%20(1).jpg)
Panna Mária má mnoho titulov, jedným z nich je aj Panna Mária nádeje, ktorý sa síce používal dávno pred jej zjavením v Pontmain, ale potom sa u domácich obyvateľov (a nielen u nich) silne zakorenil.
V roku 1861 nastúpil na pruský trón cisár Viliam I. a okamžite vymenoval Otta von Bismarka za svojho kancelára. Ich cieľom bolo zjednotiť všetky nemecky hovoriace štáty do jednej krajiny. Spoločne zaujali agresívny a bojovný postoj. Aby Prusko presadilo, ale aj otestovalo svoje postavenie medzi susedmi, viedlo tri rýchle vojny: proti Dánsku v roku 1864, keď obsadilo Holštajnsko; proti Rakúsku v roku 1866, keď Prusko získalo kontrolu nad Nemeckom; a nakoniec proti Francúzsku v roku 1870.
1. augusta 1870 zaznel prvý výstrel z dela a začala sa francúzsko-pruská vojna. Francúzska armáda rýchlo padla pod vojensky prevyšujúcou pruskou armádou. Do 27. decembra Prusi vtrhli do Paríža a potom smerovali do západných provincií Normandia a Bretónsko.
V polovici januára 1871 bola pruská armáda len niekoľko kilometrov od Pontmain, malej dedinky, obývanou jednoduchými a pracovitými vidieckymi ľuďmi, ktorých už tridsaťpäť rokov viedol farár otec Michel Guérin. Obyvatelia sa obávali o svoje životy, ale naďalej pracovali.
Medzi obyvateľmi dedinky žila tiež rodina Barbadettová. Otec Césare, matka Victoire sa starali o každodenný chlieb pre svojich desať a dvanásťročných synov Josepha a Eugena. Najstarší syn v tom čase slúžil v armáde.
V ten večer, 17. januára 1871 obaja mladší synovia pomáhali otcovi mlieť steblá, aby mohli nakŕmiť kone. Dvanásťročný Eugene niekoľko minút pred šiestou hodinou večer využil prestávku v práci a vyšiel von zo stodoly. Zahľadel sa na oblohu a zrazu uvidel asi šesť metrov nad strechou a medzi dvoma komínmi vedľajšieho domu Jeana a Augustina Guidecoqovcov "Pani", oblečenú v tmavomodrých šatách, posiatymi zlatými hviezdami a čiernom závoji pod zlatou korunou. Tajomná Pani rozprestrela ruky na znal privítania a usmiala sa. Eugene stál v snehu ako prikovaný asi pätnásť minút.
Neskôr za ním prišiel jeho mladší brat Joseph. Eugene zvolal: "Pozri sa tam! Nad domom! Čo vidíš?" Joseph opísal Pani rovnakým spôsobom, ako ju videl Eugene. Ale otec, ktorý medzitým vyšiel zo stodoly za nimi, nič nevidel a prísne im nakázal, aby sa vrátili do stodoly. Bratia sa však nedali odradiť, zavolali matku, no tá rovnako nič nevidela.
Otcovi to zrejme začalo vŕtať v hlave, lebo neskôr povedal synom, aby išli von a znovu sa pozreli na oblohu. Znovu ju uvideli. Joseph stále hovoril: "Aká je krásna." Pani Barbadettová vedela, že jej synovia sú úprimní a neklamú, preto povedala: "Možno sa vám zjavuje Panna Mária. Keďže ju vidíte, pomodlime sa päťkrát Otčenáš a päťkrát Zdravas na jej počesť."
Po modlitbe sa pani Barbadetteová spýtala sa detí, či ešte vidia Pannu Máriu. Keď odpovedali "Áno", išla si po okuliare a vrátila sa aj s dcérou Louise, no ani jedna z nich zasa nič nevidela. Ale pani Barbadettovej napadlo zavolať rehoľné sestry: "Sestry sú lepšie ako vy," povedala synov, "ak ju vidíte vy, určite ju uvidia aj ony."
Sestra Vitaline, ktorá prišla na ich zavolanie, tiež vedela, že chlapci sú čestní. Ale ani ona nevidela Pannu Máriu a tak vošla do susedných domov a vrátila sa s dvomi dievčatkami, jedenásťročnou Francoise Richerovou a deväťročnou Jeanne-Marie Lebosseovou. Obe dievčatá opísali Pannu Máriu rovnakým spôsobom ako chlapci.
