%20(1).jpg)
Talianske mesto Pesaro je nielen známym letoviskom na pobreží Jadranského mora, ale tiež rodiskom blahoslavenej františkánskej terciárky Micheliny Metelli, v kresťanskom svete známej ako Micheliny z Pesara.
V mestečku, neďaleko slávnej svätyne v Lorete sa v roku 1300 narodila do bohatej a šľachtickej rodiny dcéra, ktorá pri krste dostala meno Michelina. Dievčatko bolo obdarené vynikajúcimi prirodzenými darmi a rodičia ju vychovávali v bázni pred Pánom.
Keď dovŕšila dvanásť rokov, vydala sa za šľachtica z rodu Malatesta. Ale hoci bola dobrá a zbožná, predsa mala srdce rozdelené medzi stvorenia a Stvoriteľa. Manžel a syn, ktorým bolo toto manželstvo požehnané, viac zamestnávali jej srdce, ako duchovný život.
Po ôsmich rokoch manželského zväzku ho Pán prerušil a vzal si jej manžela k sebe. Pre mladú, dvadsaťročnú manželku to bola ťažká skúška a Michelina vtedy ešte nerozpoznala vyššie Božie zámery. Svoju lásku ešte viac sústredila na svojho syna.
Približne v tom čase prišla do Pesara zbožná terciárka Syriaca a povzbudila svojou horlivosťou v modlitbe a svätosťou svojho života celé mesto. Aj Michelina si veľmi vážila túto zbožnú ženu a ponúkla jej svoj palác so sľubom, že sa postará o všetky jej potreby, aby mohla slúžiť iba Bohu. Syriaca jej pohostinnosť vďačne prijala a Boh odmenil Michelinu milosťou, naučiť sa milovať Boha nadovšetko a všetko ostatné iba v Bohu.
Počas jedných sviatkov Turíc sa Michelina rozprávala so svojou hostkou o potrebe odovzdať svoje srdce Bohu. Syriaca o tom hovorila nadšene s tým, že je to nevyhnutné. "To môže byť pravda," odvetila jej Michelina, "ale nemôžem túžiť po takej dokonalosti. Môj syn, najnežnejší objekt mojej náklonnosti mi príliš zamestnáva srdce a pozemské statky mi nedávajú dostatočnú slobodu, aby som sa srdcom úplne odovzdala Bohu."
Terciárka jej navrhla, aby sa spoločne pomodlili, aby Boh oslobodil Micheline srdce od vecí, ktoré sú prekážkou jej spásy a dokonalosti. Michelina súhlasila. Chcela slúžiť Bohu lepšie než dosiaľ.
Na druhý deň ráno sa obe ženy zúčastnili na svätej omši a vrúcne sa modlili za tento úmysel. Na konci omše počula Michelina vo vnútri hlas Pána: "Oslobodím ťa. Vezmem si tvojho syna k sebe a ty budeš odteraz patriť len mne."
Po svätej omši sa obe ženy vrátili do paláca a dieťa našli choré. Boh ho skutočne čoskoro vzal zo sveta, v ktorom by bol vo veľkom nebezpečenstve kvôli priveľkej nežnosti svojej matky a Michelina s terciárkou videli, ako svätí anjeli nesú jeho dušu do neba.
U Micheliny nastala premena. Srdce už nemala pripútané k časným majetkom a hoci jej príbuzní rázne protestovali, štedro rozdávala majetky chudobným. Keď ho napokon celkom rozdala, spolu s Francisom Zanferdinim založila Bratstvo Zvestovania Panny Márie, aby sa starala o chudobných, ošetrovala chorých a pochovávala mŕtvych.
Po čase sa stala terciárkou svätého Františka a postihnutých i chorých prijala ako svoju novú rodinu. Stala sa matkou sirôt, oporou chudobných vdov, opatrovateľkou chorých, útechou zarmútených a jej dom sa stal útočiskom všetkých úbohých. Náš Pán neváhal odmeniť jej lásku. Jedného dňa sa jej zjavil a povedal: "Tvoj súcit s chudobnými, chorými, vdovami a sirotami ti získal moje srdce, a preto tvoja odmena bude hojná."
Michelina okrem toho praktikovala aj prísne skutky pokánia, aby odčinila svoj predchádzajúci život. Príbuzní ju pre toto spočiatku považovali za šialenú a dali ju zavrieť.
Po prepustení z väzenia sa vydala na púť do Svätej zeme ako pokánie za svoje hriechy. Tajomstvá Kristovho utrpenia si na svätých miestach uctievala tak vrúcne, že ju všetci prítomní videli v extáze na Kalvárii.
Po návrate do rodnej krajiny zdvojnásobila svoje modlitby, praktiky pokánia a skutky lásky, až kým si ju vo veku 56 rokov nepovolal Pán 19. júna 1356 k sebe. Jej hrob vo františkánskom kostole bol oslávený početnými zázrakmi. Apoštolská stolica schválila jej verejnú úctu 13. apríla 1737, načo si ju mesto Pesaro vybralo za svoju patrónku a jej sviatok sa každoročne slávi 19. júna.
Ó, blahoslavená Michelina z Pesara, zasvätila si svoj život službe chudobným a chorým s bezhraničnou láskou a súcitom. Oroduj za nás, aby sme nasledovali tvoj príklad nezištnej lásky a oddanosti Bohu. Pomôž nám vidieť Krista v tvárach núdznych a slúžiť im s láskou a pokorou. Nech nás tvoj život inšpiruje k životu v svätosti a službe. Amen.
Masima - Verím a Dôverujem
