%20(1).jpg)
Svätá Mária Magdaléna je legendárnym príkladom Božieho milosrdenstva a milosti. Presné dátumy jej narodenia a smrti nie sú známe, ale z evanjelií vieme, že bola prítomná pri Ježišovi Kristovi počas jeho verejného pôsobenia, smrti a zmŕtvychvstania.
Z Písma vieme, že Mária Magdaléna je prvou zo žien, ktoré nasledovali Ježiša a hlása, že premohol smrť. Je prvou, ktorá hlása radostné posolstvo Veľkej noci. Dokázala však aj to, že patrí medzi tých, ktorí ho najviac milovali, keď stála na úpätí kríža na Kalvárii spolu s Máriou, Jeho Matkou, a učeníkom svätým Jánom. Nezaprela ho ani neutiekla zo strachu ako ostatní učeníci, ale zostala Mu v každej chvíli blízko, až po hrob.
Po zmŕtvychvstaní sa evanjelisti o Márii Magdaléne viac nezmieňujú, ale Zlatá legenda rozpráva, že po tom, čo Židia zabili svätého Štefana, a začalo prenasledovanie ostatných učeníkov, odišla do Marseille.
Svätý Peter ju zveril jednému zo sedemdesiatich dvoch učeníkov nášho Pána, svätému Maximinovi a spolu s ním, bratom Lazárom a sestrou Martou a ďalšími sa nalodili na loď a doplávali do Marseille, kde ich však nechceli prijať. Usadili sa teda pred chrámom a keď Mária Magdaléna videla zhromaždených ľudí v chráme, aby priniesli obetu modlám, pokojne vstala a začala kázať o Ježišovi Kristovi. Mala úspech, ľudia prestali uctievať modly. Nie však všetci.
Tamojšie knieža a jeho manželka túžili po dieťati a tak obetovali modlám. Mária Magdaléna aj im kázala o Pánovi a zakázala im tieto obety. Žene, tak veľmi túžiacej po dieťati sa zjavila aj v sne a vytkla jej, že hoci sa ona "kúpe" v bohatstve, dopúšťa, aby chudobní ľudia zomierali hladom a zimou. Manželka pochybovala o tomto videní a nič kniežaťu nepovedala.
Svätica sa jej zjavila aj počas druhej noci a vytkla jej, že nevarovala manžela, aby utešil chudobných a núdznych. Ani potom sa manželovi nezdôverila a tak sa Mária Magdaléna zjavila aj tretiu noc, no už aj kniežaťu, so zamračenou a nahnevanou tvárou: "Ty tyran, úd svojho otca diabla, s hadom, svojou ženou, ktorá ti nehovorí moje slová, teraz odpočívaš. Nepriateľ kríža, ktorý si naplnil svoje brucho obžerstvom rôznymi jedlami a trpíš, aby hynuli hladom svätí nášho Pána. Neležíš v paláci zahalený v hodvábnych šatách? A keď vyjdeš von vidíš chudobných, bez útočiska, znepokojených a nevenuješ im pozornosť. Neunikneš, takže neodídeš bez trestu, ty tyran a zločinec, pretože si tak dlho zostával." Potom odišla.
Manželia sa svorne prebudili, knieža sa však kvôli zjaveniu triasol. Vyrozprávali si navzájom sny a zhodli sa, že bude lepšie ju poslúchnuť. Prijali ich teda do domu a poskytli im všetko potrebné. Knieža jej povedal: "Ja a moja manželka sme pripravení ťa vo všetkom poslúchať, ak od svojho Boha, ktorého kážeš, dostaneme dieťa.
A stalo sa. Mária Magdaléna sa modlila k nášmu Pánovi a jej modlitby boli vypočuté - žena počala. Knieža si chcel u svätého Petra "overiť" či je pravda to, čo Magdaléna kázala o Ježišovi Kristovi. Keď sa mal nalodiť, manželka rázne trvala, že pôjde aj ona: "Keď odídeš, pôjdem s tebou, keď sa vrátiš, vrátim sa aj ja, ak zostaneš, zostanem tiež."
