%20(1).jpg)
Svätý Krištof, jeden zo štrnástich pomocníkov, spočiatku bol patrónom cestovateľov, ale s vývojom dopravy sa z neho stal aj patrón motoristov všeobecne, pohybujúcich sa na nebezpečných cestách.
Svätec sa pred krstom volal Reprobus, čo znamená vyhnanec, až neskôr ho pomenovali Krištof. Jeho meno pochádza z gréckeho slova Christophoros, čo sa doslovne prekladá ako nositeľ Krista, pretože ho nosil štyrmi spôsobmi - nosil ho na svojich pleciach, keď ho niesol cez rieku, vo svojom tele konaním pokánia, vo svojej mysli skrze svoju zbožnosť a vo svojich ústach vyznaním viery v Krista a kázaním o ňom.
Krištof sa narodil ako Kanaánčan, bol veľmi vysokej postavy - meral dvanásť stôp (okolo 3,6m) a mal desivý výzor. Slúžil na dvore kanaánskeho kráľa a jedného dňa mu napadla myšlienka vyhľadať najväčšieho vládcu na svete stať sa jeho poslušným sluhom. Traduje sa, že skutočne našiel veľkého kráľa, o ktorom sa vravelo, že je najväčším na svete. Kráľ ho prijal do svojich služieb a Krištof sa tak stal súčasťou kráľovského dvora.
Raz zaspieval kráľovi spevák pieseň, v ktorého texte sa často opakovalo slovo diabol a kráľ, ktorý bol kresťan, si pri tomto slove zakaždým urobil krížik na čele. Keď to Krištof videl, čudoval sa, čo za znamenie si kráľ robí. Bol zvedavý, prečo tak robí a spýtal sa ho na to. Kráľ mu to však nechcel prezradiť. "Keď mi to neprezradíš, odídem z tvojho dvora," tlačil naňho Krištof.
Kráľ mu potom povedal: "Vždy, keď počujem zmienku o diablovi, bojím sa, že by mal nado mnou moc, preto sa vždy bránim týmto znamením, aby ma diabol nezarmucoval a netrápil."
Krištofa kráľova odpoveď prekvapila: "Bojíš sa diabla, aby ti neublížil? Je teda mocnejší a väčší ako ty. Sklamala ma moja nádej, lebo som si myslel, že som našiel najmocnejšieho a najväčšieho pána sveta. Tak teda zbohom! Pôjdem teda hľadať diabla, aby sa stal mojím pánom a ja jeho sluhom. Odišiel z kráľovského dvora a vydal sa na cestu hľadania.
Keď prechádzal veľkou púšťou, stretol početnú skupinu krutých a hrozných rytierov. Jeden z nich sa ho pýtal, kam ide a Krištof mu odvetil, že ide hľadať diabla, aby sa stal jeho sluhom. "Ja som ten, ktorého hľadáš," povedal mu rytier. Naradovaný Krištof sa mu hneď zaviazal, že mu bude večným sluhom a prijal rytiera za svojho pána a vládcu.
Ďalej už kráčali spoločne a na ceste uvideli vztýčený kríž. Keď ho diabol zbadal, preľakol sa a odbočil z cesty, takže Krištofa viedol cez nehostinnú, divokú a pustú krajinu. Prekvapený Krištof sa pýtal diabla, prečo zišli z peknej cesty na túto ďalekú púšť, ale diabol mu neodpovedal. A tak Krištof zasa použil "vydieranie": "Ak mi to nepovieš, hneď ťa opustím a nebudem ti už slúžiť."
Donútený diabol k odpovedi mu povedal: "Bol jeden muž menom Kristus, ktorého ukrižovali, a keď vidím znamenie jeho kríža, napĺňa ma hrôza a utekám pred ním." Krištof sa zamyslel: "Takže je väčší a mocnejší ako ty, keď sa bojíš jeho znamenia. Vidím, že som namáhal nadarmo, lebo som ešte nenašiel najväčšieho vládcu sveta. Nebudem ti už slúžiť, choď si svojou cestou, ja pôjdem hľadať Krista."
Keď ho už dlho hľadal a vypytoval sa, kde môže nájsť Krista, došiel k jednému pustovníkovi, ktorý mu porozprával o Ježišovi Kristovi a poučil ho o kresťanskej viere. Na záver pustovník dodal: "Tento kráľ, ktorému chceš slúžiť, vyžaduje, aby si v mnohom plnil jeho vôľu, napríklad, že sa budeš postiť." Krištof mu však odpovedal: "Žiadaj odo mňa niečo iné a ja to urobím, lebo to, čo požaduješ, nemôžem urobiť." Pustovník pokračoval: "Budeš sa musieť veľa modliť." Krištof však nevedel, čo znamená modliť sa.
