%20(1).jpg)
Nasledujúci skutočný príbeh o pomoci svätého Charbela zažila pani Basia, ktorá v horúčave kráčala v dave ľudí a spievali litánie, počas ktorých prosila svätca, aby ju uzdravil.
Basia sedem rokov zápasila so syndrómom náhleho panického strachu. Začalo to v roku 2009 po jej obrátení, ku ktorému došlo vďaka zázračnému zásahu Jána Pavla II. "Predtým som sa však zaujímala o náboženstvo Východu a vešteniu," priznáva a dodáva: "Ataky ma vtedy prepadávali niekoľkokrát denne a znemožňovali mi normálne fungovať."
Panický strach je zvláštna choroba, v skutočnosti človekovi nič nehrozí, ale aj tak ho pochytí strach behom niekoľkých sekúnd a ochromí ho. V takých chvíľach sa Basia celá triasla a trvalo to aj niekoľko hodín. Nejaký čas sa nemohla vrátiť do práce, pretože strach bol veľmi silný.
Lekárka, na ktorú sa obrátila, jej predpisovala silné, upokojujúce a uspávacie lieky, od ktorých, ako sama hovorí "som sa prakticky neodlučovala po dobu tých sedem rokov". Lieky jej mnohokrát zachránili život, ale po čase už bola na nich závislá. Všetko sa zmenilo, keď sa vydala na púť do Libanonu.
Basia prvýkrát počula o svätom Charbelovi v roku 2014 od kamarátky Goši. "Vtedy som to počúvala s nedôverou. Je toľko krásnych svätých a ona si našla akéhosi Charbela z krajiny, o ktorej som sotva počula," rozprávala. Kamarátkine slová ju akosi nepresvedčili. Po istom čase počula o libanonskom pustovníkovi znovu, keď sa jej nadriadený v práci spýtal, či ho pozná. Šéf bol kedysi v Libanone a tak sa o svätcovi a jeho kulte dozvedel.
V decembri 2014 bola počas adventných rekolekcií s celým spoločenstvom pomazaná olejom svätého Charbela a "vtedy ma priamo udrela pokora tohto svätého; a preto som sa vlastne počas pomazania modlila za onú milosť".
Vo februári 2015 sa jej nečakane zdalo o svätom Charbelovi. Bola na služobnej ceste a snívalo sa jej o spovedi. "Hovorila som s kňazom o tom, že veľmi túžim byť pokorná. Pýtala som sa ho, ako mám tú milosť dosiahnuť a on vtedy vyšiel zo spovednice a dal mi obrázok svätého Charbela; povedal mi, aby som sa k nemu modlila za tú milosť. Prebudila som sa s presvedčením, že to bol zvláštny prežitok."
Basia chodila každú stredu do kostola na adoráciu. Raz na mieste, kde vždy kľakávala, našla letáčik s obrázkom libanonského svätca a o niekoľko dní neskôr sa dopočula o púti do Libanonu. Rozhodla sa ísť. "Ani neviem prečo. Vtedy nemyslela na to, že idem po uzdravenie, ale mala som v sebe akúsi zvedavosť; prosto ma to ťahalo k tomu libanonskému svätému."
Počas prípravy na púť si prečítala knihu o svätom Charbelovi, i keď už predtým vedela, že je zdokumentovaných viac než 24000 uzdravení na jeho príhovor. Kňaz, s ktorým v tej dobe stretla, tvrdil, že jej choroba má duchovný základ, no lekárka jej zasa stále tvrdila, že jej choroba má psychický základ.
"Zúčastnila som sa tiež dlhšie než rok na tzv. behaviorálnej terapii - programu liečenia strachu, ktorého cieľom bolo ovládnutie strachu skrze vysvetlenie, ako vzniká: čo sa deje v mozgu a vôbec v organizme. S tým bola spojená výuka uvedomelého dychu. Vyskúšala som to všetko, ale bohužiaľ, nič mi nepomáhalo. Raz bol môj strach taký silný, že mi na pohotovosti museli podať do žily upokojujúci liek."