Manžel namietal, že more je nebezpečné, nech radšej zostane doma a stará sa o majetok, ale ani tak si nedala povedať a na kolenách prosila, aby ju vzal so sebou. Mária Magdaléna im pred cestou požehnala krížom a manželia sa vydali na púť.
Počas plavby sa strhla veľká búrka s hromobitím a takým silným vetrom, že žena z veľkých úzkostí porodila. Kniežaťu sa narodil syn, no zároveň prišiel o manželku, ktorá pri pôrode zomrela. Knieža bol nešťastný, tak veľmi túžil po synovi, no teraz, bez materského mlieka príde aj o neho.
Námorníci trvali, že mŕtvolu treba hodiť do mora, ale manžel ich uprosil, aby tak nerobili. Nádejal sa, že iba upadla do mdlôb z veľkých bolestí. Len čo dopovedal, zbadali neďaleko horu a rozhodli sa otočiť loď, aby tam ženu zakopali a uchránili ju tak pred morskými rybami. Lenže zemina bola taká tvrdá, že sa radšej rozhodli nechať telo ženy tam ležať. Knieža položil malého synčeka k lonu mŕtvej matky, prikryl ich plášťom a prosil sväticu, aby skrze jej modlitbu pamätal Boh, ak je mocný, na dušu jeho manželky a mal súcit s dieťaťom a nezahynulo.
Svätý Peter ho v Ríme privítal slovami: "Pokoj s tebou, uveril si dobrej rade. Nebuď smutný, ak tvoja žena spí a dieťa odpočíva s ňou, lebo náš Pán je všemohúci, aby dal komu chce, vzal čo dal, nastolil a vrátil, premenil žiaľ a slzy na radosť."
Potom ho zaviedol do Jeruzalemu a ukázal mu všetky miesta, kde náš Pán kázal, konal zázraky a tiež miesto jeho smrti a vystúpenia do neba. Knieža sa po dvoch rokoch opäť nalodil, aby odplával späť do Marseille. Loď z Božieho rozhodnutia došla k skale, kde zanechal dieťa s telom matky. Keď doplávali k brehu, videli malé dieťa hrať sa s kamienkami. Keď knieža s námorníkmi zbadalo, rýchlo sa utekalo skryť k matkinej hrudi a skrylo sa pod plášťom.
Osmelené knieža odhrnulo plášť a uvidel dieťa sať z matkiných prsníkov. Vzal ho do náručia a zvolal: "Ó blahoslavená Mária Magdaléna, aký by som bol šťastný a požehnaný, keby moja žena teraz žila a vrátila sa so mnou do mojej krajiny. Verím, že ty, ktorá si mi dala môjho syna, a dva roky si ho živila a chovala v tejto skale, mohla by vrátiť jeho matke pôvodné zdravie." Len čo to vyslovil, žena vzdychla akoby sa prebudila zo spánku a povedala: "Ó, požehnaná Mária Magdaléna, si veľmi záslužná a slávna, lebo v bolestiach môjho pôrodu si mi bola pomocníčkou a pomáhala mi vo všetkých mojich potrebách."
Začudovanému kniežaťu potvrdila, že skutočne žije: "Práve som prišla z púte, z ktorej si sa vrátil, a sprevádzal ťa svätý Peter a ukázal ti všetky miesta, kde náš Pán zomrel, bol pochovaný a vystúpil do neba, a mnoho iných miest. Bola som s tebou a Máriou Magdalénou, ktorá ma sprevádzala a viedla a ukázala mi všetky miesta, ktoré si dobre pamätám," a vyrozprávala mu všetko, čo videl jej manžel.
Keď sa napokon všetci vrátili do Marseille, uvideli Máriu Magdalénu kázať spolu s učeníkmi. Kľakli k jej nohám a vyrozprávali jej všetko, čo sa im stalo a prijali od svätého Maximina krst. Potom dali zbúrať všetky modlárske chrámy v meste, postavili kostoly Ježiša Krista a zvolili si Lazára za biskupa.
Masima - Verím a Dôverujem
