol vojvoda zo Sýrie a prímorských oblastí a Marta so svojou sestrou vlastnili dedičstvom po matke hrad Magdala, Betániu a časť v Jeruzaleme. O tom, že by bola Marta vydatá sa nikde nezmieňuje, všade je známa tým, že ako hostiteľka slúžila nášmu Pánovi a chcela, aby jej pri príprave jedál pomáhala aj sestra.
Keď po nanebovstúpení nášho Pána odišli učeníci, nalodila sa spolu so svojím bratom Lazárom a sestrou Máriou a tiež so svätým Maximinimom, ktorý ich pokrstil a ktorému boli zverení Duchom Svätým, no aj s mnohými ostatnými, na loď a dostali sa do Marseille, odkiaľ pokračovali do územia Aquense alebo Aix-en-Provence, kde obracali ľudí na vieru. Ľudia si ju pre jej zdvorilosť a milotu veľmi obľúbili.
Raz pri rieke Rhôna, v lese medzi Arles a Avignonom žil veľký drak - napoly zviera, napoly ryba, bol dlhší než kôň, väčší než vôl, zuby mal ostré ako meč a hlavu ako lev s dvomi rohami a chvost ako had. Na bránenie používal dve krídla, ktoré mal na oboch stranách a nedal sa poraziť ani kameňmi, ani brnením. Mal silu ako dvanásť levov či medveďov.
Drak sa skrýval a číhal v rieke a hubil ľudí nachádzajúcich sa vo vode, topil lode. Do rieky prišiel po mori z Galície a bol krížencom vodného hada Leviatana a zvieraťa menom Bonacho, pochádzajúcim z Galície. Pri prenasledovaní vypľúval zo seba na ľudí svoj trus vo veľkosti jedného akra, lesknúceho sa ako sklo a čoho sa dotkol, spálil ako oheň.
Keď Marta prišla na modlitbu ľudu do lesa, našla draka jesť muža. Poliala draka svätenou vodou a ukázala mu kríž. Drak hneď skrotol ako ovca. Marta ho potom zviazala svojím opaskom a ľudia ho potom skántrili kopijami a mečmi. Miesto, kde sa to odohralo sa volalo Nerluc a Čierne jazero kvôli tienistým čiernym lesom, a na pamiatku udalosti ho premenovali na Tarasconus. Tam blahoslavená Marta s dovolením Maximina a svojej sestry žila a venovala sa modlitbám a pôstom.
Neskôr, keď sa k nej pridali ostatné ženy tam najskôr vznikol kláštor a potom sa tam postavil kostol k úcte blahoslavenej Panny Márie. Marta tam viedla asketický život - vyhýbala sa mäsu, vajciam, syru a vínu, stravovala sa iba raz za deň, zato stokrát počas dňa i noci sa kľačiac na kolenách modlila.
Raz, keď v Avignone kázala na mieste medzi mestom a riekou Rhôna, stála na druhom brehu rieky mladý muž, ktorý veľmi túžil počuť jej kázeň, ale nemal loď, aby sa k nej mohol preplaviť. Rozhodol sa preplávať na druhý breh, ale neodhadol silu vody a utopil sa. Jeho telo našli na druhý deň. Keď ho vytiahli, položili ho k nohám Marty, aby ho vzkriesila.
Marta si s napodobeninou kríža kľakla a modlila sa: "Ó, Hospodin, Pane Ježišu Kriste, ktorý si kedysi vzkriesil môjho milovaného brata, pozri na môjho veľmi drahého hosťa k viere tých, ktorí tu stoja a vzkries toto dieťa." Chytila mladíka za ruku a on hneď ožil a potom prijal svätý krst.
Svätú Martu spomína v knihe Historia Ecclesiastica aj Esébius a opisuje, ako si žena, ktorá sa volala Emorissa, po tom, čo bola naším Pánom uzdravená, zhotovila na nádvorí obraz z látky podobný Ježišovi Kristovi, tak, ako ho videla, keď bola uzdravená a veľmi zbožne ho uctievala. Bylinky, ktoré rástli pod obrazom predtým, nemali žiadny silu, no potom, keď sa dotkli lemu obrazu, dostali takú silu, že sa nimi uzdravilo mnoho chorých. Svätý Ambróz hovorí, že tá žena Emorissa, bola Marta.