Basia mnohokrát prosila, aby ju Pán Ježiš uzdravil, predovšetkým počas svätých omší za uzdravenie, alebo na stretnutiach s katolíckymi charizmatikmi. Bola aj v San Giovanni Rotondo, kde prosila Pátra Pia o uzdravenie a vtedy si dokonca myslela, že je uzdravená, ale nebola to pravda. Desy sa objavovali znovu.
Pútnici išli 22. augusta 2015 do svätyne svätého Charbela. Skoro ráno vychádzali zo svätyne Matky Božej, Pani Libanonu na hore Harisa, aby stihli procesiu, ktorá sa koná každý 22. deň v mesiaci. Keď sa Basia ponáhľala do autobusu, uvedomila si, že si nevzala taštičku s liekmi, rýchlo vybehla von a utekal do hotela.
"Schytila som lieky a cestou k dverám som zreteľne počula v srdci: ‚Ideš si po uzdravenie, nepotrebuješ lieky.‘ Chvíľu som nevedela, čo mám robiť. Začala som teda viesť rozhovor s Bohom: ‚Predsa vieš, že som toľkokrát prosila o uzdravenie. Keď ma chytí atak, nemôžem to prežiť bez týchto tabletiek. Predsa som už toľkokrát prosila.‘ Vždy som prosila. Ale vždy som mala pri sebe tabletky "pre každý prípad". Znovu som počula: ‚Buď veríš v tabletky, alebo vo mňa.‘ Potrebovala som krok viery. Rozhodla som sa, prvý raz po siedmich rokoch som odložila lieky a išla som do Annayi dôverujúc iba Bohu."
Pri kláštore sa pripojili k procesii, ktorá schádzala z pustovne do svätyne. Vpredu kráčal mních s Najsvätejšou sviatosťou a Nohad Eš-Šami, ktorú svätý Charbel požiadal, aby sa každý mesiac konala procesia z pustovne do kláštora. Basia poča spevu litánií vrúcne prosila svätca, aby ju uzdravil zo strachu.
Keď došli do kláštora, začala hľadať jeho hrob a keď sa ocitla pre jeho rakvou, pokľakla a "v tej chvíli som pocítila silný atak strachu. Pomyslela som si, predsa som mala byť uzdravená! Prečo sa to deje? Zrazu ten atak namiesto toho, aby vybuchol, ako bývalo bežné, prosto skončil! Zostala som pri hrobe a čakala čo bude ďalej. Nedialo sa nič. V srdci som počula slová: ‚Si zdravá.‘ Odvtedy a je to vyše rok a pol, neberiem žiadne lieky."
Basia, vďačná Bohu, že ju uzdravil, a zoznámil ju so svätým Charbelom, sa rozhodla stať jeho apoštolkou, pretože život libanonského svätého a jeho vzťah k Bohu sa pre ňu stal veľkým príkladom.
Domov si priniesla niekoľko fľaštičiek oleja, ktoré rozdala potrebným. Jedného dňa jej zostala posledná fľaštička oleja, v ktorej už bolo iba zopár kvapiek na dne. Vtedy ju navštívila známa, ktorá pre boľavé kĺby nemohla vstať z postele. Basia jej začala rozprávať o svätcovi a hoci známa bola skeptická, predsa sa nechala prehovoriť k pomazaniu boľavých miest. "Vzala som fľaštičku a ukázalo sa, že je plná! To rozmnoženie sa stalo dva dni po tom, čo som osobne odovzdala svoj život Bohu a dala sa mu celkom k dispozícii."
Basia podala svedectvo o svojom uzdravení v apríli 2016 v kláštore v Annayi. Ohlásila prvý zázrak uzdravenia z Poľska v roku 2016 a má číslo 95/2016.
Masima - Verím a Dôverujem