Dobrácky pustovník sa ho spýtal: "Poznáš takú rieku, v ktorej sa mnohí utopia a tak zahynú?" Krištof prikývol. "Choď teda k tej rieke. Si dosť silný a veľký, ak budeš bývať pri tej rieke a pomáhať všetkým, ktorí ju chcú prejsť, potešíš kráľa Krista, ktorému chceš slúžiť a dúfam, že sa ti tam zjaví." Krištof, vedomý si svojej sily, nadšene súhlasil a odišiel k rieke.
Spravil si pri nej jednoduchý príbytok, namiesto palice používal veľkú tyč, aby sa udržal vo vode, a neúnavne prenášal všetkých, ktorí chceli prejsť cez rieku. Takto prešiel dlhý čas, až raz, keď oddychoval, začul vo svojom domčeku hlas dieťaťa: "Krištof, poď von a prenes ma cez vodu." Prebudil sa, vyšiel von, no nikoho nevidel.
Vrátil sa dnu, no znovu začul hlas dieťaťa a tak vybehol von, ale zasa nikoho nevidel. Keď sa volanie tretíkrát zopakovalo, konečne našiel na brehu rieky dieťa, ktoré ho vrúcne prosilo, aby ho preniesol cez vodu. Krištof zdvihol dieťa na svoje plecia, uchopil do ruky palicu a vkročil do rieky, aby preniesol dieťa.
Voda v rieke však každým krokom čoraz viac stúpala a dieťa bolo čoraz ťažšie, a Krištof sa začal obávať, že sa utopia. Keď s napätím všetkých síl napokon dorazili na breh, položil dieťa na plytčinu a povedal mu: "Dieťa, dostal si ma do veľkého nebezpečenstva; bol si taký ťažký, že som mal pocit, akoby som niesol na pleciach celý svet, väčšie bremeno by som neuniesol."
A dieťa odpovedalo: "Nečuduj sa, Krištof, veď si na svojich pleciach naozaj niesol nielenže celý svet, ale ty si niesol aj toho, ktorý stvoril celý svet. Ja som Ježiš Kristus, kráľ, ktorému slúžiš touto prácou. Ak chceš dôkaz, že hovorím pravdu, zapichni svoju palicu do zeme pri svojom domčeku a uvidíš, že ráno bude rozkvitnutá kvetmi a ovocím," po týchto slovách dieťa zmizlo.
Krištof spravil, ako mu kázalo dieťa a keď na druhý deň ráno vstal, uvidel svoju palicu zmenenú na palmu, na ktorej kvitli kvety, zelenali sa listy a viseli datle.
Krištof potom odišiel do Lýkii, no keďže nerozumel ich jazyku, modlil sa k Pánovi, aby mu dal schopnosť porozumieť mu. Počas modlitby ho videli sudcovia a považovali ho za blázna. Keď Krištof dostal schopnosť rozumieť tamojšej reči, zakryl si tvár a išiel na miesto, kde mučili a popravovali kresťanov, aby ich utešil a dodal odvahu v Pánovi.
Vtedy sa naňho sudcovia nahnevali a jeden z nich mu dal facku. "Keby som nebol kresťan, pomstil by som sa za svoju urážku," povedal Krištof, vrazil svoju palicu do zeme a začal sa modliť k Pánovi, aby obrátil ľud, a aby na palici vyrástli kvety a ovocie. Hneď bol vyslyšaný a podarilo sa mu obrátiť osemtisíc ľudí.
O Krištofovi sa dopočul aj kráľ a poslal za ním vojakov, aby ho k nemu priviedli. Tí ho našli modliť sa a neodvážili sa ho vyrušiť. Kráľ poslal za ním ďalších vojakov, a oni sa hneď posadili, aby sa s ním modlili. Potom, keď Krištof vstal, spýtal sa ich, čo hľadajú. Prezradili mu, že ich za nimi poslal kráľ, aby ho spútali a priviedli k nemu.
