Boj Pátra Pia proti škandalóznej móde

Duchovná dcéra Pátra Pia Cleonice Morcaldiová hneď v úvode svojho duchovného denníka Môj život v blízkosti Pátra Pia napísala: Jeden zbožný kňaz, duchovný syn Otca a vrúcne ním milovaný, ma nabádal, aby som zapísala spomienky na svoj život. Môj život je taký biedny a chudobný, že nestojí naň spomínať.

Cleonice vo svojej pokore predsa len čosi napísala - spomienky na svojho duchovného otca, Pátra Pia z Pietrelciny, ktorý, ako sama píše "ma tak veľmi miloval v Bohu a toľko trpel, aby ma znovuzrodil v Ježišovi". 

V zápiskoch jednotlivých spomienok sa nachádza aj zmienka o boji Pátra Pia so škandalóznou módou. Páter Pio bojoval proti tomu svojou celou morálnou silou. Ale ako Cleonice píše, v tejto križiackej výprave bol sám...

Jedného dňa priviedli mníšky z Foggie všetky mladé zverenkyne zo svojho kolégia k otcovi Piovi. Kapucínski bratia videli, že dievčatá majú oblečené minisukne, a tak ich prinútili kľaknúť si, aby si ich Páter Pio nevšimol. Keď potom Páter Pio prešiel okolo, nikomu nepodal ruku, ani mníškam. A tie zostali nemilo prekvapené, pretože nevedeli dôvod jeho nevšímavosti.

Dozvedeli sa ho, keď otec Pio došiel k výťahu. Vtedy sa na všetky pozrel a povedal: "Nehanbíte sa? Choďte sa obliecť."

Ohromené mníšky sa spýtali: "Bože môj, ako ste videli, že majú na sebe krátke sukne, keď všetky kľačali?" 

"Bolo to dobré ponaučenie pre dievčatá, ktoré prišli pobozkať mu ruku a prijať jeho požehnanie pred skúškami," spomína Cleonice.

Jeden učiteľ v Ríme povedal, že "hlas protestu proti móde vychádza iba z úst Pátra Pia", a dodal, že v Ríme všetci kňazi zatvárajú oči a prechádzajú okolo. Hlas Pátra Pia sa však strácal v púšti tohto nízkeho sveta ako hlas Krstiteľa.

"Ryba smrdí od hlavy," často opakoval otec Pio. "Hlavou je kňaz, ktorý sa dnes pozerá a prechádza okolo. Ten, kto mlčí, súhlasí. Odvážil som sa jemne pokarhať niektorých ľudí, ktorí spôsobovali v kostole škandál. Odpovedali: ‚Kto ste? Ostatní nám nič nehovoria.‘ Preto je bohyňa módy trónená, poslúchaná, milovaná a všetkými rešpektovaná.  

Vládne nad Bohom a jeho svätým zákonom. Mlčanie kňazov len zvyšuje počet jej oddaných. Aj dobrí ľudia hovoria: ‚Ak kňazi nič nehovoria, je to znamenie, že to nie je hriech.‘

Sme uprostred pohanstva. V chladných zimných dňoch sa dievčatá trasú od zimy, trpia, ale nevzdávajú sa svojich minisukní. Musia poslúchať bohyňu, ktorá to tak chce za každú cenu. Nech sa Pán zmiluje nad týmto svetom, spustošeným silami zla." A nakoniec dodal: "Nikdy nedal Pán satanovi toľko moci, ako v tomto storočí."  

Cleonice vo svojich zápiskoch pokračuje: Snívalo sa mi o veľkej rieke s kalnou vodou, ktorá sa rýchlo rútila k ústiu a niesla veľké množstvo polonahých žien, ktoré mávali rukami a naťahovali ich k obom brehom so zúfalým krikom: zachráňte nás! Zachráňte nás! Ich vlasy boli dlhé, rozstrapatené a zúrivý vietor im ich sem a tam rozfukoval. Rozpovedala som otcovi ten sen.

Nič nepovedal, iba sklonil hlavu. "Otče, Panna Mária nás zachráni," povedala som mu. A on odvetil: "Vždy je pripravená nám pomôcť, ale budeme činiť pokánie? Konáme pokánie?" Keď som sa ho pýtala na dôvod jeho smútku, povedal: "Duše! Nevďačnosť stvorení voči Bohu!"

Cleonice, aby otcovi Piovi trochu uľavila od toľkej horkosti, povedala, že čoskoro, skrze modlitby Kráľovnej nebies príde Ježišovo kráľovstvo v Cirkvi a vo svete. Páter Pio sa otočil a so zopnutými rukami povedal: "Modli sa, aby prišlo čoskoro!"

Vtedy mu jeho duchovná dcéra povedala: "Otče môj, toľko trpíš, pretože na jednom pleci nosíš Cirkev a na druhom skazený a nepokojný svet!" Pozrel sa na ňu, podal jej ruku, aby ju pobozkala a zvolal: "Modli sa, aby neboli rozdrvené!"

Masima - Verím a Dôverujem