%20(1).jpg)
Panna Mária sľúbila: "Ktokoľvek túži dostať nejakú milosť, nech sa na moju počesť pomodlí túto novénu." A skutočne sa jej slová naplnili, svedčia o tom ohromné množstvá milostí ale aj zázračných uzdravení. Nie je to záležitosť minulosti, aj v súčasnosti existuje veľa svedectiev a dôkazov mocného príhovoru Panny Márie. Ako vznikla táto novéna?
Vo východnom Taliansku leží miesto, ktoré milovníci antiky určite poznajú. Každý rok sem prichádzajú tisícky turistov, aby si prezreli ruiny starovekých Pompejí, ktoré vyslovene pochoval výbuch sopky Vezuv v roku 79. Zostala po nich len hrubá vrstva popola.
Oveľa neskôr, v druhej polovici 19. storočia nemalo okolie Pompejí veľmi dobrú povesť. Okolité dedinky sa preslávili kriminalitou a celkovým úpadkov mravov. A hoci bolo Taliansko vždy považované za katolícku krajinu, mnoho obyvateľov pompejského okolia nepoznali ani základné pravdy katolíckej viery. Verili poverám a pod maskou katolíka sa prežívalo pohanstvo. Na zvyčajné riešenie problémov sa používali zaklínadlá a pomoc najrôznejších čarodejníc.
Do tejto situácie prišiel v máji 1872 mladý advokát blahoslavený Bartolo Longo, niekdajší špiritista a satanista, teraz obrátený na vieru a veľký ctiteľ Panny Márie. V duši mu začala klíčiť bezútešnosť, ba až skľúčenosť, keď začul vnútorný hlas: "Keď chceš byť zachránený, urob niečo pre rozšírenie ruženca." Bolo to zasľúbenie, ktorá dala Božia Rodička svätému Dominikovi. Myšlienka, že keď bude rozširovať ruženec, bude zachránený, prišla ako záblesk do tmavej noci.
Bartolo vo veľkom vzrušení obrátil tvár k nebu, pozdvihol ruky a oslovil Pannu Máriu slovami: "Ak je to pravda, čo si sľúbila svätému Dominikovi, že ten, kto bude šíriť tvoj ruženec sa ľahko stane blahoslaveným, tak zachránim svoju dušu a neodídem z tejto krajiny bez toho, aby som tu nezaviedol ruženec." Hneď na to počul zvoniť na Anjel Pána. Padol na kolená a modlil sa.
Onedlho po tejto udalosti sa pri pohľade na morálnu biedu kraja rozhodol chodiť od domu k domu a rozprávať ľuďom o viere. S ružencom v ruke ich jednoduchým spôsobom presviedčal o kráse modlitby ruženca, ktorý im daroval a tiež medailky. Nemal to ľahké, pretože ľudia boli nevedomí a mnohí ani nepoznali Zdravas‘ Mária. Po troch rokoch pôsobenia medzi týmito ľuďmi videl len odrobinku ovocia svojej námahy.
Bartolo si uvedomoval, že je treba spraviť viac, je potrebná trvalá duchovná formácia a sviatosti. 13. februára 1876 sa mu podarilo zaviesť Bratstvo svätého ruženca, ale tamojší kostolík, v ktorom chcel vybudovať ružencový oltár bol veľmi malý a biskup z Noly, ktorý mal farnosť vo svojom obvode ho prosil, aby postavil ľuďom nový kostol a sľúbil mu 500 frankov.
Spovedník Bartola Longa kúpil u starinára v Benátkach obraz Panny Márie Ružencovej za 3,40 lír a daroval ho jednej terciárke v Neapole, ktorá ho potom darovala Longovi. Miestni duchovní najprv odmietali tento obraz vystaviť, pretože bol poškodený a podpísaný časom, ale po zreštaurovaní vykázal obraz nezvyčajnú nebeskú krásu, ktorá Bartola a iných ľudí presvedčila, že nemôže pochádzať len z ľudských rúk. V deň zavedenia Bratstva bol vystavený k úcte v malom kostole a 8. mája 1876 bol položený základný kameň nového veľkého kostola. Vtedy ešte nikto netušil, že je to nielen začiatok veľkého diela, ale že tu raz bude stáť jeden z najväčších kostolov Panny Márie na svete.
Za týmto účelom začal zbierať Longo príspevky a hoci sa vyskytli veľké prekážky, Panna Mária mu prišla na pomoc. V Neapole sa náhle uzdravilo choré dievča po tom, čo Matke Božej sľúbilo dať príspevok na nový ružencový kostol vo Valle di Pompei. Tento zázrak sa stal v deň, kedy tam bolo zriadené Ružencové bratstvo a celý Neapol bol zo zázraku v úžase.
Čoskoro na to sa stal iný zázrak chorému po tom, čo sľúbil obetovať niečo pre nový kostol. Takto sa stali mnohé vyslyšania modlitieb, keď niekto sľúbil dar pre tento kostol. Takýmto spôsobom zoslala nebeská Kráľovná Bartolovi Longovi dostatok financií a tak v máji 1891 tento nový ružencový kostol vysvätil kardinál Monaco La Valetta za prítomnosti 74 biskupov, arcibiskupov a kardinálov.
Bartolo Longo si bol vedomý, že táto bazilika bola vybudovaná z obetí veriacich a tak ho 13. marca 1894 daroval Svätému Otcovi Levovi XIII., ktorý obdaroval svätyňu odpustkami a privilégiami, aké nemá žiadny iný kostol na svete. Zakladateľa Bartola Longa si pápež uctil nádherným listom a prijal ho na audienciu, aby mu tak pred celým svetom udelil svoje schválenie. Dnes je kostol majetkom Apoštolskej stolice.