"Keby som nechcel ísť, nepriviedli by ste ma k nemu ani keby ste ma spútali," odvetil Krištof. "Keď nechceš ísť, choď svojou cestou, kráľovi povieme, že sme ťa nenašli," navrhli vojaci, no Krištof sa rozhodol, že pôjde s nimi. Ale prv, než vykročili na cestu, obrátil ich na vieru a potom im prikázal, aby mu zviazali ruky za chrbát a takto ho predviedli pred kráľa.
Keď ho kráľ zočil, tak sa preľakol, že spadol z trónu. Až potom, keď ho sluhovia nanovo posadili na trón, pýtal sa Krištofa ako sa volá a odkiaľ prichádza. "Predtým, ako som bol pokrstený, volal som sa Reprobus, teraz som Krištof; pred krstom som bol Kanaánčan, teraz som kresťan," odpovedal. "Máš hlúpe meno," zamračil sa kráľ, "voláš sa po Kristovi, ktorý bol ukrižovaný a nemohol urobiť nič, aby sa zachránil. A teraz nemôže byť užitočný ani tebe. Prečo, ty nepokojný Kanaánčan nechceš obetovať našim bohom?"
"Právom sa voláš Dagnus, lebo si smrťou sveta a spoločníkom diabla!" rozhneval sa Krištof. "Tvoji bohovia sú stvorení ľudskými rukami." Kráľ ho však pokarhal. "Bol si vychovaný medzi divými zvieratami, preto nevieš hovoriť iné, ako divé veci a slová, ktoré sú ľuďom neznáme. Ak budeš teraz obetovať bohom, dám ti veľké dary a pocty; ak nebudeš obetovať, dám ťa mučiť a zničím ťa veľkými bolesťami a mukami." Krištof sa nezľakol vyhrážok a odmietol obetovať, preto ho odviedli do väzenia a vojakov, ktorých poslal za Krištofom, dal pre ich obrátenie popraviť.
Nasledujúci deň poslal za Krištofom dve krásavice, Niceu a Akvilínu, ktorým prisľúbil veľa darov, keď zvedú Krištofa k hriechu. Krištof však odhalil ich plán, posadil sa a začal sa modliť. Ženy ho však svojím hladením a zvádzaním prinútili prestať sa modliť. Vstal: "Čo hľadáte? Prečo ste sem prišli?" pýtal sa ich. Žiara, ktorá vychádzala z jeho tváre, ich vyľakala; rýchlo začali hovoriť: "Svätý Boží, zmiluj sa nad nami. Daj nám uveriť v Boha, ktorého kážeš."
Správa o zlyhaní žien došla ku kráľovi, zaraz si ich dal predviesť. "Nechali ste sa oklamať! Prisahám na svojich bohov, že nebudete obetovať našim bohom, zahyniete zlou smrťou!" Nicea a Akvilína mu povedali, že ak chce, aby obetovali, nech dá vyčistiť ulice a vydá príkaz, aby sa všetci ľudia zhromaždili v chráme.
Potom, keď už boli všetci v chráme, rozviazali si ženy svoje opasky, uviazali ich okolo krku bohom a strhli ich na zem, kde ich rozdrvili na kusy a zhromaždeným prekvapeným divákom povedali: "Zavolajte lekárov, aby vyliečili vašich bohov."
Následne na to bola na kráľov príkaz Akvilína zavesená za zápästia o trám, o nohy jej priviazali veľký kameň, takže jej zlomili všetky končatiny. Keď naposledy vydýchla v Pánovi, hodili jej sestru Niceu do ohňa, z ktorého ale vyšla nezranená a tak ju popravili.
Potom priviedli Krištofa a kráľ prikázal, aby ho zbili železnými tyčami a na hlavu mu položili rozžeravený kríž. Potom dal vyrobiť železnú stoličku, o ktorú Krištofa priviazali, zapálili pod ňou oheň, do ktorého hodili smolu. Železná stolička sa však roztopila ako vosk a Krištof vyviazol bez zranenia.
Kráľa to neodradilo, dal priviazať Krištofa stĺpu a štyridsiatim lukostrelcom nakázal, aby ho usmrtili šípmi. Každý vystrelený šíp však zostal vo vzduchu a ani jeden mu neublížil. Kráľ si myslel, že Krištof je zranený a zavolal ho k sebe. Vtom sa jeden zo šípov obrátil ako bumerang, trafil kráľa do oka, na ktoré hneď oslepol.
"Tyran, zajtra zomriem," povedal mu Krištof, "potom si urob z hliny, zriedenej mojou krvou masť, pomaž si ňou oko a budeš uzdravený."
