%20(1).jpg)
8. máj si mnohí veriaci budú pamätať ako deň, keď z komína Sixtínskej kaplnky vyšiel o 18,08 hod. biely dym, sprevádzaný lahodným zvučaním zvonov z Baziliky svätého Petra ohlasujúc, že máme nového, riadne zvoleného 267. pápeža.
8. máj je významný pre Cirkev aj pre iné udalosti. V ten deň sa pred 1535-timi rokmi, v roku 490, zjavil vo sne biskupovi svätý archanjel Michael a oznámil mu, že miesto, kde sa stal zázrak, je pod jeho zvláštnou ochranou a podľa Božieho nariadenia žiada, aby sa na tom mieste postavil Boží chrám k jeho úcte a tiež k úcte anjelov.
Ďalším silným momentom je, že 8. mája a tiež prvú októbrovú nedeľu prichádzajú pútnici do mesta Pompeje, aby si pobožnosťou uctili Pannu Máriu Pompejskú. A práve 8. mája si pripomíname výročie položenia základného kostola v Pompejach v roku 1876, ktorý je zasvätený Panne Márii Ružencovej a neskôr sa stal slávnym pútnickým miestom.
A napokon, ako bolo spomenuté, 8. mája "dostala" Katolícka cirkev nového Svätého Otca, ktorým sa stal 69-ročný kardinál Robert Francis Prevost O.S.A., ktorý prijal meno Lev XIV. A opäť sa dostávame k svätému archanjelovi Michaelovi. Predchodca pápeža (čo sa týka mena) Lev XIII. mal totiž víziu, ktoré nebola veľmi príjemná a preto ho podnietila k rýchlemu zloženiu modlitby k svätému Michaelovi a žiadosti, aby sa ju veriaci modlili na konci svätých omší.
Kardinál Robert Francis Prevost O.S.A., bývalý prefekt Dikastéria pre biskupov, sa narodil 14. septembra 1955 v Chicagu (Illinois, Spojené štáty americké).
V roku 1977 vstúpil do noviciátu Rádu svätého Augustína (O.S.A.) v provincii Nostra Signora del Buon Consiglio v Saint Louis a 29. augusta 1981 zložil sľuby. Študoval na Katolíckej teologickej únii v Chicagu, kde získal diplom z teológie.
Vo veku 27 rokov bol rádom vyslaný do Ríma, aby študoval kánonické právo na Pápežskej univerzite sv. Tomáša Akvinského (Angelicum). Kňazskú vysviacku prijal 19. júna 1982. Licenciát získal v roku 1984, potom bol vyslaný na misiu do Chulucanas v Piure v Peru, kde zotrval do roku 1986.
V roku 1987 získal doktorát s dizertáciou na tému: "Úloha miestneho priorátu Rádu svätého Augustína". V tom istom roku bol zvolený za riaditeľa povolaní a riaditeľa misií augustiniánskej provincie "Matky dobrej rady" v Olympia Fields v štáte Illinois (USA).
O rok neskôr bol vyslaný na misiu do Trujilla ako riaditeľ projektu spoločnej formácie augustiniánskych kandidátov z vikariátov Chulucanas, Iquitos a Apurímac, kde priorom komunity, riaditeľom formácie a tiež učiteľom. V arcidiecéze Trujillo bol súdnym vikárom, profesorom kánonického práva, patristiky a morálnej teológie vo veľkom seminári "San Carlos e San Marcelo" a v roku 1999 bol zvolený za provinciálneho priora provincie "Madre del Buon Consiglio" v Chigago.
Po dva a pol roku bol v roku 2007 generálnou kapitulou zvolený za generálneho priora. V októbri 2013 sa vrátil do svojej provincie, kde vyučoval a pôsobil ako provinciálny vikár a v týchto funkciách zotrval až do 3. novembra 2014, keď ho pápež František menoval za apoštolského administrátora diecézy Chiclayo v Peru a povýšil ho na titulárneho biskupa diecézy Sufar.
7. novembra kánonicky prevzal diecézu v prítomnosti apoštolského nuncia Jamesa Patricka Greena; za biskupa bol vysvätený 12. decembra, na sviatok Panny Márie Guadalupskej, v katedrále svojej diecézy. Biskupom Chiclayo sa stal 26. septembra 2015, pričom od marca 2018 bol druhým podpredsedom Peruvijskej biskupskej konferencie. Pápež František ho v roku 2019 menoval za člena Kongregácie pre klerikov a v roku 2020 za člena Kongregácie pre biskupov a tiež ho 15. apríla menoval za apoštolského administrátora diecézy Callao.
30. januára 2023 sa stal prefektom Dikastéria pre biskupov a predsedom Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku a 9 mesiacov neskôr, 30. septembra mu pápež František pridelil diakóniu svätej Moniky.
6. februára 2025 ho Svätý Otec František povýšil do stavu kardinála-biskupa a udelil mu titul prímestského biskupstva Albana.
Robert Francis Prevost, nový pápež, je najmladší z troch bratov, ktorí vyrastali v skromnom, ale duchovne bohatom domove, kde sa evanjelium nielen čítalo, ale aj žilo. A hoci jeho starší bratia Louis a John zostávajú mimo pozornosti verejnosti, sú neoddeliteľnou súčasťou mozaiky, ktorá formovala muža, ktorý je dnes povolaný viesť univerzálnu Cirkev.
Rodina Prevostovcov má hlboké katolícke a multikultúrne korene. Otec Louis Marius Prevost bol veteránom armády a neskôr veľmi obľúbeným pedagógom v Chicagu, kde sa stal riaditeľom základnej školy Mount Carmel Elementary School a neskôr školským inšpektorom.
Matka Mildred Martínez mala španielsky pôvod a bola duchovnou a spoločenskou dušou rodiny. Spievala vo farskom zbore, organizovala stretnutia pre rodiny a s nadšením prijímala kňazov, ktorí prichádzali na návštevu. Všeobecne sa vedelo, že v dome Prevostovcov bol stôl prestretý vždy pre jedného hosťa navyše.
V tomto prostredí vyrastali Louis, John a Robert. Traja bratia posluhovali ako miništranti vo farnosti Nanebovzatia Panny Márie na južnom predmestí Chicaga. A hoci to boli 70-te roky a svet sa menil, rodina Prevostovcov zostala verná rutine pozostávajúcej z omší, dobrovoľníctva a katolíckej školy. Náboženstvo nebolo deťom vnucované, ale prirodzené, a Robert, najmladší z nich, v tomto každodennom živote počul tichý hlas povolania.
Ich matka Mildred je dôležitou postavou tohto príbehu. Opisujú ju ako veselú, pohostinnú a odhodlanú ženu, ktorá rada spievala, varila a budovala komunitu. Bola to ona, kto viedol deti k modlitbe, zapájal ich do farských aktivít a z domu urobila malú domácu cirkev. Jej pohostinnosť bola známa: každý kňaz v okolí vedel, že u pani Mildred nikdy nechýbalo teplé jedlo a úsmev. Nie je ťažké si predstaviť, ako tento štýl ovplyvnil aj pastoračný prístup budúceho pápeža.
Masima - Verím a Dôverujem
