%20(1).jpg)
Zo Svätého písma vieme, že Mária Magdaléna je prvou zo žien, ktoré nasledovali Ježiša a že je prvou, ktorá hlása radostné posolstvo Veľkej noci. Dokázala však aj to, že patrí medzi tých, ktorí ho najviac milujú, keď stála na úpätí kríža na Kalvárii spolu s Máriou, Ježišovou Matkou, a učeníkom svätým Jánom. Nášho Pána nezaprela, ani neutiekla zo strachu ako ostatní učeníci, ale zostala pri ňom v každej chvíli blízko, až po hrob.
Svätá Mária Magdaléna sa po udalostiach v Marseille uchýlila do vyprahnutej púšte, kde tridsať rokov žila v utajení na mieste, ktoré jej ukázal Boží anjel. Bolo to miesto bez vody, tieňu zo stromov, či byliniek na živobytie. A to preto, lebo sa náš Vykupiteľ chcel verejne ukázať, že má pre ňu pripravené nebeské jedlá, nie pozemské. Každý deň bola v presne určenú hodinu anjelmi vyzdvihnutá do vzduchu a telesnými ušami počúvala spev nebeských zástupov, mala tak účasť na hostine a keď ju anjeli priviedli späť, nepotrebovala už žiadny iný pokrm.
Po samotárskom živote zatúžil aj jeden kňaz, preto si prenajal celu, vzdialenú asi dva kilometre od miesta Márie Magdalény. Pán mu jedného dňa otvoril zrak a kňaz na vlastné oči videl, ako anjeli zostúpili do príbytku Márie Magdalény, vyzdvihli ju do vzduchu a po hodine ju s božskými chválami priniesli späť.
Kňaz chcel zistiť pravdu o tomto obdivuhodnom videní, odovzdal v modlitbe túto túžbu Bohu a vybral sa k onomu miestu. Keď bol od Magdaléninho príbytku už len pár krokov, začali mu opúchať stehná, vo vnútri sa mu rozprestrel strach a ledva lapal dych. Len čo sa potom vrátil do svojej cely, ťažkosti pominuli, no sotva chcel znovu podniknúť rovnakú cestu, nemohol sa ani pohnúť.
Pochopil, že je to nebeské tajomstvo, ku ktorému žiadny človek nemá prístup a tak zvolal: "Zaprisahám ťa pri našom Pánovi, ak si človek, alebo iný rozumný tvor, ktorý prebýva v tejto jaskyni, odpovedz mi a povedz mi pravdu o sebe."
Keď to trikrát zopakoval, požehnaná Mária Magdaléna odpovedala: "Poď bližšie a dozvieš sa, po čom túžiš." Kňaz sa roztriasol a keď bol na polovici cesty, svätica mu povedala: "Pamätáš si evanjelium Márie Magdalény, známej hriešnice, ktorá umývala nohy nášho Spasiteľa svojimi slzami a utierala ich svojimi vlasmi a prosila o odpustenie hriechov?"
"Dobre si to pamätám," odpovedal kňaz, "cirkev už vyše tridsať rokov verí a vyznáva, že sa to stalo."
"Ja som tá, ktorá tu už tridsať rokov žije v samote a tajnosti, a tak, ako ti bolo včera dovolené vidieť, každý deň ma sedemkrát zdvihnú anjeli a bola som uznaná za hodnú počuť telesnými ušami pravú sladkú pieseň nebeského spoločenstva. Pán mi zjavil, že čoskoro opustím tento svet, choď preto k Maximinovi a povedz mu, že na druhý deň po zmŕtvychvstaní nášho Pána, v rovnakom čase ako zvyčajne vstáva a chodí na rannú omšu, nech príde do svojej kaplnky, kde ma nájde obsluhovanú anjelmi."
Jej hlas znel kňazovi ako anjelský, ale nič nevidel. Potom sa hneď pobral za svätým Maximinom a všetko mu vyrozprával. Maximin sa rozradostil a vzdával vďaky Pánovi.