Jedným z najväčších a najobdivuhodnejších uzdravení Kráľovnej ruženca v Pompejach je vyliečenie Fortuny Agrelliovej z Neapola. Jej muky boli také veľké, že susedia vyše roka počúvali jej bolestné náreky, ktoré vyvolávali dlhotrvajúce a bolestivé kŕče. Kto sa na ňu pozrel, uvidel na jej tvári viditeľné stopy strašného utrpenia a telo mala navyše celkom skrčené. Najslávnejší lekári jej liečbu vzdali.
16. februára 1884 jej dal jeden podporovateľ vtedy prebiehajúcej stavby Pompejskej svätyne medailu a knižku novény ku Kráľovnej ruženca. Fortuna a jej príbuzní sa hneď začali túto novénu modliť. 3. marca ju opäť ako zvyčajne prepadli bolestivé kŕče, z ktorých upadla do mdlôb. Okolo 15-tej hodiny na chvíľu precitla a vtedy uvidela Kráľovnú ruženca z Pompejí, blahoslavenú Pannu Máriu. Pri jej zjavení spravila znamenie krížom.
Panna Mária mala na lone Božské dieťa, v ruke ruženec a sedela na vysokom tróne, obklopená svetelnými bytosťami, ktoré boli oblečené v odevoch vyšívaných zlatom. Božia Rodička bola sprevádzaná svätým Dominikom a svätou Katarínou zo Sieny a na hlave mala korunu, ktorá žiarila drahými kameňmi. Trón bol bohato ozdobený kvetinami a Máriina krása sa ani nedá opísať.
S materskou nežnosťou pozrela na chorú Fortunu, ktorá ju pozdravila slovami: "Kráľovná posvätného ruženca z Pompejí, skloň sa ku mne, uzdrav ma, už som sa na teba obrátila novénou, ale tvoju pomoc som ešte nedostala. Ó Mária! Tak rada by som bola zdravá!"
Vtedy k nej Panna Mária prehovorila: "Dieťa, volala si ma pod rôznymi titulmi a vždy si odo mňa dostala milosti. Teraz, keď si ma zavolala pod titulom Kráľovnej posvätného ruženca, mne tak príjemným, nemôžem ti ďalej odopierať vyprosovanú milosť, pretože toto meno mi je pred všetkými inými milé a drahé. Vykonaj tri deväťdňové pobožnosti a dostaneš všetko."
Kráľovná ruženca sa ešte raz zjavila Fortune a povedala: "Kto chce odo mňa získať nové milosti, nech vykoná tri novény s modlitbou ruženca a tri novény k vzdávaniu vďaky."
8. mája 1884 povedala chorá Fortuna svojej sestre: "Dnes mi dá Matka Božia určite milosť. Veď som čítala, že Kráľovná ruženca z Pompejí udeľuje tohto dňa mnoho milostí." A Fortuna sa v tento deň skutočne uzdravila a 18. júna prišla už zdravá do Valle di Pompei, aby sa Kráľovnej ruženca poďakovala.
Takto vznikla Pompejská novéna, ktorá svoj názov dostala z dvoch dôvodov - zázrak uzdravenia Fortuny Agrelli z Neapola a pre samotné slová Panny Márie, ako Kráľovnej posvätného ruženca z Pompejí. Aj nezvyčajná dĺžka novény pochádza od samotnej Panny Márie. Vďaka zázračnému uzdraveniu Fortuny sa novéna začala rýchlo šíriť. Sľub, obsiahnutý v novéne, dával novú nádej chorým a trpiacim. Toto sa deje aj dnes - po celom svete je ohromné množstvo dôkazov o moci modlitby a tejto ružencovej novény.
Modlitba Pompejskej novény trvá 54 dní. Každý deň sa modlíme radostný, bolestný a slávnostný ruženec a modlitba ruženca svetla je voliteľná, pretože tento ruženec v dobe vzniku Pompejskej novény ešte neexistoval, zaviedol ho až pápež svätý Ján Pavol II. Prvých 27 dní sa modlíme prosebnú modlitbu a ďalších 27 dní ďakovnú modlitbu. Návod na modlitbu nájdete TU.
Na záver niekoľko rád
Dnes uteká čas priveľmi rýchlo, mnohým sa zdá modlitba už len jedného ruženca veľmi dlhá a možno aj nezáživná. Kto však chce čosi dostať, musí aj čosi dať. Počas modlitby je dôležité sa celkom odovzdávať Pánovi Ježišovi skrze Pannu Máriu a zveriť svoje srdce uzdravujúcemu pôsobeniu Božej milosti. Zverujeme Bohu všetky svoje problémy, starosti, pochybnosti a strachy a zostávame v objatí našej matky Márie. Treba pripomenúť, že pre dobrú modlitbu je nutné nemať žiadnu záľubu v hriechu a pravidelne sa spovedať.
Pán Ježiš nás vyzýva ku každodennému sebazáporu. Zaprieť sám seba znamená nehľadať v modlitbe len to, čo nám prináša radosť a nadšenie, ale znamená to prijímať s vďačnosťou všetko, čo Boh dáva.
Netreba sa nechať odradiť od modlitby ani v čase celkovej suchoty a straty nádeje, lebo skutočná modlitba nezávisí na pocitoch, ale na vôli!
Potvrdzuje nám to vo svojom Denníčku aj svätá Faustínka: "Keď prosíme o milosť, Boh ju dá, ale musíme ju chcieť prijať. Aby sme ju vedeli prijať, treba sa zaprieť. Láska nespočíva v slovách ani v citoch, ale v skutkoch. Je to úkon vôle, je to dar, čiže darovanie. Rozum, vôľu i srdce - tieto tri sily musíme cvičiť počas modlitby." (392)
Masima - Verím a Dôverujem