Krištof podstúpil mučenícku smrť. Odviedli ho na popravisko, kde sa najprv pomodlil a odťali mu hlavu. Kráľ potom vzal trochu hliny s jeho krvou, pomastil si ňou oko, pričom povedal: "V mene Boha a svätého Krištofa!" A hneď sa uzdravil. Kráľ skrze toto zázračné uzdravenie uveril v Boha a prikázal, aby každý, kto sa bude rúhať Bohu, alebo svätému Krištofovi, bol okamžite sťatý.
Ambróz vo svojom predslove o tomto svätom mučeníkovi píše: "Pane, dal si Krištofovi toľko cností a takú milosť učenia, že svojimi žiarivými zázrakmi priviedol štyridsaťosemtisíc mužov od bludu pohanstva k uctievaniu kresťanskej viery. Niceu a Akvilínu, predajné ženy z nevestinca, oddávajúcim sa smilstvám, presvedčil, aby žili v čistote a priviedol ich k tomu, že prijali mučenícku korunu. a keď ho za to priviazali k železnej stoličke a založili pod ňou oheň, nebál sa, že mu páľava ublíži. Celý deň stál pripútaný k stĺpu, a predsa ho ani jeden šíp neprebodol. Jeden z nich zasiahol tyranove oko, ktorému krv svätého mučeníka vrátila zrak, a osvietila jeho myseľ. Svätý získal od teba tiež moc skrze modlitbu odstrániť choroby a neduhy od tých, ktorí pamätajú na jeho umučenie. Modlime sa k svätému Krištofovi, aby za nás prosil."
Ak sa chcete obrátiť o pomoc na svätého Krištofa, môžete sa k nemu modliť nasledujúcu novénu:
Všemohúci a večný Bože, dôstojne a so živou vierou si ctím tvoj božský majestát. Skláňam sa pred tebou a v synovskej dôvere vzývam tvoju veľkodušnosť a najväčšie milosrdenstvo. Lúčom svojho nebeského svetla ožiar temnotu mojej mysle a zapáľ v mojom srdci oheň svojej lásky, aby som dokázal kontemplovať veľké cnosti a zásluhy svätca, na ktorého počesť robím túto novénu, a podľa jeho príkladu napodobňoval život tvojho božského Syna. Zároveň ti pokorne predkladám moju žiadosť, aby si ju prijal pre zásluhy a na príhovor tohto mocného pomocníka, a zbožne prosím, nech sa stane tvoja vôľa ako v nebi, tak i na zemi. Ráč ju láskavo vypočuť, ak len bude na tvoju väčšiu slávu a večnú spásu mojej duše. Amen.
Modlitba k úcte svätého Krištofa
Ó, Bože, ty si spravil zo svätého Krištofa skutočného nositeľa Krista, ktorý na kresťanskú vieru obrátil veľké zástupy. Keďže z tvojej milosti pretrpel najkrutejšie muky, aj my ťa na príhovor tohto svätca prosíme, aby si nás chránil od jediného pravého zla, ktorým je hriech, ale tiež od živelných pohrôm, ako sú zemetrasenie, blesky, požiare či povodne. Amen.
Zvolania k svätému Krištofovi
Svätý Krištof, ty si hľadal najsilnejšieho a najmocnejšieho pána, a keď si ho našiel v Ježišovi Kristovi, všemohúcom Bohu a Pánovi neba i zeme, do konca života si mu zo všetkých síl slúžil, získal si pre neho nespočetné množstvo duší a nakoniec si pre neho položil aj život. Prosím ťa, vypros aj mne milosť vždy niesť Krista vo svojom srdci, ako si ho ty kedysi niesol na svojich pleciach, a spolu s ňou moc premáhať všetky svetské pokušenia, diabla i telo, aby sily temnoty nikdy nado mnou nezvíťazili. Amen.
Záverečná modlitba
Môj Pán a môj Boh, obraciam sa na teba s prosbou, zjednotený s trpkým umučením a smrťou tvojho Syna a nášho Pána Ježiša Krista, so zásluhami jeho nepoškvrnenej a požehnanej Matky Márie, vždy Panny, a všetkých svätých, zvlášť svätého pomocníka, ku ktorého úcte robím túto novénu. Vzhliadni na mňa, dobrotivý Pane! Preukáž mi svoje milosrdenstvo a lásku a milostivo vyslyš moju modlitbu. Amen.