Svätý Hieronym hovorí, ako je to uvedené v Historia Tripartita, že Julianus Apostata vzal Emorissin obraz a namiesto neho postavil svoj vlastný, no udrel doňho hrom a obraz sa rozbil na kúsky. Ježiš Kristus sa jej rok pred smrťou ukázal a povedal jej, že čoskoro odíde z tohto sveta. Počas celého roku bola chorá a trápili ju horúčky.
Osem dní pres smrťou videla nebeské spoločenstvo anjelov niesť dušu jej sestry Márie do neba. Zavolala k sebe bratov a sestry z kláštora a povedala im: "Moji najdrahší, radujte sa a tešte sa so mnou, lebo vidím zástup anjelov, ktorí nesú dušu mojej sestry Márie do neba. Ó, najkrajšia a najmilšia sestra, teraz žiješ so svojím Pánom a mojím hosťom na požehnanom mieste v nebi." A potom im Marta povedala, že aj jej smrť sa blíži a prikázala, aby okolo nej zapálili sviece a aby sa zobudili, keď bude zomierať.
Deň pred jej smrťou tí, ktorí pri nej mali bdieť, okolo polnoci zaspali. Vtedy sa zdvihol silný vietor, všetky sviečky zhasli a Marta uvidela množstvo zlých duchov. Začala sa modliť: "Otče, môj drahý hosť Éli, prišli títo luhári, aby ma zožrali a priniesli so sebou písomné záznamy o všetkých mojich zlých skutkoch, ktoré som kedy spáchala. Ó, požehnaný Éli, neodvráť sa odo mňa, ale pomôž mi." Hneď uvidela svoju sestru. Prichádzala k nej s fakľou a zapálila sviece a lampy.
Keď sa navzájom oslovili menom, prišiel k nim Pán: "Poď, moja milovaná hostiteľka, tam kde som ja, budeš so mnou aj ty. Prijala si ma do svojho prístavu a ja ťa prijmem do svojho neba a všetkých, ktorí ťa budú vzývať, vypočujem pre tvoju lásku."
Potom, cítiac, že sa hodina jej smrti blíži, Marta prikázala, aby ju vyniesli von a položili na zem, aby mohla pozerať do neba. Keď tak spravili, prežehnala sa a modlila sa: "Môj milý hosť, prosím ťa, aby si ma, úbohé stvorenie ochránil a tak ako si ráčil pobývať u mňa, prijmi ma, prosím, do svojho nebeského prístavu." A keď si vypočula čítanie podľa Lukáša, so slovami: "Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha," zomrela v našom Pánovi.
Samozrejme, je to legenda, ale sviatok svätej Marty stále slávime 29. júla. Vzdelanci vysvetľujú, že Martine víťazstvo nad drakom je symbolickým príbehom, predstavujúcim konfrontáciu medzi pohanstvom, reprezentovaným ako monštrum (drak) a kresťanstvom, aké nachádzame napríklad aj v legende o svätom Jurajovi.
Dnes sa v Tarascone nachádza pod záštitou svätej Marty kostol a tiež katolícka škola. V kostole sa nachádza krypta, ktorá uchováva starobylý, približne z 3. storočia sarkofág, v ktorom sú relikvie svätej Marty. V priebehu storočí sa mnoho veriacich prichádzalo a aj dnes prichádza modliť k Martinmu hrobu.
Svätú hostiteľku nášho Pána si môžeme uctiť "aj na diaľku", napríklad obľúbenou pobožnosťou 9 utorkov svätej Marty. Táto novéna, či pobožnosť, sa modlí po dobu deviatich, po sebe nasledujúcich utorkov, pričom sa má pri modlitbe vždy zapáliť sviečka.
Traduje sa, že zázračná svätá Marta je známa tým, že modliaci často získa to, po čom túži ešte pred deviatym utorkom.
Modlitba novény
Svätá Marta, utiekam sa k tvojej pomoci a ochrane. Ako dôkaz mojej náklonnosti a viery ti ponúkam toto svetlo, ktoré budem zapaľovať každý utorok. Uteš ma vo všetkých mojich ťažkostiach a pre veľké priazne, ktorým si sa tešila, keď Spasiteľ pobýval v tvojom dome, prihováraj sa za moju rodinu, aby sme boli zabezpečení v našich potrebách.
Prosím ťa, svätá Marta, aby si prekonala všetky ťažkosti, ako si prekonala draka, ktorého si mala pri nohách.
Otče náš..., Zdravas‘ Mária..., Sláva Otcu...
Masima - Verím a Dôverujem