K zhromaždenej skupinke sa pridala sestra Marie Edouardová a keď počula, čo povedali dievčatá, išla po farára otca Guerina a ďalšie dieťa, šesť a polročného Eugena Friteaua. Ten takisto videl Pannu Máriu.
To však už vyšli do snehom pokrytej ulice asi päťdesiati dedinčania. Augustine Boitin, ktorý mal dva roky a jeden mesiac, sa natiahol smerom k Panne Márii a povedal: "Ježiš! Ježiš!" Iba týchto šesť detí videlo Pannu Máriu nádeje.
Otec Guerin všetkých vyzval, aby sa modlili a tak si kľakli a pomodlili sa ruženec. Sestra Marie Edouardová viedla skupinu modliacich recitovaním Magnificatu. Postupne sa na oblohe objavil odkaz, napísaný zlatými písmenami: "Ale modlite sa, deti moje." Deti tento odkaz videli, dospelí však nie.
Otec Guerin povedal všetkým, aby sa modlili, a tak si kľakli a pomodlili sa ruženec. Po modlitbe ruženca začal dav spievať "Magnicat". Z trhu v Ernée sa práve vtedy vrátil furman Joseph Babin. "Máte právo modliť sa," kričal k ľuďom, "Prusi dorazili do Lavalu." Správa, že sa Prusi vyskytujú blízko Pontmainu ešte zosilnila potrebu modlitby. Pokračovali litániami k Panne Márii a ďalšími pobožnosťami.
Počas modlitby sa okolo krásnej Pani objavil modrý ovál so štyrmi nehoriacimi sviecami a na jej šatách sa na mieste, kde bolo srdce, bolo vidieť aj malý červený kríž. Krásna Pani na chvíľu zosmutnela, o niekoľko minút, sa však znovu usmiala a ako sa zväčšovala úprimnosť modlitieb, zväčšoval sa aj ovál a množili sa hviezdy. Pod jej nohami sa rozvinul veľký biely transparent a pomaly sa začali objavovať slová: "Ale modlite sa, deti moje. Boh vás čoskoro vypočuje. Môj Syn sa nechá pohnúť súcitom."
Posolstvo vyvolalo v dave silnú emocionálnu reakciu. Po chvíli ticha otec Guerin navrhol, aby zaspievali hymnus Matka nádeje a dedinou sa niesol spev: "Matka nádeje, ktorej meno je také sladké, ochraňuj našu francúzsku zem, modli sa, modli sa za nás."
Deti poskakovali od radosti a tlieskali rukami, pričom opakovali: "Pozrite sa, ako sa usmieva! Ó aká je krásna!" Transparent ale na konci hymnusu zmizol.
Pokračujúca modlitba nadobudla kajúcnosť novým spevom: "Môj nežný Ježišu, už nadišiel čas odpustiť našim kajúcnym srdciam. Nikdy viac neurazíme Tvoju najvyššiu dobrotu, ó, nežný Ježišu." Panna Mária znovu zosmutnela a jej smútok sa dorážal aj na deťoch: "Pozri, opäť je smutná," hovorili.
Potom pred ňou objavil červený kríž, na ktorom bol transparent s krásnymi červenými písmenami - Ježiš Kristus. Panna Mária vzala kríž do oboch rúk a naklonila ho k deťom. Malá hviezda zapálila štyri sviečky vo vnútri oválu, rovnako, ako to urobil kňaz v kostole na oltári Panny Márie. Hviezda sa potom presunula nad hlavu Panny Márie.
Joseph Barbadette si o niekoľko rokov neskôr spomínal na túto fázu zjavenia: "Jej tvár bola poznačená hlbokým smútkom ... chvenie pier v kútikoch úst prezrádzalo hlboký cit ... ale po lícach jej netiekli žiadne slzy." Ešte neskôr napísal: "Jej smútok bol väčší, než si ktokoľvek dokáže predstaviť. Videl som svoju matku premoženú žiaľom, keď o niekoľko mesiacov neskôr zomrel môj otec. Viete, čo takýto smútok v matkinej tvári robí so srdcom dieťaťa. Ale ako si pamätám, inštinktívne mi napadol smútok Najsvätejšej Panny Márie, ktorý musel byť smútkom Ježišovej Matky na úpätí kríža, ktorá niesla svojho umierajúceho Syna."
