%20(1).jpg)
Rehoľníčka augustiniánskeho kláštora svätej Marty v Miláne v Taliansku, kde žila Veronika, ktorá je známejšia pod menom Milánska, sa narodila v Binasco do chudobnej remeselníckej rodiny, ktorá často hladovala. Ale hoci boli navonok chudobní, vo vnútri boli bohatí na cnosti.
Veronika dostala od rodičov veľmi dobrý základ kresťanského života, ktorý sa "s ňou viezol" po celý jej život, až do jej smrti 13. januára 1497. Zomrela presne v deň a hodinu, ako to predpovedala. Veronika z Milána žila bohatý duchovný život, ktorý sa tiež prejavoval častými extázami o živote Ježiša Krista.
Nanebovstúpenie Pána
V noci pred slávnosťou Nanebovstúpenia Pána, hneď po posvätných vigíliách, si blahoslavená Veronika vyhľadala odľahlé miesto, kde by sa mohla venovať modlitbe až do úsvitu. Takmer okamžite sa jej myseľ ponorila do mystickej extázy a v tomto stave mala videnie.
Odviedli ju do veľkej hornej miestnosti. V tejto hornej miestnosti bol Kristus, teraz zmŕtvychvstalý, Panna Mária a apoštoli. Počula Krista, ako im oznamuje: "Teraz je hodina, aby som vystúpil k svojmu Otcovi!"
Keď to Veronika počula, všimla si, že Mária a všetci apoštoli začali vyzerať smutne a skľúčene. Spasiteľ im však okamžite ponúkol tieto slová útechy: "Nech sa vám netrápi srdce, lebo vás nenechám ako siroty. Hľa, ja budem s vami po všetky dni. A pošlem vám Tešiteľa – Ducha Svätého – ktorý vás naplní takou veľkou radosťou, že prevyšuje všetky slová! Vskutku, ak od vás neodídem, nebudete môcť prijať tohto Ducha Svätého."
Keď im povedal toto a mnoho ďalších slov povzbudenia a útechy, bol vynesený do nebies. Obklopovali ho žiarivé oblaky a skrývali ho pred ich očami, zatiaľ čo množstvo anjelov, horiacich nebeskou nádherou, mu spievalo chválospevy v nekonečných prúdoch transcendentných harmónií. Keď Kristus vystupoval cez každú z rôznych nebeských sfér, nové légie anjelov ho vítali nebeskými hymnami jasotu a slávy. Mnohí z týchto anjelov niesli aj zlaté kadidelnice, ktorými ho v úcte adorovali.
Keď Ježiš vstúpil do najvyššieho neba - do Neba nebies - v najvyššom triumfe, Boh Otec a Boh Duch Svätý vyšli, aby ho pozdravili, akoby v extatickom rozjímaní nad blaženým videním. Kristus potom zasadol na svoj trón po pravici Otca. Nevýslovná a oslepujúca sláva zaplavila a obklopila tieto tri Osoby - Otca, Syna a Ducha Svätého - takým spôsobom, že sa stali nerozoznateľnými a neoddeliteľnými v nesmrteľnej nádhere jedného Boha.
Toto úžasné videnie trvalo pre blahoslavenú Veroniku až do jedenástej hodiny dňa, ako sa počítalo podľa milánskych zvykov. Počas tohto času sa mystické rozkoše, ktoré zažívala, dajú porovnať len s večnými a nekonečnými radosťami samotného neba.
Zoslanie Ducha Svätého
V noci pred slávnostným sviatkom Turíc zažila Veronika nádherné a veľkolepé videnie nebeského kráľovstva a uvidela Krista v najvyšších sférach nebies. On sa v úcte klaňal neviditeľnému Otcovi a hovoril: "Ó, môj najsvätejší Otče a večný Pôvodca, Ty vieš, že som prebýval medzi smrteľníkmi a chodil po zemi. A najslávnostnejšie som sľúbil svojej slávnej, vždy Panenskej Matke, aj svojim verným apoštolom, že im pošlem Ducha Svätého. Hľa, práve tento deň je určený na zoslanie tohto božského Ducha. Preto Ťa prosím, nebeský Otče, aby si urobil túto veľkú vec, ktorú som sľúbil!"
Na túto pokornú synovskú prosbu večný Otec odpovedal, akoby z nepochopiteľnej prázdnoty neprístupného svetla: "Môj milovaný Syn, keď som vyhlásil, že všetka moc na nebi i na zemi je odovzdaná Tebe, tým som sa zaviazal, že pošlem Ducha Svätého podľa Tvojho sľubu a splním všetko ostatné, čo si im sľúbil!"
Keď blahoslavená Veronika počula tieto úžasné slová, jej mystický tranz ustal a vrátila sa k normálnym pocitom. Pokračovala v intenzívnej modlitbe a rozjímaní až do slávenia svätej omše, na ktorej s najväčšou úctou prijala Najsvätejšiu sviatosť Eucharistie. Po návrate na svoje miesto bola opäť vzatá do mystického vytrženia a jej zrak sa obnovil.
Anjel ju zaviedol do veľkej hornej miestnosti, v ktorej bola svätá Matka Božia, apoštoli, svätá Marta, svätá Mária Magdaléna, Marcela a mnoho ďalších Ježišových učeníkov, mužov aj žien. Zrazu sa celou miestnosťou rozľahol hromový zvuk. Objavilo sa množstvo žiarivých svetiel, pripomínajúcich ohnivé jazyky. Tieto ohnivé jazyky sa usadili nad hlavami každého z nich.
Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť mnohými rôznymi jazykmi a nárečiami. Rozruch okolo toho všetkého bolo možné jasne pozorovať spoza domu a hneď sa zhromaždil zástup, aby sledoval, čo sa deje. Apoštoli potom vyšli a oslovili tento dav a kázali im Božie slovo. Robili to v mnohých rôznych jazykoch podľa daru Ducha Svätého a s takou horlivosťou a slobodou, že sa mnohým pozorovateľom zdali byť opití.
Všetky zástupy sa nad tým čudovali. Ale niektorí sa im posmievali a hovorili: "Títo ľudia sú očividne opití!" A potom videla apoštolov, ako chodia po celom Jeruzaleme a hlásajú zmŕtvychvstanie Krista a že On je pravý Boží Syn.
Keď sa toto videnie skončilo a Veronika sa prebrala, zistila, že všetky sestry sedia spolu na slávnostnom obede pri príležitosti slávnosti Turíc. Veronika sama cítila, že celá jej myseľ, telo i duša sú naplnené Duchom Svätým a jej srdce sa v nej roztopilo duchovnou radosťou.
Keď blahoslavená Veronika po slávnostnej hostine vošla do kaplnky, aby sa pomodlila, jedna z ďalších rehoľných sestier, menom sestra Tadea, ju objala, pretože cítila, že ju napĺňa oheň božskej lásky. Cítila, ako Veronikino telo napĺňa zázračné a neopísateľné teplo nebeskej sladkosti, ktoré prechádzalo do jej tela a duše. A vedela, že blahoslavená Veronika v ten deň dostala vzácny a drahý dar od svojho milovaného Snúbenca, Ježiša Krista, Kráľa neba i zeme.