V uvedený deň a hodinu vošiel do svojej kaplnky a uvidel Máriu Magdalénu stáť v chóre medzi anjelmi, ktorí ju priniesli a bola vyzdvihnutá od zeme. V modlitbe k nášmu Pánovi zdvihla ruky, ale Maximin sa neodvažoval k nej priblížiť. Ona sa k nemu obrátila a povedala: "Poď bližšie, môj otec, neutekaj pred svojou dcérou." Keď k nej podišiel, ako čítame v knihách samotného svätého Maximina, Magdalénina tvár bola pre jej neustále videnie anjelov žiarivá ako jasné slnečné lúče.
Potom boli zavolaní pisári a kňazi a Mária Magdaléna prijala so slzami telo a krv Vykupiteľa od biskupa, potom si ľahla pred oltárom a jej svätá duša odišla k svojmu Stvoriteľovi. Kaplnka sa po jej smrti naplnila intenzívnou sladkou vôňou, ktorú všetci, čo vošli do kaplnky, cítili ešte sedem nasledujúcich dní. Svätý Maximin potom pomazal jej telo vzácnymi masťami, s úctou ho pochoval a prikázal, že až zomrie, aby pochovali jeho telo vedľa svätice.
Hegesippus a Iosephus Flavius takmer zhodne opísali tento príbeh, pričom Flavius vo svojom traktáte píše, že Mária Magdaléna po nanebovstúpení nášho Pána už nikdy nechcela vidieť muža pre vrúcnu lásku, ktorú mala voči Ježišovi Kristovi a tiež kvôli smútku a nepokoju, ktoré pociťovala pre neprítomnosť svojho a nášho Pána. Keď potom prišla do Aix, odišla na púšť, kde žila tridsať rokov v úplnej samote. Obaja spisovatelia sa tiež zhodujú, že každý deň bola o siedmej kánonickej hodine vynesená anjelmi do neba. Ale keď k nej prišiel kňaz a našiel ju zatvorenú v cele, požiadala od neho rúcho, do ktorého sa potom obliekla a išla s ním do kostola, kde prijala sväté prijímanie, pomodlila sa a odpočívala v pokoji.
V časoch panovania Karola Veľkého v roku 771 burgundský vojvoda Gerard nemohol mať s manželkou deti, preto dával veľa almužny chudobným a založil mnoho kostolov a kláštorov. Keď založil opátstvo Vesoul, vojvoda s opátom kláštora poslali do Aix mnícha s niekoľkými spoločníkmi, aby odtiaľ priniesli relikvie svätej Márie Magdalény.
Len čo vošli do mesta, našli ho celkom zničené moslimami. Mních však náhodou našiel hrobku, na ktorej mramorový nápis dokazoval, že tam bola pochovaná blahoslavená Mária Magdaléna a do hrobky bol vytesaný jej úžasný príbeh. V noci ho potom mních otvoril, vzal relikvie a zaniesol ich do izby, v ktorej sa ubytoval. Ešte v tú noc sa mu zjavila svätica a povedala mu: "O ničom nepochybuj, dokonč prácu." Na spiatočnej ceste sa asi pol míle od kláštora družina zasekla a nemohli sa pohnúť, pokým neprišiel v procesii opát s mníchmi, aby si uctili relikvie. Vojvodova manželka zakrátko po tejto udalosti oťarchavela.
Jeden rytier, ktorý mal vo zvyku každý rok putovať k relikviám svätej Márie Magdalény, padol v boji. Smútiaci priatelia sa zamýšľali, prečo nechala svojho zbožného sluhu zomrieť bez spovede a pokánia. Mŕtvy zrazu vstal a všetci sa za svoje slová zahanbili. Rytier si potom dal zavolať kňaza, ktorému sa s veľkou zbožnosťou vyspovedal, prijal sväté prijímanie a v pokoji zomrel.
