%20(1).jpg)
V Ríme na Corso Vittorio Emanuelle II. stojí nádherný palác Palazzo Massimo Colonne, v ktorom sa každý rok 16. marca slávi svätá omša pri príležitosti spomienky na zázračné vzkriesenie štrnásťročného Paola Massima v roku 1583 na príhovor svätého Filipa Neri.
Miestnosť na druhom poschodí, v ktorej sa udiala zázračná udalosť, bola neskôr premenená na kaplnku a navštíviť ju môžete iba v tento jediný deň v roku, pretože palác je až dodnes obývaný šľachtickým rodom.
Svätý Filip Neri pôsobil v Ríme v rovnakej dobe, ako svätý Ignác z Loyoly, Karol Boromejský, Kamil de Lellis a tiež Félix z Cantalice. Svätý Filip zhromažďoval vo svojom oratóriu chudobné deti z ulice, ale tiež mladých mužov z bohatých a šľachtických rodín. Medzi nimi bol aj Paolo, syn Fabrizia z rodiny Massimo.
Fabrizio Massimi, o ktorom sa v Ríme často hovorilo, mal so svojou manželkou Laviniou de‘ Rustici päť dcér a znovu bola tehotná. Keď jej začali pôrodné bolesti, zašiel Fabrizio za Filipom Neri a požiadal ho, aby sa modlil za jeho manželku.
Svätec sa na chvíľu zamyslel a povedal: "Tentoraz sa ti narodí syn, ale chcem, aby si mu dal meno, ktorého vyberiem. Súhlasíš?" Fabrizio súhlasil a Filip Neri odpovedal: "Tak mu dám meno Paolo."
Keď mal Paolo štrnásť rokov, bol polosirotou, mama Lavinia mu medzitým zomrela. 10. januára 1583 ochorel na horúčku, ktorá trvala celých šesťdesiatpäť dní a lekári si s ňou nevedeli poradiť. Ale Filip Neri ho každý deň navštevoval, pretože ho nežne miloval a tiež bol už Paolova detstva jeho spovedníkom.
Bol to taký zbožný chlapec, že keď sa Germanico Fedeli, kňaz a rehoľník z Kongregácie oratoriánov a pomocník svätého Filipa žasol nad jeho trpezlivosťou počas dlhej a bolestivej choroby. Raz sa ho spýtal, či by nechcel vymeniť svoju chorobu za jeho zdravie a Paolo odpovedal: "Nevymenil by som ju za zdravie nikoho, pretože som so svojou chorobu spokojný."
16. marca 1583 sa Paolo ocitol v smrteľnom zápase. Svätý Filip si prial, aby ho informovali, keď sa Paolo ocitne na prahu smrti a tak mu poslali odkaz, že ak ho chce vidieť živého, nech sa poponáhľa, lebo Paolovi sa pohoršilo.
Posol, ktorý prišiel do San Girolama zistil, že Filip práve slúži svätú omšu, preto s ním nemohol hovoriť. Paolo medzitým zomrel, jeho otec mu zatvoril oči a farár Camillo, ktorý mu udelil posledné pomazanie a odporučil jeho dušu Pánovi, bol tiež preč.
Sluhovia si práve pripravili vodu na umytie Paolovho tela a ľanové plachty, do ktorých ho chceli zabaliť, keď o čosi neskôr stretol na schodoch Fabrizia, ktorý mu s plačom oznámil, že Paolo je mŕtvy. "Prečo ste ma nezavolali skôr?" pýtal sa Filip Neri. "Poslali sme vám odkaz, ale vaša ctihodnosť slúžila omšu," dostal odpoveď.
Kňaz Filip potom vošiel do Paolovej izby, kde bola okolo postele zhromaždená rodina, hodil sa na kraj postele a dlho sa modlil so zvyčajným búšením srdca a chvením tela. Po modlitbe vzal svätenú vodu, pokropil chlapcovu tvár a trochu mu vkvapol aj do úst. Potom dýchol do tváre, položil mu ruku na čelo a dvakrát zvučným hlasom nahlas zvolal: "Paolo! Paolo!"
Chlapec sa hneď prebudil akoby spal hlbokým spánkom, otvoril oči a odpovedal: "Otče, tak veľmi som po vás túžil. Zabudol som spomenúť jeden hriech, rád by som sa vyspovedal." Prítomní užasnuto, pritom nechápavo pozerali, a ako omámení vyšli z izby von, keď ich svätý Filip poprosil, aby ho nechali s Paolom osamote. Potom vložil Paolovi do ruky kríž, vypočul si jeho spoveď a dal mu rozhrešenie.
Keď sa ostatní vrátili do izby, Filip začal Paolovi rozprávať o jeho matke, ktorá zomrela pred ôsmimi rokmi a o jeho sestre, ktorá pred dvoma mesiacmi zomrela v kláštore. Počas tohto duchovného rozhovoru odpovedal Paolo jasným a zreteľným hlasom, do tváre sa mu vracala farba, takže ostatní prítomní ani nepomysleli, že by s ním nebolo čosi v poriadku.
Napokon ho svätec nežne chytil za ruku a spýtal sa ho: "Už je teraz všetko v poriadku? Si spokojný a pripravený na smrť?" Celkom uvoľnený a pokojný Paolo odpovedal: "Áno, otče, som šťastný, pretože v nebi znovu uvidím svoju mamičku a sestru."
Svätý Filip mu dal požehnanie: "Choď v pokoji, dieťa moje, žehnám ti a modli sa za mňa a za svoju rodinu." Paolo hneď s pokojnou tvárou vydýchol v jeho náručí. Pri tom všetkom bol prítomný Fabrizio so svojimi dvomi dcérami, vtedy mníškami v kostole Santa Marta, a Violante Santacroce, jeho druhá manželka, a slúžka menom Francesca, ktorá pomáhala Paolovi v jeho chorobe, a ďalší."
Podobný zázrak vzkriesenia mŕtvych, ktorý sa stal len preto, aby sa zomrelý mohol ešte vypovedať, sa stal a je dosvedčený aj u svätého Dona Bosca, o ktorom si môžete prečítať TU.