Po dospievaní "Ave Maris Stella" povedal farár: "Pomodlime sa všetci večernú modlitbu." Keď došli k spytovaniu svedomia, stala sa nová príhoda. Bolo takmer deväť hodín večer. Červený kríž zmizol, ale na každom pleci sa objavil malý biely kríž, Panna Mária sa usmiala na deti. Pri jej nohách sa objavil veľký biely závoj, pomaly sa pred ňou dvíhal a postupne ju unášal z dohľadu.
Zásah Panny Márie
Počas zjavení pruská armáda zastavila svoj postup cez Francúzsko, keď pruský veliteľ narazil na "neviditeľnú Madonu, ktorá mu zablokovala cestu", a prekvapivo, opis Panny Márie bol rovnaký ako ten, ktorý videli deti v Pontmaine na oblohe. O niekoľko mesiacov neskôr, 10. mája 1871, bola podpísaná mierová zmluva medzi Francúzskom a Pruskom, ktorá ukončila francúzsko-pruskú vojnu.
V marci 1871 sa konalo kanonické vyšetrovanie zjavenia a v máji toho istého roku miestny biskup vypočul deti. Vyšetrovanie pokračovalo neskôr v tom istom roku ďalšími výsluchmi teológov a lekárskym vyšetrením. Biskup bol s týmto vyšetrovaním spokojný a vo februári 1872 vyhlásil, že verí, že deťom sa zjavila Panna Mária.
Joseph Barbadette sa stal kňazom, členom Kongregácie oblátov Nepoškvrnenej Márie, zatiaľ čo jeho brat Eugene sa stal svetským kňazom, ktorému pomáhala jedna z dievčat, ktorá tiež videla Máriu ako jeho gazdiná, zatiaľ čo druhá, Jeanne-Marie Lebosseová sa stala mníškou. Kňaz, otec Michael Guerin, žil takým svätým životom, že sa začala kauza za jeho blahorečenie a kanonizáciu. V Pontmaine bola postavená veľká bazilika, ktorá bola vysvätená v roku 1900.
V roku 1932 pápež Pius XI. potvrdil rozhodnutie biskupského súdu a udelil omšu a offícium Panne Márii Nádeje z Pontmainu.
16. júla 1932 kardinál Pacelli, ktorý sa neskôr stal pápežom Piom XII., vydal dekrét z kapituly Baziliky svätého Petra, aby bola socha Panny Márie nádeje pápežsky korunovaná. O niekoľko rokov neskôr, 24. júla 1934, bol obraz Panny Márie korunovaný za prítomnosti arcibiskupa, biskupov, kňazov a laikov kardinálom Verdierom, parížskym arcibiskupom.
Modlitba k Panne Márii nádeje z kaplnky Panny Márie nádeje
Ó, Mária, moja Matka, kľačím pred tebou s ťažkým srdcom. Trápi ma ťarcha mojich hriechov. Vedomie mojej slabosti ma odrádza. Prepadajú ma strachy a pokušenia každého druhu. Napriek tomu som tak pripútaný k veciam tohto sveta, že namiesto túžby po nebi ma napĺňa hrôza pri pomyslení na smrť.
Ó, Matka milosrdenstva, zmiluj sa nado mnou v mojej tiesni. Si všemohúca so svojím Božským Synom. On nemôže odmietnuť žiadnu žiadosť tvojho Nepoškvrneného Srdca. Ukáž sa mi ako pravá Matka tým, že budeš mojou obhajkyňou pred Jeho trónom. Ó, útočisko hriešnikov a nádej beznádejných, ku komu sa mám obrátiť, ak nie k tebe?
Vypros mi teda, Matka nádeje, milosť úprimnej ľútosti nad mojimi hriechmi, dar dokonalého odovzdania sa do Božej svätej vôle a odvahu vziať svoj kríž a nasledovať Ježiša.
Ale nadovšetko sa modlím, ó, najdrahšia Matka, aby skrze tvoj najmocnejší príhovor bolo moje srdce naplnené svätou nádejou, aby som v najtemnejšej hodine života nikdy neprestal dôverovať Bohu, môjmu Spasiteľovi, ale kráčaním po ceste Jeho prikázaní si zaslúžil byť s Ním a s tebou zjednotený vo večných radostiach neba. Amen.