Loď plná mužov a žien sa potápala. Medzi cestujúcimi bola aj tehotná žena, ktorá sa bála, že zahynie, preto sa obrátila v modlitbe k Márii Magdaléne o pomoc. Sľúbila, že ak sa pre jej zásluhy zachráni a porodí syna, odvedie ho do kláštora. Len čo to dopovedala, zjavila sa jej úctyhodná žena v krásnom rúchu, a zatiaľ čo ostatní na palube sa utopili, chytila ju za bradu a priviedla ju k brehu. Žena potom porodila syna a splnila svoj sľub.
Podľa niektorých bola svätá Mária Magdaléna zasnúbená so svätým Jánom Evanjelistom, a mali sa zosobášiť. Ale keď ho Kristus povolal zo svadby, rozhnevala sa, že jej vzal snúbenca a začala sa oddávať všetkým rozkošiam. Pretože nebolo správne, aby povolanie Jána bolo príčinou jej zatratenia, Pán ju milosrdne obrátil k pokániu. Vzal jej telesnú rozkoš a naplnil ju duchovnou radosťou, spočívajúcou v láske k Bohu. A tiež sa hovorí, že Pán poctil osobitnými prejavmi svojej lásky preto, že ho odviedol od spomínaných pôžitkov.
Jeden muž, ktorý bol celkom slepý sa nechal odviesť do kláštora svätej Márie Magdalény, aby sa poklonil jej telu. Jeho sprievodca mu povedal, že už vidí kostol a slepec v tej chvíli zvolal: "Ó blahoslavená Mária Magdaléna, pomôž mi, aby som aspoň raz mohol vidieť tvoj kostol!" Hneď sa mu vrátil zrak a muž jasne videl všetko okolo seba.
V spomínanom kostole bol aj iný muž, ktorý položil zoznam svojich zapísaných hriechov na plachtu pod oltárom Márie Magdalény a potom ju v pokornej modlitbe prosil, aby mu vyprosila odpustenie. Keď potom vzal zoznam, zistil, že všetky jeho hriechy sú vymazané.
Ďalší muž, ktorý dlžil peniaze, bol vo väzení spútaný v železných reťaziach a často sa obracal o pomoc na sväticu. Jednej noci sa mu zjavila krásna žena, rozbila putá, otvorila dvere a prikázala mu, aby vyšiel von. Keď videl, že je na slobode, rýchlo utekal preč.
Jeden flámsky úradník, Štefan Rysen, upadol do takého bahna zločinov, že nebolo hriechu, ktorého by sa nedopustil, ale o uzdravení duše nechcel nič počuť. Hoci bol zločinec a veľký hriešnik, mal v úcte svätú Máriu Magdalénu, dodržiaval pôst a uctieval jej sviatok.
Keď raz navštívil jej hrob a napoly bdel a napoly driemal, zjavila sa mu Mária Magdaléna, pohŕdavo naňho pozrela a povedala mu: "Štefan, prečo považuješ moje zásluhy za nehodné? Odkedy si začal mať ku mne úctu, vždy som sa za teba verne modlila k Bohu. Preto vstaň a čiň pokánie a ja ťa neopustím, kým sa nezmieriš s Bohom."
Flám potom okamžite pocítil vo svojom vnútri takú veľkú milosť, že sa zriekol sveta, vstúpil k rehoľníkom a žil svätým životom. Keď zomrel, Mária Magdaléna stála vedľa rakvy a anjeli za chválospevov niesli jeho dušu, čistú ako holubica, do neba.
Svätá Mária Magdaléna, ktorej láska Krista oslobodila z temnôt. Ty si s vytrvalou láskou hľadala Pána a ako prvá si ho uvidela v sláve zmŕtvychvstania. Vypros nám milosť obrátenia, odvahu svedčiť o Kristovom víťazstve nad hriechom a smrťou a neochvejnú vieru v Jeho milosrdenstvo. Amen.
